Rád lietam. Lietanie ma baví a aj keď sám neviem presne povedať prečo, tá myšlienka, že sa za relatívne krátky čas môžem dostať kamkoľvek na planéte, cestovať cez časové pásma či rôzne teploty je fascinujúca. Ten pocit, keď som ďaleko, kde je veľký časový posun a všetci, ktorých poznám doma spia, zatiaľ čo ja obedujem, je zvláštny. Rád lietam menej známymi aerolíniami, o ktorých málo viem. Jednou z „naj exotickejších“ leteckých spoločností, s ktorými som doteraz letel je jednoznačne Azerbaijan airlines. Aké to je byť na palube tejto spoločnosti si prečítate v článku.
Azerbaijan airlines recenzia
Azerbaijan airlines známy aj ako AZAL je národná spoločnosť Azerbajdžanu. Môj let s Azerbaijan airlines bol viac menej neplánovaný a letenku som si kúpil zhruba 45 minút pred odletom. V mojom návode ako nájsť lacné letenky som porušil asi všetky pravidlá, pre lacné letenky 😀 Kupovať si letenku tesne pred odletom je samovražda pre vašu peňaženku, no našťastie, pre Azerbaijan airlines to neplatí. S Azerbaijan airlines som letel z gruzínskeho Tbilisi do hlavného mesta Azerbajdžanu, do Baku.
Pôvodne som mal ísť nočným vlakom, no kedže stála letenka 100 eur tesne pred odletom, rozhodol som sa prísť s kamarátmi na letisko a všetci sme si ju jednoducho kúpili. Vždy som túžil prísť na letisko, povedať meno destinácie a na odpoveď pracovníčky „kedy chcete letieť?“ odpovedať „teraz!“ 😀 Naposledy som to skúsil v New Yorku, no keď mi teta v okienku Delta airlines povedala štvorcifernú cenu letenky, som sa usmial a odišiel 😀 Tu v Tbilisi sme sa museli preukázať platnými vízami v pase, inak by nám letenku nepredala. Pracovníčka bola veľmi milá, zhovorčivá a zapriala nám šťastnú cestu. Nakoľko sme mali zhruba 45 minút, rýchlo sme odovzdali batožinu a ponáhľali sa na kontrolu – veď to by bol riadny trapas, keby že to nestihneme 😀
Let J2 0224 z Tbilisi do Baku
Let J2 0224 z Tbilisi do Baku bol operovaný malým lietadlom typu Embraer 190. Samotné lietadlo je celé namaľované na modro, čo sa mi veľmi páčilo. Lietadlo si na letisku hneď všimnete, nakoľko jeho sýta modrá farba upúta zrak každého. Interiér bol moderný, očividne nový a lietadlo voňalo novotou. Na takomto krátkom lete ma to potešilo a užil som si pohodlie priestranného sedadla. Let odletel na čas a vôbec sme nemeškali. Obsadenosť linky bola zhruba 60% a v lietadle som videl niekoľko voľných sedadiel. Čo mi však trochu prekážalo bolo nespočetné množstvo kontrôl pred samotným odletom. Okrem klasického detektoru kovov sa do môjho pasu a na víza pozrel snáď každý pracovník letiska, už som čakal kedy si aj upratovačka vypýta pas, letenku a víza. Zrejme je dosť netradičné, že na takejto bohom zabudnutej linke cestujú aj dajaký turisti 🙂
pristávanie v Baku
Jedlo v Azerbaijan airlines
Samotný let číslo J2 0224 z Tbilisi do Baku trvá menej ako hodinu, no aj za túto hodinu sme dostali servis, čo som nečakal. Servis však nebol ničím výnimočný, klasika – maslo, bageta, zelenina, pomazánka a pomarančový džús, káva. Čo ma však zarazilo bolo, že zelenina, ktorú sme dostali bola zamrznutá a rajčiny od ľadu chrumkavé 🙂 Vyvodil som si z toho, že jedlo nebolo čerstvé a trávilo celú noc niekde v boxe na letisku alebo dokonca v lietadle. Servis bol podávaný takmer hneď po štarte na klasických táckach. Pevne verím, že na dlhších letoch má Azerbaijan airlines lepší servis a jedlo, no na takomto krátkom lete mi príde zbytočné niečo podávať. Každopádne, zamrznuté paradajky nepotešili moju zubnú sklovinu 🙂
Jedlo v lietadlách je špeciálna kategória a rozdeľuje ľudí na zemi do dvoch skupín – tých, ktorí jedlo v lietadle milujú a tých, ktorí ho jednoducho nejedia. Ja patrím do tej prvej skupiny a vždy som zvedavý čo dostanem a ako to bude chutiť. No žeby som sa niekedy v lietadle najedol do sýtosti nemôžem povedať. Obzvlášť nie na palube Azerbaijan airlines. Kvasená uhorka však potešila. Mňam!
Letušky v Azerbaijan airlines
Letušky v Azerbaijan arilines sú na samostatný článok 🙂 ide o to, že tam neboli žiadne letušky, len samí stewardi. Všetko by bolo v poriadku, keby každý z nich nemal okolo 40 rokov, riadny pivný pupok a asi najhrubšie obočie, aké som kedy videl. V tejto časti zeme sa zrejme na výzor posádky nekladú veľké nároky a stačí, že hovoria ako tak po anglicky. Počas celého letu som nevidel žiaden úsmev a z celého letu som mal pocit, že sa deje niečo strašne vážne.
Naozaj, nemali by sa letušky a letáci usmievať? Títo chlapíci mi naháňali strach. Zamýšľal som sa nad tým, prečo bola posádka celého lietadla čisto mužská. V západnom svete to býva naopak a práca letušky je prioritne pre mladé slečny.
Po pristáti v Baku sme dostali do pasu pečiatku a prekvapilo nás nádherné, moderné letisko. Gruzínsko a Azerbajdžan sú dve neporovnateľné krajiny, kde Azerbajdžan by som prirovnal k Spojeným Arabským Emirátom.
Milan Bardún – svet k vám domov už od roku 2013
