Ak sa chystáte do Jakarty, pravdepodobne to bude pre to, lebo tadeto prechádzate alebo prestupujete na svoj let. Povedzme, že máte medzi letmi viacero hodín, tak prečo si nepozrieť Jakartu? Jakarta je úplne iná, než mestá na ktoré ste zvyknutí z juhovýchodnej Ázie. V Jakarte budete zrejme jediní turisti 🙂 Ja som mal na prestup na letisku vyše desať hodín, tak prečo si nespraviť výlet do Jakarty?
Čo vidieť v Jakarte
Tí, ktorí ste sa dostali alebo sa chytáte do Jakarty, pripravte sa na to, že tu toho veľa nenájdete. Jakarta nieje tá TOP turistická destinácia a väčšina cestovateľov, ktorí mieria do Indonézie skončí klasicky na Bali. V Jakarte nájdeme neuveriteľný mix kultúr, od indickej, arabskej, malajskej až po čínsku. Rôznorodosť kultúr je veľmi ľahko spoznať už len keď sa prejdete ulicami Jakarty a nájdete tu mnoho obchodíkov s tými najrôznejšími potravinami a tovarom. Ja som sa v Jakarte ocitol zhodou okolností pár dní pred začatím Nového Čínskeho roka a obchody boli preplnené rôznymi drakmi, lampiónmi a najmä balónmi šťastia, ktoré Číňania milujú. My sa však nachádzame v Indonézii, no indonézsku kultúru som tu pociťoval najmenej. Jakarta mi prišla veľká, špinavá a divoká. Ak dobre si pamätám, ešte som okrem Time Square v New Yorku nenavštívil viac preľudnené miesto ako je Jakarta.
Byť turistom v Jakarte je vskutku zvláštny pocit. Pamätám si ako sme vystúpili z taxíka v centre mesta neďaleko knižnice a hneď nás obkľúčil húf detí. Myslel som si, že chcú žobrať čo by bolo v skutku nepríjemné, nakoľko ich bolo asi pätnásť, no našťastie ich k nám dohnala zvedavosť. Akonáhle sme vystúpili z taxíka v centre Jakarty sme si všimli, že sme boli jediní dvaja belosi. Taký mix kultúr a široko ďaleko žiaden Európan či Američan 🙂 Deti sa nás vypytovali otázky že odkiaľ sme a podobne a tak rýchlo, ako sa objavili aj zmizli.
Doprava v Jakarte
Teraz by mali zbystrieť všetci, čo sa chystajú stihnúť lietadlo. NA LETISKO V JAKARTE SA VYBERTE AJ 5 HODÍN PRED ODLETOM. Ja som nikdy nešiel na letisko tak dlho, ako tu. Jedno šťastie, že tu taxíky stoja tak málo, že si môžete dovoliť dve hodiny stáť v zápche. Keď som pred cestou do Jakarty čítal, že ide o mesto s najhoršou dopravou, pomyslel som si že OK. Následne som sedel takmer tri hodiny v taxíku v zápche. Na môj profil na Instagrame som pridal fotografiu priamo z taxíka, ktorú môžete vidieť nižšie. Doprava v Jakarte je naozaj príšerná a ak sa vás opýta taxikár, či chcete ísť za príplatok po obchvate, určite s tým súhlaste. Tieto obchvaty bývajú tiež beznádejne upchaté, no menej ako Jakarta samotná.
Druhou vecou je, že Jakarta nemá metro. Majú však podchody, ktoré vyzerajú ako vstupy do metra, čo vás môže zmiasť. Ja som do jedného vošiel a nevedel nájsť metro, tak som sa opýtal okoloidúcej že kde je a ona sa len zasmiala, že metro nemajú. Po Jakarte je zrejme najrýchlejším spôsobom prepravy motorka alebo vlaky, ktoré chodia cez mesto. Na obrázku nižšie vidíme pohľad na vnútro vlaku – našťastie bol klimatizovaný. Na tejto fotografii vidíme, aká je Jakarta multi kultúrna. Na jednej fotografii vidíme zahalenú moslimku, vzadu Japoncov či domácich. Tieto vlaky sú okrem motoriek najrýchlejším spojom v Jakarte, no bohužiaľ majú vybudované len dve trate čiže na presun do rôznych častí mesta nestačia.
Zaujímavosťou je, že autá na prechodoch v Jakarte nezastavujú a vy musíte doslova vyjsť na cestu a auto zastaviť vlastnou rukou, tak, ako som to urobil na videu dole. Prepáč mami, ale stál by som sam doteraz 😀 Chvíľku som s tým mal problém, nakoľko neverím môjmu celoročnému cestovnému poisteniu za jedenásť eur. Avšak, všetci to tak robia ak nechcete byť jediní pri ceste, ktorí čakajú kým sa naskytne príležitosť na prejdenie rušnej cesty (nikdy) jednoducho dvihnite ruku ako pani učiteľka v škôlke a auto zastavte.
The National Monument v Jakarte
Ak sa však budeme baviť o tom, čo vidieť v Jakarte, určite by som spomenul Národný pomník – the National monument v Jakarte. Výstavba tohoto pomníka začala 30 Augusta 1959. Stavba symbolizuje filozofiu „Lingga a Yoni“. Lingga je malta a Yonni palička a tieto sú súčasťou každej indonézskej domácnosti z minulosti. Sú symbolom staroveku, symbolizujú nesmrteľný život, noc a deň, dobré a zlé. Hlavnú zložku života. 80 metrov pod pomníkom sa nachádza múzeum o rozmeroch 80×80 metrov a nachádzajú sa v ňom rôzne výjavy z indonézskej histórie. Na vrchu pomníka je položený oheň nezávislosti, ktorý nieje skutočný. Ide o bronzovú odliatinu o váhe takmer pätnásť ton a vysokú štrnásť metrov. Táto odliatina je pokrytá 35 kilogramami čistého zlata, ktorá bola rozšírená na 50 kilogramov na 50te výročie nezávislosti Indonézie. Pomník je nádherný a určite by som si ho užil viac, keby vtedy nebolo takmer 40 stupňov Celzia.
Vstupné tu stojí v prepočte od tridsať centov až po centov šesťdesiat, v závislosti od toho, čo chcete vidieť. Otváracia doba ma však sklamala. Otvorené je od ôsmej rána, no len do tretej poobede, takže sme nestihli posledný výstup hore k plameňu 🙁 Pamätník je každopádne veľmi monumentálny a nakoľko je to asi jedinou atrakciou v Jakarte, určite sa sem vyberte. K pamätníku sa dostanete každý pracovný deň vrátane soboty, nedele a sviatkov. Zatvorené je však každý posledný pondelok v mesiaci.
Mne sa Jakarta páčila. Mám rád miesta, kam nechodia húfy turistov a keby ste sa ma opýtali, čo vo mne zanechalo silnejšiu stopu, či Paríž alebo Jakarta, odpoveď by bola jasná 🙂 Pripravte sa na tlačenice, dlhé hodiny v taxíkoch, nízke ceny a kultúrny šok, ktorý som tu prekvapivo dostal.
Milan Bardún – svet k vám domov už od roku 2013
