Blogerské chyby? Pred pár rokmi som napísal článok o chybách, ktoré som spravil pri začatí blogovania. Keď sa na článok pozerám spätne, všetky som celkom slušne vychytal a išlo hlavne o technické záležitosti. To čo idem napísať teraz som však mohol napísať už dávno, aby som ta tomu vyhol. Bohužiaľ, do minulosti sa správy posielať nedajú. Alebo je to dobré? Dnes som tu, o pár rokov neskôr s novými chybami a budem rád, keď si tento článok prečítam v budúcnpsti a poviem si, že som ich napravil. Aktuálne ich napraviť neviem a narúšajú mi osobný život.
Blogerské chyby, ktoré mi narúšajú osobný život
Chyba číslo jeden: Osobný profil na Facebooku už osobný dávno nie je
Keď sa začalo Bez Mapy zviditeľnovať, písali o mne noviny, pozývali ma rádiá a bol som v telke, postupne si ma pridávalo do priateľov na Facebooku stále viac a viac cudzích ľudí. Všetkých som prijímal a tým pre mňa slovo priateľ úplne zmenilo význam. Chcel som ich tam mať, aby videli čo robím a rozširoval som o sebe povedomie. Avšak, kliká reálne niekto na články, ktoré zdieľam na osobný profil?
Dnes je môj osobný Facebook totálne nepoužiteľný a zaspamovaný ľudmi, ktorých nepoznám a nikdy som nevidel. To však nie je najhoršie. Blogerské chyby robím stále.
Na Facebooku vyše 2000 „kamarátov“ z ktorých osobne poznám asi päťdesiat. Prečo je to zlé? Napríklad pre to, že nemôžem mať na mobile nainštalovaný Messenger, nakoľko správy typu „Ahoj, popíšeš?“, „Ahoj, ako sa máš“, „Ahoj, si single?“ mi chodia každú hodinu.
Možné riešenie je všetkých vymazať, čo by mi zabralo veľa času. Navyše by sa asi urazili. Môžem ten účet taktiež zmazať, no prídem o veľa fotiek a spomienok. Riešením teda je, že Facebook používam len na počítači a len na správu stránky Cestujeme bez mapy. Inak by sa môj mobil s notifikáciami nezastavil. Samozrejme, že tam občas niečo pridám ale minule mi hovorí kamarát „Neoznačuj ma, že som tu s tebou. Budú ma šťuchať cudzí ľudia a vypisovať aj mne“. Ten moment, keď sa tvoje blogerské chyby dotýkajú aj ostatných.
Chyba číslo dva: Ľudia si myslia, že im patrím nakoľko na internete komunikujem neformálne
Áno, často používam slang, výrazy ako baPka či Sidni a Bratiskáá. Ide o veľmi neformálny jazyk, ktorý používam a milujem. Avšak, tak neformálne ako komunikujem ja potom so mnou komunikujú aj ľudia a niekedy to zachádza až za čiaru slušnosti. Minule som bol dokonca emocionálne vydieraný na internete, nakoľko som odmietol stretnutie a kávu. Veta typu „a ja že máš rád všetkých svojich fanúšikov rovnako“ ma priam rozčúlila.
V prvom rade ja nemám fanúšikov ale čitateľov. Nie som Britney Spears. V druhom rade, ak by som mal s každým, kto ma pozve na kávu aj ísť, nemal by som čas pracovať.
Minule sa mi stalo na diskotéke: Si to fičím na parkete a mám v sebe asi štyri pivá. Príde za mnou chalan a hovorí „Ja ťa sledujem a si super. Idem k baru, nájdi ma potom.“ V tej tme som mu ani nevidel do tváre a nevedel, ako vyzerá. Zabudol som na to a bavil sa ďalej. Pri odchode z klubu za mnou prišiel a hovorí „Nooo, vidím ako si ma vyhľadal. Zajtra ti dám unlike„. Som si pomyslel že prosím daj. Blogerské chyby? Toto je výsledok.
Chyba číslo tri: Na internete pôsobím mega pozitívne, no nie vždy mám super náladu
Aj keď celé Slovensko zabávam videami pre baPku, vtipnými statusmi o toaletnom papieri, ktorý sa mi rozkotúľal dole ulicou v centre Sydney či tým, ako kúšem do Modrého kostolíka v Bratislave. Ono ale nie vždy mám mega dobrú náladu a srším humorom. Na to, aby som napísal status, ktorý bude mať vyše tisíc lajkov a dosah takmer 100 000 ľudí musím mať náladu alebo múzu, ako sa hovorí.
Preto si ma ľudia často idealizujú a keď ma spoznajú osobne a moje každé druhé slovo neni vtip či sarkazmus, sú prekvapení. Ono ja som často rád ticho a trochu introvert. Avšak, osoba, ktorú som vybudoval na internete má len tú veselú stránku. Chvíľu mi trvalo, kým som sa s tým stotožnil a mal som chvíle, keď som nechcel byť Milan Bez Mapy. No už som si na to asi zvykol.
https://youtu.be/O6slmc0uEtM
Milan „Bez Mapy“ Bardún, cestovateľský blog, ktorý trhá Slovákov z kancelárskych stoličiek od roku 2013 
Rada čítam tvoje články..páči sa mi tvoj pohľad na veci..vďaka a veľa krásnych zážitkov
Dakujem Helen 🙂
Možno sa niet čomu čudovať, že sú ľudia zmätení, keď sú priamo vyzývaní k „poďakovaniu kávou“ a keď učinia ponuku, sú nakoniec odmietnutí :O O:).
To je v suvislosti s tym donation gombikom pod tym 😉
.. ja tvoje článočky čítam 🙂 aj keď ich len veľmi zriedka, ak vôbc, komentujem. Dokážeš pobaviť, inšpirovať, prinútiť ľudí občas sa zamyslieť. Ostatné nech ťa netrápi, ži svoj život, ako najlepšie vieš a hlavne maj z neho radosť. Si zodpovedný za ten svoj a nie životy iných…. tak poďho užiť deň 😉
Ahoj Naty, dakujem. Presne, dakujem ti za pekny komentar 😉
Správni so sorry about that
Je úplne ľudské a v pohodke byť taký aký si, aj s nie stastko nadšenými náladami, normálka..úprimne napísané a buď svoj..neries skatulkovacov a egoistov..nič im nedlzis, spravny ostanú.
Presne, nikomu nic nedlhujem. Pekny den Miri 🙂 dakujem.