Pri potulkách v hlavnom meste Arménska, v Jerevane určite neminiete gigantickú stavbu, ktorá je tak monumentálna ako nechválne známy palác v Bukurešti. Obrovitánske kaskády v Jerevane sú niečo ako schody naspäť do socializmu. Spoločná práca troch architektov, ktorá bola slávnostne dokončená v roku 1980 dnes láka turistov, ktorí chodia obdivovať túto gigantickú monumentalitu. Kaskády v Jerevane sú naozaj obrovské a socialistické prvky architektúry by sa z nich dali priam žmýkať. Celkom by mi pasovali vedľa hotela Kyjev v Bratislave.
Kaskády v Jerevane sú monument sám o sebe
Samotné kaskády v Jerevane pozostávajú z niekoľkých „levelov“ ak to tak môžem nazvať. V praxi to vyzerá tak, že ako postupne po nespočetnom množstve schodov stúpate hore, vždy natrafíte na plošinu, na ktorej je niečo iné. Veď pre to sú aj nazvané kaskádami. Na týchto jednotlivých platformách sa nachádzajú fontány, sochy pripomínajúce Arménsku históriu a taktiež jednotlivé záhony a lavičky s nenormálnym výhľadom na celý Jerevan. Naskytuje sa tu tak mnoho miest na fotografie a ak vychytíte aj pekné počasie, uvidíte horu Ararat, ktorá sa už na Tureckom území týči do nenormálnej výšky až 5 137 metrov nad morom. Ararat má vždy zasnežený vrcholček, ktorý som však ja nevidel. Počasie v Jerevane bolo počas môjho pobytu naozaj nepriaznivé, zamračené a veľa fúkalo.
- šírka schodiska je až 50 metrov
- nachádza sa tu 572 schodov
- výškový rozdiel medzi prvým a posledným schodom je 302 metrov
Peší výstup na Kaskády v Jerevane trvá toľko, koľko ste ochotní šliapať. Koľko schodov sa tu nachádza? Presne 572. Ja som to vyšliapal s prestávkami za približne pol hodinu a ďalšiu pol hodinu som sa kochal výhľadom. Ak ste príliš leniví alebo vyčerpaní, dole sa môžte zviezť eskalátorom cez netradičné múzeum, ktoré sa nachádza pod schodmi (samozrejme, ak stihnete otváracie hodiny).
Kaskády v Jerevane ostali na 100 rokov zabudnuté.
- schody boli prvý krát koncipované už v rokoch 1878, no plán schodiska ostal zabudnutý až do konca 20.storočia
- pôvodným dôvodom pre stavbu schodiska bolo prepojenie severnej a centrálnej časti Jerevanu
- budovanie tohoto gigantu začalo v roku 1971 s viacerými úpravami pôvodného plánu z 19.storočia
- schody boli postavené počas sovietskej éry v Arménsku
- v roku 2000 boli schody rekonštruované Arménsko-americkým podnikateľom
- na úplný vrchol schodov bolo naplánované ďalšie múzeum, ktoré však nikdy nebolo dokončené
Schody naozaj dýchajú ‚socíkom‘ no k Jerevanu to patrí. Čo sa sklamalo bolo, že keď si schody vyjdete až hore – nič vás tam nečaká (samozrejme okrem panoramatického výhľadu). Nedokončené múzeum a vysoký plot je všetko, čo môžete hore skúmať. Hlavné mesto Arménska je jedno z mála miest na svete, ktoré ma veľmi neoslovili, ako ako som spomínal v prechádzajúcich článkoch o Arménsku, táto krajina je najmä o prírode a mestá nemajú až tak veľa toho, čo by turistom ponúkli. Samozrejme že aj tu mali môj obľúbený kvas, ktorý čapovaný chutí ešte lepšie.
