Parížske katakomby: Takto vyzerajú lebky pod celým mestom

Paríž je nepochybne mestom zamilovaných, a mestom, kde miniete viac ako v Dubaji či New Yorku. Taktiež je cestovateľským snom miliónov ľudí na celej planéte a má aj jedno z najrušnejších letísk, Charles De Gaulle CDG s priamymi spojeniami do celého sveta. Čo však nájdeme, keď nazrieme pár metrov pod povrch tejto metropoly? Základy Eiffelovej veže, kanalizáciu v ktorej sa odohráva dej Bedárov od Victora Huga (Les Miserables) a mimochodom aj najväčší masový hrob sveta.

Parížske katakomby a všetko o ich návšteve

Niektorí do Paríža prichádzajú za módou, iní za kultúrou či architektúrou, kde ďalší za bohatými gastronomickými zážitkami. Sú tu však aj tí, ktorí chcú ešte viac a tým určite neunikne návšteva parížskych katakômb – mysteriózneho miesta plného kostier, po stáročia sa ukrývajúcich pod nohami zamilovaných párikov a amerických celebrít. Katakomby zaujímajú svoje čestné miesto v rôznych svetových rebríčkoch a neraz sú poctené číslom jeden v poradí najstrašidelnejších miest na svete. Ja som sa o katakombách dozvedel vďaka rovnomennému americkému hororu z roku 2007, v ktorom si zahrala speváčka P!nk. Už vtedy som vedel, že sa sem prídem pozrieť.

20 metrov pod povrchom Paríža sa nachádza neuveriteľných 350 kilometrov chodieb a tunelov plných ľudských kostier zo stredoveku. Ide o bývalé rímske lomy pod mestom, z ktorých dolovali Rimania kameň pri budovaní mesta, vtedy nazvaného Lutetia. Práca v lomoch bola fyzicky veľmi náročná, no stále jednoduchšia, ako stavebný materiál dovážať. Postupom času Paríž začal veľmi prosperovať a rozrastať sa, s čím bol spojený ešte vyšší dopyt po kameni a nekontrolované podkopávanie mesta zažívalo veľký rozmach. Tento “dolovací” ošiaľ prestal až v 15.storočí, keď sa ulice mesta začali na mnohých miestach prepadávať.

Nikto nevedel koľko tunelov je pod mestom, odkiaľ a kam vedú a čo je na ich konci. Pod hrozbou prepadnutia celého Paríža pod zem sa tunely začali spevňovať obvodovými múrmi a stĺpmi, vďaka čomu vyzerajú takmer identicky a dá sa v nich veľmi ľahko zablúdiť. S rozrastajúcim sa mestom stúpal aj počet obyvateľov, rovnako živých aj mŕtvych. Preplnené cintoríny, márnice a najmä morová epidémia spôsobili, že mesto bolo plné ľudských pozostatkov, ktoré predstavovali veľké nebezpečenstvo pre toto rýchlo sa rozrastajúce mesto. Pozostatky sa teda začali ukladať do lomov – katakômb, kde boli kosti používané na spevňovanie tunelov aby sa zabránilo prepadnutiu mesta do zeme. Do roku 1814 sem bolo prevezených až 7 miliónov tiel a tak ako dnes, návšteva týchto tunelov bola obľúbenou činnosťou aristokratickej smotánky stredovekého Paríža. Podľa kroník do podzemia zostúpil Napoleon III., švédsky kráľ Oscar či cisár Bismarck.

Parížske katakomby sú plné kostí

Pre návštevníkov je sprístupnená 2km dlhá chodba cez oficiálny, označený vstup. Ide o zelený prístrešok s nápisom “Entree des Catacombes”. Podľa mnohých článkov na internete majú však katakomby aj mnoho neoficiálnych vstupov, čomu sa dá veriť keďže dodnes nie sú všetky tunely zmapované. Dokonca som našiel na webe mapu, na ktorej sú tieto vstupy vyznačené. Išlo najmä o diery v tuneloch vlakov metro či cez kanalizáciu. Jeden z takýchto vstupov je aj v podzemí mrakodrapu na Montparnasse. Na youtube je tiež mnoho videí od nadšencov, ktorí cez tieto vstupy do katakômb vstupujú a s amatérskymi kamerami filmujú ako sa prechádzajú tunelmi, cez ktoré stáročia nikto nechodil. Mnoho tunelov bolo počas spevňovania zamurovaných a niektoré sú zaplavené vodou.

Vraj sa tu takto stratí ročne niekoľko turistov, čo bol aj námet na spomínaný americký horor. Existuje však skupinka nadšencov, ktorí si hovoria Katafilovia (Cataphiles), ktorí sa vydávajú do podzemia, kde skúmajú tieto stredoveké tunely plné kostier, robia mapy a dohadujú si tu stretnutia. Zvyknú tu organizovať aj hlučné párty keďže v katakombách sa zvuk šíri veľmi zle, a nepočujete, čo sa deje za rohom. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že ide o úplne tiché miesto, kde jediný zvuk vydávajú vaše stopy a kvapkajúca voda. Od roku 1955 je vstup mimo vyznačené trasy do katakômb zakázaný, a ak vás chytia mimo, dostanete pokutu 60 eur. Myslím si však, že skôr ako na dobrodružstvo v týchto zakázaných častiach natrafíte na utečencov a feťákov ktorí sa tu pravdepodobne skrývajú.

Ja som s mojou rodinou (áno, donútil som ich) využili oficiálny vstup do katakômb na námestí Place Denfert-Rochereau. Ako všade v Paríži, aj tu si vystojíte radu minimálne 2 hodiny. Dnu cez zelený prístrešok púšťajú menšie skupinky po cca 20 ľudí a počet návštevníkov je obmedzený na 200 ľudí. Vstup nie je odporúčaný ľuďom so slabou povahou, klaustrofóbiou či srdcovými chorobami. Po zaplatení vstupného čo je 8 EUR pre dospelých, 4 EUR pre ľudí do 26 rokov a zadarmo pre návštevníkov do 13 rokov, zídete točitým schodiskom dole, kde oficiálne vstúpite do katakômb. Každým schodom cítite klesať teplotu a zvyšujúcu sa vlhkosť.

Nad hlavou pred vstupom je tabuľa s počtom ľudí, ktorí sa tam práve nachádzajú. Tých živých. Samozrejme len v tom oficiálnom, 2km úseku ;). Teplota je 14 stupňov Celzia a vezmite si pevnú obuv, miestami sa zo zrážajúcej vody tvoria mláčky a blato. Cestou sme minuli mapu znázorňujúcu rozsiahlosť týchto tunelov a postupne sme vstupovali hlbšie a hlbšie. Tunely nie sú všetky lemované kostrami, no čím ďalej postupujete, tým viac kostier pribúda.

V podzemí je zakázané fotiť s bleskom a dotýkať sa kostí, čomu sa miestami nedá tak ľahko vyhnúť. Občas sa šuchnete o dajakú tú lebku či nohu. Mňam. Nie všetci rešpektujú odporúčania ktoré by bolo dobré zohľadniť pred vstupom, a aj ľudia s rôznymi psychickými či dýchacími ťažkosťami vstupujú do katakômb, zo zvedavosti. Boli sme svedkami pani, ktorá nám odpadla v priamom prenose. Na takéto situácie sú pracovníci prichystaní, v momente pani prebúdzala záchranná služba. Mne však nerobilo problém pozerať na toľko kostí, a aj som sa ich zo zvedavosti dotkol. Neviem ako je to s chorobami tam dole, keďže mnoho ľudí tu zomrelo práve na morovú epidémiu, no za tie stáročia tu už nič nehnije a nerozkladá sa, tak je to asi bezpečné. Inak by sem ľudí nepúšťali. V katakombách nie ste sami, na bezpečnosť tam dohliadajú zamestnanci so záchranármi, ktorí cca každých 150 metrov úseku sedia na stoličke, a pozorujú návštevníkov. Musí to byť v skutku veľmi zaujímavá robota, sedieť celý deň v tme za svetla malej lampy v podzemí medzi kosťami v 14 stupňoch.

Počas presúvania sa tunelmi postrehnete množstvo zamurovaných odbočiek, zamrežovaných tunelov a otvorov v stene, čo je dôkazom toho, že tento podzemný systém tunelov je naozaj veľmi rozsiahly. Katakomby si môžte prejsť vlastným tempom, a celá prehliadka trvá cca 45 minút, až hodinu. Podľa toho, ako ste šikovní, a na konci sa potešíte keď uvidíte denné svetlo. Hore je samozrejme obchod, kde si môžete zakúpiť kľúčenku – kostričku, hrnček v tvare lebky a podobné predmety.

Návštevu katakômb by som zaradil do príručky “Paríž pre pokročilých”. Ak ste dostatoční dobrodruhovia, môžete sa vyhnúť poplatku 8 EUR za vstup, a nájsť si vlastný, s tým, že keď zablúdite, môže vaša kostra poslúžiť ako spevnenie tunela, tak ako 7 miliónov ostatných kostier obyvateľov Paríža. Ak vás už omrzela Eiffelovka, s ktorou sa fotí každý, vy sa odfoťte s kostrami pod zemou. Originálne, nie?

---