eMail: „Príďte nám porozprávať váš príbeh, ako ste to dokázal a motivujte tých, čo prídu na náš event. Avšak, nezaplatíme vám za to, sme neziskovka. Spravíte iba dobrý skutok.“
Klasika…
O čo sa jedná?
Neviem, či sa tento rok roztrhlo vrece s neziskovkami, ktoré mi píšu, ale za minulý týždeň som dostal asi päť ponúk, z ktorých zatiaľ zvažujem prijatie iba jednej. Všetky nezaplatené. Chystám sa v máji rozprávať na Profesia days v Žiline. Prečo som túto ponuku prijal? Je to pre mňa dobré promo.
Vzniká veľa projektov, ktoré chcú mať na svojich udalostiach rôznych spíkrov, teda aj mňa. Či už chcú prednášku o cestovaní alebo podnikaní, majú jedno spoločné. Vetou „sme nezisková organizácia“ argumentujú to, keď im obratom pošlem cenovú ponuku, ktorú zamietnu. Najviac ma dostávajú firmy, ktoré sú ziskové a cieľom ich eventu, na ktorý ma pozvali rozprávať, je urobiť si reklamu a nahnať klientov (letáčiky a pod.), no svoju udalosť nazvú „neziskový projekt“. Moju tvár chcú využiť na to, aby im tam prišli ľudia. Zadarmo. Ja som nepadol z jahody.
Prečo v tom vidím problém?
Vygúglil som si definíciu neziskovej organizácie a dozvedel sa, že aj tie majú zisk. Ten sa však nesmie použiť pre zakladateľov, ani členov či spíkrov.
Chápem to tak, že dané neziskové organizácie by si veľmi radi vypočuli zaujímavý príbeh úspechu. No podporiť ma nechcú. Ak by ma ale v minulosti iné (ziskové) organizácie nepodporili a za môj čas strávený prípravou prezentácie, samotnej prednášky a diskusie, nezaplatili, dnes by neziskovky nemali komu písať.
90% svojich ciest po svete si platím z vlastného vrecka, čo sú letenky, ubytovanie, aktivity, vstupy a pod. Tých 10% sú rôzne press tripy ako na Nový Zéland či do Srbska, ktoré mám celé preplatené. No na oboch typoch ciest si musím nájsť čas zarábať peniaze na internete.
A teraz trochu matematiky…
Keď pracujem (rozumej sedím za počítačom, alebo mám stretnutie, či konzultáciu), moja priemerná hodinový mzda je cca 30 €/h, ak sa nedohodneme inak (napr. cena za normostranu). Či už sa jedná o hodinu písania článku pre noviny, magazíny, alebo konzultácie cez Skype a pod. Za hodinovú prednášku s diskusiou, cestou a prípravou si účtujem fixnú cenu + preplatenie cestovného. A tento model funguje.
Priemerná prednáška trvá jednu hodinu, po ktorej je polhodinová diskusia. Na túto prednášku sa musím minimálne hodinu pripravovať a doprava (v tom lepšom prípade) mi trvá 30 minút na miesto a 30 minút domov, ak je to v Bratiske. To sú minimálne 3 a pol hodiny, za ktoré nemám zaplatené.
To však neznamená, že robím všetko pre peniaze.
Možno to teraz vyzerá tak, že robím všetko pre peniaze a ak mi niekto nezaplatí, nepohnem ani prstom. To tak nie je, no je pravda, že uprednostňujem projekty, za ktoré peniaze mám s dôrazom na to, aby mi ostal čas aj energia na aktivity vo voľnom čase. No a projekty, za ktoré zaplatené nemám, robím vo voľnom čase.
„Nehanbím sa vypýtať si peniaze za svoju prácu. Ak by som to nerobil, žiadnu by som nemal.“
Jediné, čo mi ostáva je si vyberať podľa sympatií alebo druhu projektu. Zadarmo som prednášal v mnohých školách, univerzitách a zrejme sa chystám aj k skautom do Žiliny na jeseň tohto roku. A tak to budem robiť naďalej. Spolupracujem aj s rádiom Europa2, kde cez ich kanály oslovujeme 200 000 ľudí mesačne. Robím to zadarmo. Prečo? Pre mňa je to dobrá reklama a oni majú obsah. Ak mám ale pocit, že je spolupráca zadarmo iba jednosmerná, nejdem do toho.
Alebo si začnem hádzať kockou.
Možno je môj názor zlý, no dospel som do štádia, kde si veľmi detailne vyberám, na ktorých projektoch budem spolupracovať zadarmo a prednostne beriem tie, ktoré ma živia. Dobré skutky sú fajn – keď si umývam zuby, vypínam vodu. Smeti hádžem do koša a zdravím pokladníčky v potravinách. Jedlo a letenky si však kupujem iba za peniaze.
Pracujem pre neziskovú organizáciu. Je mi jasné že je taká mienka o neziskovkach pretože veľa z nich je viac než zisková. Ale my aj keď sme nezisková organizácia, nikdy ani mňa ani našu organizáciu nenapadlo pýtat niečo zadarmo. Áno, pýtame sponzorské dary, ale ak chceme nejakú službu my, riadne za ňu zaplatíme. Ved ani my nepracujeme zadarmo. Ale dnes chcú všetci to najkvalitnejšie a najlepšie zadarmo. A ako píše kolega vyššie, že ak nezaplatia nevážia si tvoju prácu a s takou organizáciou by som určite nechcela mat nič spoločné 🙂
Ahoj, Zuzi. Ďakujem za názor, som rád, že to okomentoval aj niekto z neziskovky. Nehádžem všetky do jedného vreca, len mám niekedy pocit, že formula „sme neziskovka“ je nové ospravedlnenie na zo, že nechcú platiť.
Chcelo by to napísať ktoré tie neziskovky to boli, nech sa pobavíme…Podla mna neziskovky sú najväčšie práčky peňazí a sú veľmi neefektívní v ich spravovaní. Proste si nahrabať do vlastného vrecka a sem-tam vykazovať nejakú činnosť, ideálne čo najlacnejšie. A potom šup sa do drahého hotela s allinclusive na „školenie“. Potom si zas vykázať 80% nákladov na „administratívnu činnosť“….Dobre robíš že ich odmietaš. Keď ti nezaplatia, tak si ťa nevážia a nevážia si tvoj čas.
Nebudem menovať dané neziskovky, keďže, predpokladám, to nemysleli zle. Až teda na jednu spomínanú. Každopádne, nerád by som ich hádzal do jedného vreca – ak by nemali zmysel, zrejme by neexistovali. Netuším. Každopádne, veľmi si vyberám, s ktorými budem spolupracovať a s ktorými nie – asi už iba podľa aktuálnej nálady, haha.