Návšteva Azerbajdžanu sa nezaobíde bez návštevy hlavného mesta, Baku. Návšteva Baku sa však samozrejme nezaobíde bez návštevy Národného parku Gobustan, ktorý sa nachádza hneď za mestom. Čím je tento národný park výnimočný a prečo by ste ho mali počas cestovania po Azerbajdžane navštíviť? Minimálne pre to, že si môžte skúsiť uvariť obed v pravekej kuchyni alebo sa pozrieť na očmudené stropy jaskýň pravekých ľudí. To všetko len pol hodinu cesty z Baku!
Návšteva Gobstanu a pravekých ľudí v Azerbajdžane
Ako sa dostať do Gobustanu z Baku? V jednoduchých troch krokoch!
- Z centra sa mashrutkou č.29 odvezte na autobusovú stanicu 20.teho januára
- Odtiaľ si vezmite autobus do Gobustanu a požiadajte vodiča, aby vám tam zastavil. Opýtajte sa miestnych, týmto smerom odchádza veľa autobusov cca každých 15 minút. Cesta stojí zhruba jedno euro.
- Priamo do národného parku sa dostanete iba pomocou taxíka – celodenný výlet aj s návštevou bahenných sopiek však možete zjednať aj na 20 EUR. Ak sa chcete prejsť, môžete, no zohľadnite počasie – je to ďaleko.
Zjednávanie s taxíkmi a úplatok pre policajta. Pripravte sa na všetko.
My sme samozrejme sadli na zlý autobus a odviezli sa až za mesto, kde sme museli potom šľapať naspäť. Studené marcové počasie nám pekne prefúkalo účesy, no po asi pol hodinovej prechádzke sme konečne našli ten správny autobus smer Gobustan. Nikto z nás však nevedel, kde vystúpiť – čo využil miestny policajt, ktorý sa viezol na sedadle za nami. Pochopil, že ideme do Gobustanu a ponúkol sa nám, že nás dopraví až k taxikárovi, ktorý nás tam odvezie. Mám tušenie, že taxikár bol jeho otec 🙂 Keď autobus po pol hodinovej jazde dorazil do malého mestečka za Baku, policajt povedal, že máme vystúpiť. Nechal si mnou zaplatiť cestovné (v Azerbajdžane sa platí pri vystupovaní).
Pán policajt, ktorý pôsobil dôveryhodne až do toho momentu, kedy si nechal zaplatiť lístok na autobus nám pristavil taxikára, s ktorým si vymenil pár viet v miestnom jazyku. Bezpochyby si dohovoril províziu 🙂 S taxikárom sme sa teda dohodli na sume 25 EUR za dopravu do národného parku. V tejto sume bolo zarátané aj parkovné, no vstup nie. Pán bol natoľko ochotný, že nám chcel robiť aj sprievodcu po parku, no háčik bol v tom, že celé jeho sprevádzanie prebiehalo v Ruskom jazyku 😀 Čerešinčkou na torte je to, že zväčša idete po hrbolatých cestách, ktoré asfalt ani nevideli. Zvážte preto tento výlet v prípade, že pršalo (ak teda nechcete zažiť bahenný kúpeľ).
V Gobustane bude na vás dýchať pravek z každej skaly.
Gobustan sme si celý prešli a spravili mnoho fotografií. Zapôsobili na mňa najmä jaskyne, v ktorých žili pravekí ľudia. Bolo to poznať podľa začmudených stien a nástenných malieb. Jediné, čo som nechápal bolo, že aj napriek tomu, koľko histórie sa na týchto stenách v jaskyniach nachádza, neboli nijako strážené a mohli sme tam ľubovolne vstupovať a fotiť si všetko možné. Možno som len príliš „zaškatuľkovaný“ inými múzeami vo svete, kde si podobné veci chránia štáty ako oko v hlave. Veď predsa len, ide o kultúrne dedičstvo.
Výlet môžete spojiť aj s návštevou behenných sopiek.
Z Gobustanu sa budete chcieť pravdepodobne previezť aj k bahenným sopkám, ktoré sú tiež veľmi obľúbené. Kuriozitou je, že počas našej návštevy sme tam boli sami a mohli si doslova robiť čo chceme. Avšak, celý čas som sa nemohol zbaviť pocitu, že tieto bahenné sopky sú umelé. Prečo mám podozrenie, že bahenné sopky v Azerbajdžane nie sú pravé?
- Bahno, ktoré z nich vyvieralo bolo studené
- Sopky vyvierali nonstop (nie je to podozrivé? veď aj gejzír vybuchuje raz za pol hodinu)
- Našli sme tam umelohmotnú trúbku
Každopádne, cesta taxíkom z národného parku k bahenným sopkám (mud volcano) trvá takmer trištvrte hodinu, čo môže byť ideálny čas na zdriemnutie si. Haha. Pri takejto ceste by si neodpočinula ani mŕtvola – doteraz netuším, ako boli na tom tlmiče auta nášho taxikára. Za tých 25 EUR, ktoré sme mu zaplatili za celý tento deň si potom mohol ísť kúpiť akurát tak nové tlmiče. Sopky sú uprostred ničoho a veľmi tam fúka. My sme mali šťastie na relatívne pekné počasie, no za dažďa by som sem určite nechodil.
Ideálny jedno dňový výlet z Baku do Gobustanu si určite naplánujte na tie slnečnejšie dni. Pripravte sa na to, že vás poriadne vytrase v taxíkoch a mašrutkách. My sme si toho nášho taxikára celkom obľúbili – aj keď my sme naňho hovorili po anglicko-slovensky, on na nás po rusky, dohovorili sme sa 🙂 Po skončení výletu nás opäť vysadil v malom mestečku na zastávke autobusu, kde sme sa odviezli naspäť do Baku. Toto mesto je úplný opak toho, čo sme videli kúsok za jeho hranicami. Žiadne blato, no moderný prepych a bohatstvo. Zoznam toho, čo vidieť v Baku nájdete v článku, no nezabudnite, že Azerbajdžan nieje len Baku.
Milan Bardún, svet k vám domov už od roku 2013
