Čo vidieť v Prištine? Super otázka, pomyslel som si. Kosovo mám v hlave zafixované ako 98% Slovákov. Bomby a vojna. Bohužiaľ. Stále to nie je tak dávno, kedy bolo Kosovo bombardované a bola tu vojna. Ako však vyzerá dnes? Z Kosova som zatiaľ navštívil iba Prištinu, no musím povedať, že OMG!
Čo vidieť v Prištine v Kosove
Do Prištiny som sa išiel pozrieť v rámci môjho celodenného výletu zo Skopje v Macedónsku. Tieto dve mestá sú od seba vzdialené približne tri hodiny autom, čiže som to v pohode stihol. Keď som sa opýtal čitateľov na Facebooku, ktoré časti Kosova odporúčajú navštíviť, ostal som milo prekvapený. Veľa z nich malo Kosovo veľmi dobre precestované, čo ma uistilo v tom, že sa tu nemám čoho obávať. Aby som zbúral svoje predsudky o Kosove, musel som sem prísť.
Tri veci, ktoré som od Kosova absolútne nečakal
- Dá sa tu platiť eurom, hoci nie sú v Európskej únii ani omylom.
- V Prištine som sa bez problémov dohovoril po anglicky aj v potravinách. Všade.
- Na rozdiel od Srbska, v Kosove sa nepoužíva cyrilika (čo vyzerá ako azbuka), ale latinka. Výrazne mi to uľahčilo cestovanie.
V kocke o tom, prečo bola v Kosove vojna a ako ju Kosovčania vnímajú dnes: Stačí, keď si vygúgliš obrázky toho, ako vyzeralo Kosovo v roku 1998. Išlo o konflikt medzi Kosovskou oslobodeneckou armádou z Albánska a Srbskom. Srbsko chcelo získať kontrolu nad územím. Väčšina obyvateľstva bola z Albánska a tí tu páchali čistky na všetkých Srboch.
Nakoniec do konfliktu vstúpilo NATO, ktoré začalo bombardovať Juhosláviu do momentu, kým sa Srbsko nestiahne z Kosova. V roku 2008 prijalo Kosovo deklaráciu o nezávislosti, od kedy je nezávislé od Srbska. Dnes sa o tejto vojne jednoducho nehovorí a Srbsko jednoducho neuznáva Kosovo ako samostatný štát. Viac ako 90% obyvateľov Kosova sú Albánci. Oficiálny jazyk tu je teda albánčina a srbčina.
Dnes je, našťastie, Kosovo iné. Relatívne kľudná krajina, ktorú som navštívil práve na desiate výročie podpísania deklarácie o nezávislosti od Srbska. Niekde som minule čítal, že podmienkou Srbska na vstup do EÚ je aj to, aby konečne uznali Kosovo ako samostatný štát. Tak som zvedavý…
Dosť ale o histórii a konfliktoch. Preto to tu nie si. Tak, čo vidieť v Prištine? Mnoho z čitateľov mi napísalo, že v Prištine toho veľa nie je a radšej ísť v Kosove niekam do prírody. Keďže som mal na výlet iba jeden deň, rozhodol som sa spraviť nasledovné: Pekne si Prištinu nafotiť, pozrieť všetky „pamiatky“ a niekde sa dobre najesť. Či sa mi to podarilo? Tomu ver.
Tu je zoznam miest, ktoré som navštívil v Prištine
- Známy nápis Newborn, ktorý pripomína oslobodenie od Srbska v roku 2008.
- Mother Teresa Boulevard.
- Národná knižnica Pjetera Bogdaniho.
- Reštaurácia Dit‘ e Nat‘.
Ono, v Prištine to je samá katedrála, kostol a mešita. Medzi to všetko sa pretkávajú socialistické paneláky rôznych farieb, a.k.a. Petržalka. Je to celkom zaujímavá kombinácia, ktorá sa dobre fotí. Známy nápis Newborn je (asi jediná) turistická zastávka v Prištine, ktorá je celkom zaujímavá. Nápis tu je od 17.februára.2018, kedy Kosovo oficiálne prijalo deklaráciu o oslobodení od Srbska, hoci ju Srbsko nikdy neuznalo. Krajín, ktoré neuznávajú Kosovo ako samostatný štát je veľmi veľa. Približne polovica sveta. Patrí medzi ne aj Španielsko.
Zaujímavé je, že počas mojej návštevy, čo bolo presne desať rokov od prijatia tejto deklarácie, bolo písmeno „B“ nahradené číslom desať. Najskôr som nechápal prečo, no neskôr som si vygúglil, že už to je desať rokov.
Kosovo a cestovanie
Mother Theresa Boulvard je úplné centrum Prištiny, „kde sa to všetko deje“. Odporúčam ti spraviť to, čo som spravil ja. Jednoducho si sadnúť na lavičku a čekovať okolitý život. Úplne najviac ma dostávali tí všetci predavači mobilov typu Nokia 3310 a podobne. Vo veľkom sa tu kšeftuje s krytmi na telefón, šnúrkami na mobil, starými mobilmi, slnečnými okuliarmi a kvetmi. Ono, má to svoje veľké čaro. Na druhej strane, nechápem, kto kupuje tieto staré mobily, keďže každý mladý človek mal v ruke ajfón.
Celá promenáda je príjemne rušná a každý sa niekam ponáhľa porpi tom, ako sa deti hrajú v tryskách fontány. Sadol som si na lavičku, našiel voľné WiFi a do Google obrázkov napísal „Pristina 1999„. Neveril som vlastným očiam. Mesto, po ktorom iba pred niekoľkými rokmi premávali tanky a budovy navôkol boli rozbombardované, dnes srší kaviarňami, reštauráciami a stánkami so sladkou kukuricou (tú veľmi odporúčam). Návšteva Balkánu sa bez sladkej kukurice nezaobíde.
Národná knižnica Pjetera Bogdaniho je ďalšia zo zastávok, ktoré sa objavovali v každom jednom zozname toho, čo vidieť v Prištine. Podľa obrázkov sa mi veľmi nepáčila, tak som sa tam rozhodol neísť. Avšak, úprimne, na Prištinu stačia dve hodinky a do odchodu môjho autobusu naspäť do Skopje boli ešte asi tri hodinky, zavial som aj sem.
Celá budova vyzerá tak, ako keby ju navrhol dáky zdrogovaný architekt. Svojim spôsobom je pekná, no mne sa nepáči, haha. Možno to bude tým, že som vyštudoval záhradnú architektúru a na takéto veci mám vkus, haha. Keď máš však času nazvyš, zastav sa tu. Z centra je to peši asi pätnásť minúť smerom k autobusovej stanici.
Keď som si pozeral na Instagrame miesta, kde boli moji čitatelia v Prištine, objavil som reštauráciu Dit‘ e Nat‘. Hoci je vegánska a ja milujem mäso, perfektne som sa tu najedol. A za úplne smiešne ceny. V tej horúčave mi vynikajúco padol ten vegánsky burger a studená limonáda. Ľudia tu tiež pili ľadové kávy, jedli rôzne sendviče a platili kartou. Navyše, majú perfektnú terasu, na ktorej sa mi ale neušlo miesto, keďže tu bola totálna plnka. Táto reštaurácia mi ukázala, že Kosovo sa snaží.
Mladí ľudia nechcú byť spájaní s vojnou – chcú piť latečka, jesť dobré jedlo, mať WiFi a usmievať sa. Presne to robili v Dit‘ e Nat‘. Ďakujem čitateľke ze tento super tip.
Čo vidieť v Prištine a návšteva Kosova
Návšteva Kosova vo mne nezanechala absolútne žiadne výrazné pocity. Myslel som si, že budem odchádzať ohúrený tým, ako sa Kosovo rozvinulo iba 20 rokov po vojne. Alebo na druhej strane, budem šokovaný tým, akí sú tu ľudia ubití a zničení vojnou. Je to tak niekde medzi.
Kosovo sa snaží a verím, že okrem Prištiny je tu toho ešte veľa čo vidieť. Vo mne zanechalo také neutrálne pocity – necítil som sa tu ako v krajine, na ktorú len nedávno padali bomby a to je skvelé. Dôvod vrátiť sa sem nemám, no mávnutím ruky by som ho odporučil každému, kto hľadá krajinu, ktorá je lacná, nepreplnená turistami a svojim spôsobom exotická.
Keď budeš v Kosove, drž sa týchto dvoch rád:
- Nerozprávaj o Srbsku a vojne. Aj tak sú tu väčšinou všetci Albánci.
- Drž sa rady číslo jeden.
Milan radí: Cestovanie medzi Srbskom a Kosovom môže byť problém. Ak prídeš do Kosova (ako ja) z Macedónska, dostaneš do pasku kosovskú pečiatku. Ak prejdeš do Srbska z Kosova a budeš chcieť Srbsko opustiť, môžeš mať problém. Srbi tvoj vstup cez Kosovo pravdepodobne neuznajú a budú ho pokladať za nelegálny.
Vstupovať do Srbska z Kosova neodporúčam. Horší prípad je, že ťa do Srbska z Kosova nepustia, ak máš kosovskú pečiatku. V minulosti takéto osoby dokonca zadržali, dnes už pomenej. Odporúčam ti teda po Kosove cestovať zvlášť a Srbsko si nechať na inokedy. Obe krajiny stoja za to, prečítaj si, čo vidieť v Belehrade.
TIP: Medzi miesta, ktoré určite treba v Kosove navštíviť, mi čitatelia dali mesto Prizren v južnej časti krajiny. Zhodli sa, že je naozaj nádherné. Nebol som, ale táto fotografia vyzerá fenomenálne a majestátne, tak sa inšpiruj:
