Belehrad ma prekvapil, hoci som od neho nič extra nečakal, a podľa mňa sa oplatí aj na samostatný výlet. Centrum odporúčam spoznať s Belgrade Free Walking Tour, kde na konci prispejete dobrovoľne. Nechajte si čas aj na kávu na terasách, Belehradčania ju milujú.
Tento článok som napísal v roku 2017. Ceny, otváracie hodiny a spoje sa odvtedy mohli zmeniť, preto si ich pred cestou overte.
Čo vidieť v Belehrade? Ja viem, že to hovorím často, no toto mesto ma dostalo všetkými desiatimi. A to nepreháňam. Možno to bolo aj pre to, že som od Belehradu nič extra neočakával. Avšak, ostal v mojej pamäti ako mesto plné ľudí, ktorí milujú kávu a patrične s ňou strácajú čas. Ja som Belehrad preskúmal s Belgrade Free Walking tour, kde sme sa stretli skupinka ľudí a miestna obyvateľka, hovorili jej Tamara, ktorá nás previedla centrom Belehradu. Táto prehliadka je zadarmo, no na konci sa platí dobrovoľný príspevok, ktorý je vždy okolo 5-10 €. Tamara ho dostala.
Čo vidieť v Belehrade: Tie najlepšie veci v centre
Republic square je miesto, kde sa odjakživa stretávali ľudia. Najčastejšie pod hodinami. Presne tu som sa s Tamarou stretol aj ja a začala moja prehliadka Belehradu. Ako správna Srbka mala v zálohe aj alkohol, aby sa mi páčilo. Toto je najcentrovatejšie centrum, ideálne pre prechádzku po Belehrade.
Skadarlija je bohémska časť Belehradu. Miestni muži, ktorí celé dni vysedávajú v kafanách hovoria „My nepotrebujeme Google, my máme kafanu“. Kafana v preklade znamená kaviereň, no význam má oveľa hlbší. Najčastejšie v nej pijú Rakiju, čo je národný drink. Niečo ako naša slivovica, no Rakija môže byť z čohokoľvek. Má sa piť rýchlo, exovať a Srbi tvrdia, že Rakija vylieči úplne všetko. Vyskúšal som, nakoľko jednu mala Tamara „náhodou“ v ruksaku. Bola to poistka, aby sa mi páčilo.
TIP: Pozri si, čo vidieť v Niš na juhu Srbska. Z Belehradu sem chodí autobus a za 3 hodiny je na juhu krajiny.
Silikónové údolie
Silicon valley je časť mesta, ktorá má skutočne vtipnú históriu. V 90tych rokoch tu s obľubou vysedávali mafiáni v teplákoch a všetkým navôkol ukazovali, koľko majú peňazí. Vždy so sebou mali aj mladé blonďaté slečny, ktoré sa chceli priživiť na ich bohatstve. Tieto slečny však mali všetky okrem farby vlasov jedno spoločné – silikónové prsia a pery. Od vtedy tomuto miestu prischol prívlastok „Silikónové údolie“. Dnes by si ho však od ostatných častí mesta skoro vôbec nerozoznal.
Belehradská pevnosť
Pevnosť s veľkým parkom milujú miestni. Všetci sem chodia piť a popri tom si užívajú výhľad na mesto a Dunaj. Pevnosť patrí k najstarším v meste a v priebehu dekád si tu každý pristavil svoju vlastnú časť. Keď sa dnes prejdeš okolo, uvidíš múry z rôzneho materiálu, okná v rôznych štýloch a odlišné spôsoby murovania.
Chrám svätého Sávu
Katedrála svätého Sávu je trošku mimo centra, no dal som ju peši. Prechádza jak vyšitá. Patrí medzi najväčšie pravoslávne chrámy na svete. Najväčší je dnes Katedrála spásy národa v Bukurešti.
Socha Pobednik v parku Kalemegdan
V parku s názvom Kalemegdan sa nachádza bronzová socha menom Pobednik, ktorá mala pôvodne stáť v centre mesta na Terazijach. Prečo? Ženy sa hanbili pozerať na nahý penis, ktorý je na soche. Postavili ju teda mimo centra a aby toho nebolo málo, umiestnili ju na vysoký stĺp, celý pamätník meria 14 metrov. Ak chceš vidieť penis, vezmi si ďalekohľad. Alebo nainštaluj zoznamovaciu aplikáciu.
O čom sa v Belehrade nehovorí: Kosovo a vojna
Srbsko-albánske vzťahy je to, o čom sa nehovorí. Napätie medzi moslimským Albánskom a kresťanským Srbskom je stále veľmi vysoké. Vojna v Kosove a bombardovanie Belehradu skončili v roku 1999 a mnoho z miestnych si ju doteraz pamätá, ako by bola včera. Belehrad sa však po bombovaní veľmi rýchlo spamätal a opäť vyrástol do pekného mesta hodného návštevy. O vojne, Albánsku a Kosovu sa tu však nehovorí.
V Belehrade som strávil tri dni a všimol som si, že Srbi milujú piť kávu a vysedávať na teraskách. Úprimne, z tohto mesta som bol milo prekvapený. Ten Balkán má naozaj niečo do seba.
TIP na ubytovanie v Belehrade: Prečítaj si moju recenziu na Park Hotel Belgrade, kde som bol ubytovaný.
Milan „Bez Mapy“ Bardún, cestovateľský blog, ktorý trhá Slovákov z kancelárskych stoličiek od roku 2013 
Uložiť Uložiť Uložiť
Travel bloger, ktorý od roku 2013 trhá Slovákov z kancelárskych stoličiek. Autor knihy Influencer a zakladateľ blogu Bez Mapy.
Napíšte ju do komentára. Pomôže aj ďalším, ktorí sa sem chystajú.
Ja som bola v Belehrade v roku 1979, keď sme išli vlakovým zájazdom do Grécka. Nechcela som veriť vlastným očiam aké je to nádherné mesto, hotový Paríž. Nádherne oslvetlené mesto plné ľudí na bulvároch, obchody svetových značiek, vtedy pre nás len v časopisoch. Úžasné, doteraz si na to spomínam. Praha a Bratislava boli vtedy len vidiecke schátrané mestá.
Mňa Belehrad veľmi prekvapil tiež. Je tam veľa toho, čo vidieť a presne, mega atmoška 🙂