Estónsko, misia úspešná. Erasmus v Tartu bol epický

Erasmus v Tartu: Časť toho článku píšem počas poslednej jazdy autobusom na linke Tartu-Tallinn, dňa 29.januára.2014. Dnes nás čaká dlhý deň. Celé erasmus osadenstvo zo Slovenskej Technickej Univerzity, ja, Maja, Monika a Alica ideme po piatich mesiacoch domov. Mierime na letisko do Tallinnu, odtiaľ letíme s Norwegian airlines do Osla a hneď na to o dve hodiny neskôr priamo do Bratislavy. Sedím tak v autobuse a rozmýšľam, či má môj kufor menej ako 20kg čomu som moc neveril, keď som ho ťahal do výťahu. Resp. on mňa.

Erasmus v Tartu a posledných 156km zasneženou krajinou

Práve nás informovala tabuľa, že sme 87 kilometrov od Tallinnu a všetci ticho sedíme a pozeráme, ako slnko pomaly vychádza nad zasneženým Estónskom. Rozmýšľame nad poslednými piatimi mesiacmi. Vonkajšia teplota je iba -17 stupňov, oteplilo sa. Minulý týždeň bolo -23 stupňov. Je to sranda, lebo vám zamrznú šušne v nose keď ste vonku. Naozaj, minule sme sa o tom bavili s Monikou, že ich je normálne cítiť aké sú stuhnuté a studené. A treba nosiť rukavice, lebo to veľmi bolí na holé ruky. Pred pár dňami sme tieto nízke teploty využili a Alica vytiahla bublifuk. Vždy som chcel skúsiť či bublina zamrzne. A áno, bolo to úplne úžasné. Stáli sme vonku v neskutočnej zime, slnko zapadalo a my sme fúkali bubliny ktoré počas letu zamrzli a dopadli na zem ako kamene.Toto ma naučil erasmus v Tartu.

Museli ste ich však veľmi opatrne chytať, lebo ľad bol veľmi tenký. Ak ste ju stlačili silnejšie, pokrivila sa a vyzerala ako igelitový sáčok. Neskôr sme to tiež skúšali s Christianne z Nemecka a s Monikou z Poľska, no bolo len -15 stupňov a bubliny nemrzli. Asi kvôli mydlu.

Šťastné, veselé a výlet do Bruselu

Posledné dva mesiace v Tartu prebiehali živšie než tie jesenné. Každý sme mali rôzne skúšky a obhajoby, no profesori boli veľmi prívetiví a dostali sme veľmi dobré známky. Nemali sme rovnaké všetky predmety, každý si zvolil čo sa mu páčilo, resp. na čo si trúfal. Na skúšku z udržateľného environmentálneho inžinierstva som sa učil viac ako bolo nutné, no dostal som A. Pred Vianocami sa väčšina z nás rozpŕchla do rôznych končín Európy, no podaktorí ostali na sviatky v Estónsku. Maju prišli navštíviť jej kamaráti zo Slovenska, tak spolu oslavovali Vianoce a Silvestrovali. Pred Vianocami bola tiež menšia párty u Poliek na izbe. Ja som bol cez Vianoce doma.

Po troch týždňoch strávených na Slovensku ma čakala opäť cesta do Estónska. Cestoval som spolu s Gloriou W., čo je spolužiačka z Viedne. Deň pred naším odletom prišla vlakom do Bratislavy a spravil som jej sprievodcu. Nikdy som pred tým nikomu nerobil sprievodcu, a ešte v angličtine. Vraj sa jej páčila naša socialistická Bratislava. V nedeľné ráno sme leteli s Ryanairom do Bruselu a následne do Rigy odkiaľ sme si vzali autobus do Tartu. Celá cesta nás nevyšla viac ako 40 eur. Ja Ryanair proste žeriem. Našťastie už nikdy nebudem musieť ísť autobusom z Rigy letiska do Tartu. Okrem toho že cesta trvá 4 hodiny, išli sme spoločnosťou Ecolines. Nemám nič proti Rusom no autobus je medzinárodný a veľmi by sme ocenili, ak by vodič vedel po anglicky povedať aspoň áno, a nie len zazerať. Príchod do Tartu bol bez problémov, na druhý deň, v pondelok ráno nás čakala záverečná prezentácia z predmetu, ktorý mal najviac kreditov. Sedeli sme tam od desiatej, do šiestej večera. Dostal som B. Január pokračoval ďalšími prezentáciami ktoré sme všetci úspešne zvládli. Jedna rozlúčková párty striedala druhú. Posledná párty bola tesne pred našim odchodom, na ktorú sme už s Majou nešli. Niektorí z nás sa tam však tak dobre zabávali, že takmer nestihli ranný autobus na letisko. Erasmus v Tartu by si tak pekne predĺžili, haha.

Hi, my name is Taali, and you both must be Kadri and Piret!

Systém školstva funguje trochu inak ako u nás na Slovensku. U profesorov som pozoroval väčší záujem o to čo robia a veľmi ma bavili prednášky škóta Simona Bella. Vedel rozprávať tak zaujímavo, že mi nerobilo problém sedieť tri hodiny a len počúvať o jeho cestách po Číne, Kanade či Zélande. Záujem je samozrejme vyšší aj u študentov, keď to porovnám so Slovenskom. Prezencia sa tu nerobí takmer na žiadnom predmete, je na študentovi či príde alebo nie. A všetci chodia. Oveľa viac sme chodili na exkurzie do prírody kde sme videli prakticky všetko čo sme sa učili. Jedna vec ma však uchvátila najviac, čo si na Slovenskej škole neviem vôbec predstaviť. Angličtina.

Profesori tu prednášajú z rôznych častí Európy. Mali sme Nemca, Škóta a Estóncov. Niektoré z predmetov sa vyučujú po anglicky aj vtedy ak tam nie je žiaden erasmus študent. Zachytil som debatu dvoch Estóniek ktoré sa medzi sebou o školských záležitostiach rozprávali po anglicky. Taktiež majú na Facebooku skupinu, kde komunikujú po anglicky.

Aitäh, head aega! (Ďakujem, dovidenia!)

Estónsko zanechalo veľmi dobrý dojem, a najmä Estónci. Na internete koluje veľa vtipov o Estóncoch a o počasí v Estónsku. Vraví sa o nich že sú chladní, nezhovorčiví a neprejavujú city. Každý z nás tu mal s nimi rôzne skúsenosti, ja našťastie len pozitívne.  Keď sa začiatkom októbra odsťahoval Oscar do centra, dostal som na izbu Estónca. Je pravda, že sme sa veľmi nerozprávali. Nevedel veľmi dobre po anglicky, čo bol jednou z výnimiek. Estónci majú perfektnú angličtinu.

Filmy v televízii sa tu nedabujú podobne ako vo Švédsku či Fínsku. Všade chodia titulky. Neviem si to predstaviť u nás. Ale späť k spolubývajúcemu, dodnes neviem jeho meno. Bol z mesta Otepää, čo je asi hodinu autom do Tartu. Naše konverzácie spočívali v dvoch vetách za deň a to „dobré ráno“ a „dobrú noc“. Na víkendy chodil domov čo mi vyhovovalo.

Každopádne mi dva dni pred odchodom daroval čokoládu a cukríky, ako darček že odchádzam. Erasmus v Tartu a moja mienka o Estóncoch dostala novú mierku. Nevedel som čo mám povedať. Veľmi ma to prekvapilo. V čase môjho odchodu, dnes ráno nebol na internáte čo mi vyhovovalo. Musel som totiž vrátiť nábytok do pôvodného stavu, nakoľko som si ho prispôsobil podľa svojho gusta po tom ako odišiel Oscar. Neviem ako by dom Estóncovi vysvetľoval prečo mu idem práve teraz presunúť posteľ na druhú stranu izby. Taktiež som bol milo prekvapený po poslednej prezentácii z predmetu „plánovanie urbánnej krajiny“. Moje „course mates“ Taali a Karmen mi dali dve veľké, 200g fínske čokolády. Zjedol som ich v ten deň. U Taali som sa zastavil po tom na návšteve doma na čaji. Bolo to veľmi príjemné stretnutie. Všimol som si, že každý Estónec má doma veľkú, asi 8kg mačku a saunu. Tie mačky sú fakt dokonalé.

V Estónsku majú elektronické občianske preukazy už niekoľko rokov. Celé Estónsko je usporiadané, čisté a veľmi vyspelé. Dokonca keď som bol na pošte poslať vianočné pohľadnice, musel som stlačiť gombík a dostal som poradové číslo. Tento systém funguje vo všetkých štátnych inštitúciách, čo som ocenil najmä na polícii. Erasmus v Tartu mi ukázal, že veci môžu fungovať.

20kg batožina
Po príchode na letisko nás čakalo nemilé prekvapenie. Všetci sme mali prekročený váhový limit. Viedla Monika so svojimi, takmer 28kilami. Vždy som sa bavil na ľudoch ktorí pred check-in pultmi prebaľovali svoje kufre, vyhadzovali veci a skákali po kufroch. Teraz som bol presne taký istý. Po vyhodení všetkých školských zošitov (všetko mám v hlave) a dvoch riflí a časopisov som dostal svoj kufor na magickú váhu 20kg. Veľa vecí som preložil do príručnej batožiny ktorá mala namiesto 10kg asi 15 ale tú pracovníčka nevážila. S trpnutím som čakal, kedy po ceste do Osla a Bratislavy vybuchne. Nie pracovníčka, môj kufrík. Na palube lietadla potešilo WiFi zadarmo. Erasmus v Tartu som teda mohol zaznamenať aj do tohoto článku.

Ema má mamu, mama má Emu.

To že som strávil časť svojho štúdia 5 mesiacov v Estónsku mi rozhodne veľa dalo. Ani nie tak po edukačnej stránke, nenaučil som sa v podstate nič nové. Možno to bude aj mojou lenivosťou a tým, že som si zvolil naozaj ľahké predmety. Naučil som sa však že celý svet sa netočí okolo Slovenska a že školu netreba brať až tak veľmi vážne, ale ani ne na ňu kašlať. Po tejto skúsenosti budem hádam vedieť na posledný rok a pol nájsť tú zdravú mieru štúdia. Celé moje Estónsko by som nazval jednou veľkou dovolenkou v severnej Európe. Som veľmi rád že som spoznal veľa ľudí z celej Európy a USA. Možno už nikoho z týchto ľudí nikdy neuvidím, ale nevadí mi to. Ľudia v živote prichádzajú a odchádzajú. Každopádne sa do Estónska raz určite vrátim. Možno o rok, možno o dvadsať rokov.

Už je to týždeň čo som doma, a občas mám pocit ako keby som ani nikde nebol Celý semester v Estónsku ubehol za jeden deň, a kebyže môžem, predĺžil by som si štúdium o ďalší semester.

Milan Bardún 2014