Obraz na Hlavnej stanici: Ak chodíte vlakom z Bratislavy aspoň občas, je veľká šanca, že ste okolo tohto obrazu prešli už desiatkykrát. Možno stovky. A napriek tomu by ste dnes nevedeli povedať, čo presne zobrazuje a prečo tam vlastne je.
Reč je o veľkej freske v hlavnej hale Hlavnej stanice v Bratislave, ktorá visí priamo nad našimi hlavami. Väčšina ľudí rieši kufre, meškajúci vlak alebo kávu so sebou. Málokto sa zastaví a pozrie hore. A pritom ide o jeden z najvýraznejších vizuálnych odkazov komunistickej éry v meste.
Obraz na Hlavnej stanici v Bratislave je plný socialistickej propagandy
Tento monumentálny obraz namaľoval v roku 1960 akademický maliar František Gajdoš. Nevznikol preto, aby bol „pekne farebný“ alebo aby spríjemnil čakanie na vlak. Vznikol ako súčasť socialistického realizmu – oficiálneho umeleckého štýlu, ktorého úlohou bolo presviedčať. Nie jemne. Ale priamo. Umenie vtedy nemalo klásť otázky. Malo dávať odpovede. A ideálne len jednu – tú správnu.
Vysvetlenie skrytých významov obrazu na Hlavnej stanici od Františka Gajdoša
Keď sa na fresku pozriete pozorne, zistíte, že je rozdelená na viacero jasných symbolických scén. Na ľavej strane sú traja muži v oblekoch, čo je karikatúra kapitalistov. Režim ich symbolicky odháňa preč. Jeden z nich dokonca púšťa zbraň.
Správa je jasná, starý svet prehral. Hneď vedľa stojí robotník, intelektuál a zástava. Práca, vzdelanie a štát. Ideálna kombinácia, na ktorej mal stáť nový svet.
V strede sú ženy v krojoch z rôznych krajín. Mali symbolizovať jednotu, mier a priateľstvo medzi národmi. Papier znesie veľa – realita bola, mierne povedané, komplikovanejšia. A potom prichádza vrchol celej fresky, Sputnik, raketa a inžinieri. Odkaz na to, že Sovietsky zväz bol „vo vesmíre pred Amerikou“. Technologický pokrok, veda, budúcnosť. Aspoň takto to malo vyzerať. Obraz na Hlavnej stanici je jeden skrytý odkaz za druhým.
Prečo je tento obraz dôležitý aj dnes?
Pretože je autentický. Nič na ňom nebolo maľované spätne, s odstupom alebo iróniou. Je to čistý produkt svojej doby. Takto režim sám seba videl. A takto chcel, aby ho videli ostatní. A je fascinujúce, že tento masívny kus ideológie dodnes visí na mieste, kde sa denne pohybujú tisíce ľudí, úplne mimo ich pozornosti.
Nie je to však oslava komunizmu. Je to pamäťový artefakt. Pripomienka toho, ako sa kedysi pracovalo s verejným priestorom, umením a myslením ľudí. Možno by mu pomohol lepší kontext. Popis. Vysvetlenie. Lebo bez neho je to len „nejaký veľký obraz“. A to je škoda. Dnes riešime ako kupovať letenky lacno, vtedy sa riešili iné vec.
Najbližšie, keď budete čakať na vlak na Hlavnej stanici v Bratislave, skúste sa na chvíľu zastaviť. Zdvihnite hlavu. Pozrite sa hore.
Milan
Ahoj Milan,
za socializmu existovalo nariadenie, často označované skrátene ako „Hlava V“ (alebo „päť“), ktoré ukladalo povinnosť investorom verejných budov vyčleniť určité percento z rozpočtu (približne 0,5 až 2 %) na zakomponovanie umeleckého diela do stavby. Cieľom bolo zabezpečiť, aby verejný priestor nebol len funkčný, ale aj esteticky dotvorený ideologicky v súlade s režimom, čím vzniklo mnoho monumentálnych (a niekedy kontroverzných) diel.
akoze na jednej strane sa mi paci, ze sa hned od zaciatku ratatlo s umenim 🙂