Cestovanie do Arménska, alebo ako ma táto krajina sklamala
5 (100%) 3 votes

Cestovanie do Arménska sa mi veľmi nepáčilo. Ako som však už spomenul v predchádzajúcich článkoch, bola to moja chyba, že som sa pre nedostatok času rozhodol ostať iba v Jerevane a nedal som na odporúčania mnohých, ktorí vraveli, že Arménsko je najmä o prírode. Aj napriek tomu, že vo mne Arménsko nezanechalo veľký dojem a návšteva Azerbajdžanu vo mne zanechala oveľa viac pozitívnych myšlienok, aj v Arménsku som čo to objavil a videl, ako (ne)funguje táto krajina na Kaukaze.

Cestovanie do Arménska sa mi nepáčilo.

V Arménsku sa fajčí všade

Ja ako nefajčiar som mal celkom problém. Počas cesty z Tbilisi do Jerevanu si vodič nášho minivanu (mašrutky) zapálil asi desať kráť. Nieže by okno neotvoril, to áno, no iba na úplné minumum ab mohol odklepávať popol. Skoro ma v tom aute porazilo, nakoľko nenávidím zafajčené priestory a taktiež nechodím do klubov, v ktorých sa fajčí (iba výnimočne). Čo som si však v Arménsku všimol bolo to, že sa tu všade fajčí. Popolníky nájdete dokonca aj na hotelových recepciách. Pamätám si na rusa, ktorý prišiel na hotel na Maledivách a na recepcii si zapálil cigaretu. Recepčná ho hneď zahriakla, že sa tu fajčiť nemôže a že vlastne nemôže ísť fajčiť ani von (nakoľko bol práve Ramadan) a Rus si s chuti zanadával. Neviem koľko Rusov je v Arménsku, no očividne celá táto časť Ázie (alebo ešte Európy?) berie cigarety ako úplne bežnú vec. Fuj! Ľudí s cigaretou som videl dokonca aj pri pomníku genocídy v Jerevane.

pomnik genocidy jerevan
Pomník genocídy v Jerevane
armenska masrutka
V mašrútke sedím už hodinu a nikto neprichádza. Odídeme ešte dnes?
masrutka v oprave
Keď sa vám mašrútka na pol ceste pokazí, treba s ňou ísť do opravy.

Cestovanie do Arménska

Na dopravu medzi mestami sa používajú mašrutky, no časy odchodov neexistujú

Tak isto, ako som naučený z domu alebo z iných častí sveta (dokonca aj v Thajsku), keď odchádza autobus alebo akýkoľvek spoj – odchody si môžete pozrieť a zistiť na tabuli. V lepšom prípade dokonca aj na internete. V Arménsku (a podobne ani v Gruzínsku) nie. Medzi mestami sa používa na prepravu takzvaná mašrútka, čo je v podstate mini van pre osem až desať ľudí. Do tejto mašrútky nastúpite a s vodičom sa dohodnete na cene, za ktorú vás odvezie tam, kam idete. Kedy? Keď sa auto naplní. Samozrejme, že tu funguje aj autobusová doprava, no mašrútky sú stále veľmi populárne. Ich vodiči však bezpečne rozhodne nejazdia a keď sme prechádzali vysokou rýchlosťou v zákrute v arménskych horách do protismeru, zapálená cigareta bolo to posledné, čo ma v tom momente trápilo. Cestovanie do Arménska mi to pekne znepríjemnilo.


Arménsko má nádherné hory a oblasť Tsaghkadzor je populárna u lyžiarov. Veľa ľudí často zbalí svoje lyže Dynastar a vypadnú na Silvestra do arménskych hôr.


Hlavné mesto Jerevan mi prišlo z jednej strany veľmi bohaté, no chudobné zároveň

Jerevan vo mne nechal zmiešané pocity. Na jednej strane idete po ulici, kde z každej strany vidíte obchody svetových značiek, kde kabelka stojí toľko, koľko ma stálo cestovanie v roku 2015. Potom prejdete o pár ulíc ďalej a vidíte ošarpané, škaredé budovy a žobrákov na ulici. Ľahko rozpoznateľná socialistická architektúra je najlepšie čitateľná najmä na kaskádach v Jerevane, čo je vlastne ohromné schodisko „do neba“, ktoré má takmer 600 schodov. Zaujímavosťou je, že tieto kaskády v Jerevane nikdy neboli úplne dokončené. To je Jerevan, lesk a bieda na jednej ulici. Je to jedno z miest, do ktorých sa už (zrejme) nikdy nevrátim.

schody v jerevane
Výhľad na temný Jerevan.

Nepriateľstvo s Azerbajdžanom je skutočné a dotýka sa bežných ľudí

Ak ste ešte nepočuli o spore o Náhorný Karabach, niečo robíte zle. Nepriateľstvo medzi Arménskom a Azerbajdžanom naďalej stúpa a spor sa neustále vyhrocuje. Hranice sú zavreté už sto rokov a preto, ak sa chcete dostať z Azerbajdžanu do Arménska alebo naopak, musíte ísť cez Gruzínsko. Na túto cestu odporúčam vyhradiť v pase minimálne dvoj stranu, nakoľko pečiatok bude len pribúdať. Problém môže nastať vtedy, keď máte v pase víza z Azerbajdžanu a chcete vstúpiť do Arménska. Mňa skoro nepustili, nakoľko bola výstupná pečiatka z Azerbajdžanu v ten istý deň, kedy som chcel vstúpiť do Arménska. Je to problém a je možné navštíviť Arménsko s azerbajdžanskými vízami? Áno je, a pripravte sa na množstvo otázok (alebo si vybavte druhý pas).

Je tu úplne bežné vidieť ozbrojených vojakov a tanky

K celkovému negatívnemu dojmu o Arménsku malo jednoznačne veľký vply aj to, že som sa tu necítil veľmi pohodlné. Nepáči sa mi pozerať na chlapíkov v maskáčoch so samopalmi a keď ich vidím hoci len na letisku, vždy idem od nich kade ľahšie. Ako sme tak prechádzali mašrúrtkou na ceste do Jerevanu pomedzi dediny, jazerá a rôzne malé mestá, neustále sme míňali oblasti s množstvom vojakov v a tankov. Zrejme to boli dáke vojenské cvičiská, no aj tak – prečo takto ľuďom na očiach?

cestovanie po armensku
Smutné Arménske scenérie.

V uliciach JerevanuArménsko mi prišli ako veľmi smutná krajina, ktorú už nenavštívim. Veľmi ma mrzí to písať a o to viac ma mrzí, že si to bude možno čítať dáky Armén žijúci na Slovensku, vaša krajina sa mi nepáčila :( Nielen turistov ale aj domácich sa dotýka spor s Azerbajdžanom, krajina je posiata tankmi a minimálne v hlavnom meste, v Jerevane je pozorovať obrovitánsky rozdiel medzi chudobnými a bohatými. A ako vyzerá Arménsko-azerbajdžanská hranica? Nakoľko sme išli v aute len pár metrov od nej, nedalo sa mi nevšimnúť vysoké ploty so strážnymi vežami. Ani si neviem predstaviť, že niečo podobné bolo kedysi aj medzi Slovenskom a Rakúskom.

Milan Bardún, svet k vám domov už od roku 2013

"Klíma v kancli nebola pre mňa. V roku 2016 som dal výpoveď a začal podnikať. Cestovateľský blog Bez Mapy sa stal mojim zamestnaním na plný úväzok. Lacné cestovanie ma neberie, píšem o zážitkoch a dobrodružstve. Medzi mojich partnerov patria aj Qatar airways, Coca Cola či Mini Cooper." - Milan "Bez Mapy" Bardún (26)

Čo si myslíš ty?