Cestovanie stopom a 3 úplne odlišní ľudia, čo som spoznal
Ohodnoť článok

Cestovanie stopom nepatrí medzi moje najobľúbenejšie spôsoby dopravy. Rád si veci plánujem, rád viem, kde budem kedy a rád si organizujem svoj čas. Všetko mám rád premyslené a na poriadku. Sú však naopak cestovatelia, ktorí nemajú ani len hodinky a nič neriešia. Mňa by síce porazilo, no ak im to vyhovuje, prečo nie. Tí, ktorí moc neplánujú alebo sa snažia cestovať zadarmo cestujú aj stopom. Ja som to vyskúšal iba tri krát a spoznal som troch úplne odlišných ľudí. Vždy som si myslel, že ak idete stopom, vezme vás maximálne tučný vodič kamiónu. Paradoxne, takého som nestretol ani raz.

Cestovanie stopom nikdy nie je rovnaké

Lennart, takmer nemý vodič žigulíka

Lennart bol môj úplne prvý vodič. Bolo to na ceste z druhého najväčšieho mesta v Estónsku, z Tartu do malého mestečka Viljandi. Pamätám si, že veľmi pršalo a ja som stál úplne mokrý na kraji rýchlostnej cesty, výpadovky z Tartu. Dlho nikto nezastavoval a mňa chytala panika. Načo tu postavám ako magor, keď autobus stojí iba päť eur? Moja spolužiačka z Poľska ma však ubezpečovala, že určite niekto zastaví. Keď som sa už chystal naspäť do mesta, zastavilo malé, takmer rozpadnuté auto. Sedel v ňom Lennart, ktorý bol však podľa mňa nemý. Vôbec sa s nami nerozprával a miestami som mal z neho pocit, že mu vadí, že nás vezie. Prečo potom zastavil? Pche. Po asi hodinke nás vysadil v centre Viljandi a už v živote som o ňom nepočul. To všetci vodiči, ktorí berú stopárov sú takíto? Cestovanie stopom musí byť potom dobrá nuda!

cestovanie stopom

Kariina, matka s dcérou učiaca sa po španielsky

Moja druhá skúsenosť so stopovaním bola však úplne iná, diametricky odlišná. Kariina nám zastavila na výpadovke a hneď, keď som nastúpil do auta som si všimol, že nie je sama. Viezla so sebou malú dcérku, ktorá sa ticho hrala s bábikou. Nemala na výber a po tichu som musel byť aj ja. Kariina sa totižto učila po španielsky a z rádia jej hralo dáke to bežné CD z edície španielčiny pre samoukov. Každú jednu vetu opakovala so silným estónskym prízvukom a my sme len počúvali. Po španielsky trochu hovorím aj ja a z viet som pochopil, že Kariina je úplná začiatočníka. Opäť som si nepokecal. Avšak, moja tretia skúsenosť mi to úplne vynahradila a zmenila môj pohľad na cestovanie stopom.

Miikael, biznis muž a predajca vína

Miikael bol úplne úžasná skúsenosť. Keď stojíte pri zaprášenej ceste len s ruksakom na chrbáte a zastaví vám čierne BMW, neviete či vás ide vodič vziať alebo zabiť, haha. Hneď ako som si sadol na zadné sedadlo, nos mi prerazila veľmi silná voňavka. Blond muž, hovoriaci plynule po anglicky (v Estónsku hovoria plynule anglicky snáď všetci), ktorý mal okolo tridsiatky bol veľmi príjemný. Na zadnom sedadle som sa tlačil spolu s viacerými kartónmi vína z Južnej Ameriky a nedalo mi sa neopýtať, načo mu je toľko vína. Miikael dováža vína z Južnej Ameriky a predáva ich do reštaurácií v Estónsku a ostatných pobaltských krajinách. Taktiež rád chodí v zime lyžovať do Popradu. Kto by to povedal. Cestovanie stopom alebo stopovanie rozhodne teda nepatrí iba medzi „batôžkárov“.

V žiadnom prípade nie som odborník na stopovanie a nebudem tvrdiť, že to je alebo nie je ideálny spôsob na prepravu. Ja rád chodím autobusmi a baví ma so slúchadlami v ušiach pozorovať okolitú krajinu. Taktiež mám rád lietadlá, no len pri dlhších vzdialenostiach. Stopovanie je určite populárne vo svete ako aj na Slovensku, no nie je to pre mňa to pravé, orechové. Avšak, čo sa stopovaniu nezaprie je to, že spoznáte širokú škálu ľudí a dokonca aj takých, o ktorých by ste nikdy nepovedali, že berú stopárov.

Milan Bardún, svet k vám domov už od roku 2013

Keď som mal 25, dal som výpoveď aby som sám cestoval po svete. Kancelária nikdy nebola pre mňa. Z cestovateľského blogu Bez Mapy, ktorý trhá Slovákov z kancelárskych stoličiek som si spravil zamestnanie na plný úväzok a stal sa digitálnym nomádom. Všetko čo potrebujem k práci je môj laptop, WiFi a hlava plná nápadov.

Čo si myslíš ty?