Cestovanie vlakom v Indii? Každý o ňom počul. Nikdy som nebol veľkým fanúšikom železníc a láska k lietadlám bola vždy o niečo silnejšia, než láska k vlakom. Keď sa mi ale vyskytla príležitosť previezť sa najvyššie položenou železnicou v Indii, vysoko v Himalájach, povedal som si, že prečo nie.
Cestovanie vlakom v Indii a charakteristické vlaky
Cestovanie vlakom v Indii
Táto železnica má za sebou veľmi zaujímavý príbeh jej vzniknutia a aj keď je dnes prevažne už iba pre turistov, stále ma fascinuje, čo všetko človek dokáže, keď naozaj chce. Vitajte na palube Himalájskej železnice v Darjeelingu. Tu si pozrite na akciové letenky do Indie a nezabudnite ani na cestvné poistenie. Tu som napísa recenziu na svoj obľúbený Safety Wing.
- Trať bola postavená v rokoch 1881 až 1908
- Pre svoju jedinečnosť je pamiatkou UNESCO
- Ide o najvyššie položenú železničnú trať v Indii
- Jej dĺžka je iba 88 kilometrov
- Prejdenie celej trasy trvá až sedem hodín
- Železnica si vyslúžila prezývku “hračkárska”
Darjeeling je známy po celom svete najmä vďaka kvalitnému čaju a filmu “Darjeeling Limited”, ktorý s týmto mestom nemá nič spoločné. Samotné mesto položené vysoko v indických horách s výhľadom na majestátne Himaláje, patrí medzi tie “kultivovanejšie” časti Indie. Popravde, v Darjeelingu mi Indiu nepripomínalo vôbec nič. Studené počasie, vlhko, dážď a počet kráv v uliciach je tiež o poznanie menší, než v zvyšku krajiny. Kraj čaju má však v rukáve aj inú atrakciu, než popíjanie prvotriedneho času – vyhliadkovú jazdu najvyššie položenou železničnou traťou v Indii.
Najvyššie položené železnice na svete
Aj keď sa v zozname najvyššie položených železníc sveta ocitla až na 24.mieste, v Indii si drží prvé miesto. Len pre zaujímavosť, najvyššie položená železničná trať sveta je v Číne na trase Xining – Golmud – Lhasa v nadmorskej výške až 5 068 metrov. Táto v Indii stojí “iba” 2257 metrov nad morom.
Prečo vôbec Himalájska železnica vznikla?
India má jednu z najkomplexnejších železničných sietí sveta o dĺžke 75 000 kilometrov, ktoré tu postavili Briti počas svojho rozmachu a kolonizácie sveta. Nepreviezť sa vlakom po Indii, je dnes ako neísť na Sochu Slobody v New Yorku, alebo nenavštíviť Big Ben v Londýne. Iba pre zaujímavosť, indické železnice sú najväčším zamestnávateľom na svete s počtom zamestnancov až 1,6 milióna ľudí. Na moje prekvapenie je teda cestovanie vlakom v Indii relatívne na úrovni a na indické pomery pekne zorganizované. Z hlavy som teda rýchlo vypustil známe fotky ľudí sediacich na strechách vlakov, či ľudí trčiacich z okien. Tieto fotky rozhodne z Indie neboli.
Jednou z tisícok železničných tratí, ktoré boli v Indii postavené, je aj tá Darjeelingská, známa tiež ako Himalájska železnica v štáte Západné Bengálsko pri hranici s Nepálom. Keď bola v roku 1825 v Anglicku otvorená prvá verejná železničná trať Stockton – Darlington, železnice zažili veľký rozmach po celom svete.
Doprava vlakom bola na tú dobu najmodernejší a najrýchlejší spôsob dopravy podobne, ako je to teraz lietadlo (a čoskoro Hyperloop :)). Prvé benzínom poháňané auto uzrelo svetlo sveta až v roku 1885 v Nemecku, čo je až 60 rokov po tom, ako začali ľudia využívať železnice.
Dôvodom, prečo bola Himalájska železnica zaradená medzi UNESCO pamiatky, je hlavne fakt, že ide o unikátny príklad technickej stavby z danej doby. Samotné vlaky ilustrujú odlišné fázy “technickej gramotnosti” obyvateľov v horských oblastiach Indie. Práve schopnosť technicky prispôsobiť vlak na jazdu v tak vysokej nadmorskej výške a kľukatom teréne, už na konci 19.storočia, robí Himalájsku železnicu svetovým unikátom. Koľajnice a šírka vlaku boli na mieru prispôsobené častým zákrutám tak, aby ostrými zákrutami mohol vlak prejsť bez problémov a nevykoľajil sa mimo trate.
Kvôli početným zárkutám a slučkám boli vagóny vyrobené menšie, užšie a rozpätie kolies bolo tiež upravené a zmenšené. Táto trať je veľmi úzka a špecifická, no to umožňuje vlaku ešte lepšie manévrovať v zákrutách, ktorý bol na to špeciálne prispôsobený. Možno aj vďaka tomu si Himalájska železnica vyslúžila prezývku “hračkárska”, keďže koľajnice a aj vlaky sú o poznanie menšie a môžu pôsobiť ako hračka.
Železnica, prezývaná aj ako “Toy Train” spája mestá New Jalpaiguri a známy Darjeeling. Prechádza mestom Ghoom v nadmorskej výške 2257 metrov, kde bola pre vysoké prevýšenie postavená slučka tzv. “Batasia Loop”, ktorá sa neskôr dostala na mnohé pohľadnice a zábery vo filmoch. Ak by tu táto slučka nebola a železnica by išla iba priamo hore do Darjeelingu, rušeň by to do kopca nevytiahol. Mimochodom, podobnú slučku nájdeme aj na Slovensku. Volá sa Telgártska slučka, kúsok od Charošského viaduktu a tiež bola postavená z rovnakých dôvodov, rýchle prekonanie výškového rozdielu.
Himalájska železnica dnes a moderné cestovanie vlakom v Indii
Dnes už ide skôr o turistickú atrakciu, ako hlavný dopravný prostriedok v Západnom Bengálsku. Celková dĺžka trate, 88 kilometrov, je hračkárskym vlakom prejdená až za 7 hodín, čo je dnešnom modernom svete neprípustné. Nejde tak o rýchlosť vlaku ale o množstvo zákrut, v ktorých musí rušeň brzdiť až na rýchlosť chôdze. Ak však máte viacej času a chcete si užiť dramatickú prírodou Himálají, dostupné sú aj lístky v prvej triede, kde sa z vlaku stane pohodlná chodiaca reštaurácia na kolesách. Prečítajte si čo ochutnať v Indii.
Tou tradičnejšou turistickou trasu je však okružná vyhliadková jazda z Darjeelingu cez Ghoom a naspäť. Vlak prejde po známej Batasia slučke, zastaví v meste Ghoom, kde je múzeum železníc a pokračuje naspäť do Darjeelingu. Ide o príjemný výlet na pol dňa a lístok stojí okolo 7 €.
Aj keď nie som až taký maniak do vlakov, túto vyhliadkovú jazdu by som odporučil každému, kto príde do Darjeelingu. Najbližšie letisko, Bagdogra, je vzdialené len dve hodiny letu z New Delhi. Z vlaku veľmi neodporúčam vystrkovať ruky a hlavy. Pre ostré zákruty často míňa okolité domy a skaly len ochlp a miestami som bol naozaj prekvapený, že sme nenarazili do skalných masívov či obchodíkov pozdĺž trasy. Vlak prechádza v tesnej blízkosti domov a mnohým ľuďom vidieť do obývačiek. Tento čisto “indický” zážitok bol perfektným štartom mojej mesačnej cesty po Indii.
S láskou, Milan Bez Mapy
