Jazda Himalájskou železnicou v Darjeelingu bola pre mňa perfektný štart cesty po Indii, hoci nie som veľký fanúšik vlakov. Trať je pamiatka UNESCO a vlak sa pomaly prediera ostrými zákrutami tesne popri domoch a obchodíkoch. Celá trasa trvá niekoľko hodín, berte to ako zážitok, nie ako dopravu.
Obsah článku2 kapitolySkryťZobraziť
Cestovanie vlakom v Indii? Každý o ňom počul. Nikdy som nebol veľkým fanúšikom železníc a láska k lietadlám bola vždy o niečo silnejšia, než láska k vlakom. Keď sa mi ale vyskytla príležitosť previezť sa najvyššie položenou železnicou v Indii, vysoko v Himalájach, povedal som si, že prečo nie.
Cestovanie vlakom v Indii a charakteristické vlaky
Himalájska železnica v Darjeelingu v skratke
Táto železnica má za sebou veľmi zaujímavý príbeh jej vzniknutia a aj keď je dnes prevažne už iba pre turistov, stále ma fascinuje, čo všetko človek dokáže, keď naozaj chce. Vitajte na palube Himalájskej železnice v Darjeelingu. Tu som napísa recenziu na svoj obľúbený Safety Wing.
- Trať bola postavená v rokoch 1881 až 1908
- Pre svoju jedinečnosť je pamiatkou UNESCO
- Ide o najvyššie položenú železničnú trať v Indii
- Jej dĺžka je iba 88 kilometrov
- Prejdenie celej trasy trvá až sedem hodín
- Železnica si vyslúžila prezývku “hračkárska”
Darjeeling je známy po celom svete najmä vďaka kvalitnému čaju a filmu “Darjeeling Limited”, ktorý s týmto mestom nemá nič spoločné. Samotné mesto položené vysoko v indických horách s výhľadom na majestátne Himaláje, patrí medzi tie “kultivovanejšie” časti Indie. Popravde, v Darjeelingu mi Indiu nepripomínalo vôbec nič. Studené počasie, vlhko, dážď a počet kráv v uliciach je tiež o poznanie menší, než v zvyšku krajiny. Kraj čaju má však v rukáve aj inú atrakciu, než popíjanie prvotriedneho času – vyhliadkovú jazdu najvyššie položenou železničnou traťou v Indii.
Najvyššie položené železnice na svete
Aj keď sa v zozname najvyššie položených železníc sveta ocitla až na 24.mieste, v Indii si drží prvé miesto. Len pre zaujímavosť, najvyššie položená železničná trať sveta je v Číne na trase Xining – Golmud – Lhasa v nadmorskej výške až 5 068 metrov. Táto v Indii stojí “iba” 2257 metrov nad morom.
Prečo vôbec Himalájska železnica vznikla?
India má jednu z najkomplexnejších železničných sietí sveta o dĺžke 75 000 kilometrov, ktoré tu postavili Briti počas svojho rozmachu a kolonizácie sveta. Nepreviezť sa vlakom po Indii, je dnes ako neísť na Sochu Slobody v New Yorku, alebo nenavštíviť Big Ben v Londýne. Iba pre zaujímavosť, indické železnice sú najväčším zamestnávateľom na svete s počtom zamestnancov až 1,6 milióna ľudí. Na moje prekvapenie je teda cestovanie vlakom v Indii relatívne na úrovni a na indické pomery pekne zorganizované. Z hlavy som teda rýchlo vypustil známe fotky ľudí sediacich na strechách vlakov, či ľudí trčiacich z okien. Tieto fotky rozhodne z Indie neboli.
Jednou z tisícok železničných tratí, ktoré boli v Indii postavené, je aj tá Darjeelingská, známa tiež ako Himalájska železnica v štáte Západné Bengálsko pri hranici s Nepálom. Keď bola v roku 1825 v Anglicku otvorená prvá verejná železničná trať Stockton – Darlington, železnice zažili veľký rozmach po celom svete.
Doprava vlakom bola na tú dobu najmodernejší a najrýchlejší spôsob dopravy podobne, ako je to teraz lietadlo (a čoskoro Hyperloop :)). Prvé benzínom poháňané auto uzrelo svetlo sveta až v roku 1885 v Nemecku, čo je až 60 rokov po tom, ako začali ľudia využívať železnice.
Dôvodom, prečo bola Himalájska železnica zaradená medzi UNESCO pamiatky, je hlavne fakt, že ide o unikátny príklad technickej stavby z danej doby. Samotné vlaky ilustrujú odlišné fázy “technickej gramotnosti” obyvateľov v horských oblastiach Indie. Práve schopnosť technicky prispôsobiť vlak na jazdu v tak vysokej nadmorskej výške a kľukatom teréne, už na konci 19.storočia, robí Himalájsku železnicu svetovým unikátom. Koľajnice a šírka vlaku boli na mieru prispôsobené častým zákrutám tak, aby ostrými zákrutami mohol vlak prejsť bez problémov a nevykoľajil sa mimo trate.
Kvôli početným zárkutám a slučkám boli vagóny vyrobené menšie, užšie a rozpätie kolies bolo tiež upravené a zmenšené. Táto trať je veľmi úzka a špecifická, no to umožňuje vlaku ešte lepšie manévrovať v zákrutách, ktorý bol na to špeciálne prispôsobený. Možno aj vďaka tomu si Himalájska železnica vyslúžila prezývku “hračkárska”, keďže koľajnice a aj vlaky sú o poznanie menšie a môžu pôsobiť ako hračka.
Železnica, prezývaná aj ako “Toy Train” spája mestá New Jalpaiguri a známy Darjeeling. Prechádza mestom Ghoom v nadmorskej výške 2257 metrov, kde bola pre vysoké prevýšenie postavená slučka tzv. “Batasia Loop”, ktorá sa neskôr dostala na mnohé pohľadnice a zábery vo filmoch. Ak by tu táto slučka nebola a železnica by išla iba priamo hore do Darjeelingu, rušeň by to do kopca nevytiahol. Mimochodom, podobnú slučku nájdeme aj na Slovensku. Volá sa Telgártska slučka, kúsok od Charošského viaduktu a tiež bola postavená z rovnakých dôvodov, rýchle prekonanie výškového rozdielu.
Himalájska železnica dnes a moderné cestovanie vlakom v Indii
Dnes už ide skôr o turistickú atrakciu, ako hlavný dopravný prostriedok v Západnom Bengálsku. Celková dĺžka trate, 88 kilometrov, je hračkárskym vlakom prejdená až za 7 hodín, čo je dnešnom modernom svete neprípustné. Nejde tak o rýchlosť vlaku ale o množstvo zákrut, v ktorých musí rušeň brzdiť až na rýchlosť chôdze. Ak však máte viacej času a chcete si užiť dramatickú prírodou Himálají, dostupné sú aj lístky v prvej triede, kde sa z vlaku stane pohodlná chodiaca reštaurácia na kolesách. Prečítajte si čo ochutnať v Indii.
Tou tradičnejšou turistickou trasu je však okružná vyhliadková jazda z Darjeelingu cez Ghoom a naspäť. Vlak prejde po známej Batasia slučke, zastaví v meste Ghoom, kde je múzeum železníc a pokračuje naspäť do Darjeelingu. Ide o príjemný výlet na pol dňa a lístok stojí okolo 7 €.
Oplatí sa jazda Himalájskou železnicou?
Aj keď nie som až taký maniak do vlakov, túto vyhliadkovú jazdu by som odporučil každému, kto príde do Darjeelingu. Najbližšie letisko, Bagdogra, je vzdialené len dve hodiny letu z New Delhi. Z vlaku veľmi neodporúčam vystrkovať ruky a hlavy. Pre ostré zákruty často míňa okolité domy a skaly len ochlp a miestami som bol naozaj prekvapený, že sme nenarazili do skalných masívov či obchodíkov pozdĺž trasy. Vlak prechádza v tesnej blízkosti domov a mnohým ľuďom vidieť do obývačiek. Tento čisto “indický” zážitok bol perfektným štartom mojej mesačnej cesty po Indii.
S láskou, Milan Bez Mapy
Travel bloger, ktorý od roku 2013 trhá Slovákov z kancelárskych stoličiek. Autor knihy Influencer a zakladateľ blogu Bez Mapy.
Napíšte ju do komentára. Pomôže aj ďalším, ktorí sa sem chystajú.