Kam ísť v Slovinsku na výlet a čo tu vidieť? Síce som v Slovinsku zatiaľ nevidel úplne všetko, mám ho celkom pochodené. Od degustácie vína, cez splavovanie rieky Soča, až po prechádzky hlavným mestom, Ľubľanou. Prečítajte si moje tipy na to, kam ísť v Slovinsku na výlet a čo tu vidieť počas návštevy podľa Milana Bez Mapy.
Kam ísť v Slovinsku na výlet a čo vidieť počas návštevy
Kam ísť v Slovinsku, čo vidieť a aké pamiatky navštíviť počas návštevy
- Návšteva mesta Maribor a ochutnávka slovinského vína,
- prehliadka pôvodných domov baníkov v Trbovlje, návšteva virtuálneho baníckeho múzea a testovanie umelej inteligencie v laboratóriu Creative Ideas,
- kúpeľné mesto Rogaška Slatina Medical Centre s liečivou vodou a tip na ubytovanie v Atlantida Boutique Hoteli,
- mesto Celje, historický hrad pri západe slnka a zoznámenie sa s prvou svetovou travel blogerkou, Almou Karlin,
- mesto Radovljica,
- Kranjska Gora Alpine Village a jazero Bled,
- hlavné mesto Slovinska, Ľubľana + TIP na splav rieky Soča
Návšteva mesta Maribor, Piramida a ochutnávka vína
Hoci som v rámci mojej cesty po Slovinsku strávil v Maribore len asi tri hodiny (a to pitím vína), rozhodol som sa ho zaradiť do zoznamu toho čo vidieť v Slovinsku a kam ísť. Do Mariboru chodia z Viedne vlaky aj autobusy a z Bratislavy je to naozaj na skok. Mesto má dlhú tradíciu v pestovaní vína v krajine, no zastavte sa aj na hore Piramida, na ktorej stál kedysi hrad s 360 stupňovým výhľadom na celé okolie. Po celé stáročia bolo vinárstvo v Slovinsku veľmi prospešné aj vďaka ideálnej mikroklíme pre pestovanie hrozna. Mierny stredomorský vzduch sa tu stretáva s chladnejšími kontinentálnymi Alpami, čo je pre určité odrody hrozna ideálna kombinácia pre rast. A aj preto ročne Slovinsko vyrobí až 80 miliónov litrov vína.
Kto to všetko vypije? Takmer všetky vína vyrobené v Slovinsku sa konzumujú na domácom trhu. Ak si zrátame, že počet obyvateľov Slovinska sa pohybuje (iba) okolo 2 miliónov, vychádza to na 40 litrov vína na hlavu ročne. Celá krajina je rozdelená na tri vinárske regióny, Podravská, ktorá je známa svojimi šumivými a dezertnými vínami svetovej úrovne. Vína z tohto regiónu patria k najprestížnejším v Slovinsku a takmer 97% produkcie je biele víno. Druhá, Posavská oblasť, je najmenšia z vinohradníckych oblastí v Slovinsku a je typická pre čerstvé, ľahké a mierne kyslé červené víno. Primorská oblasť je najrozvinutejším z troch slovinských vinárskych regiónov s ročnou produkciou viac ako 25 miliónov litrov vína. V tejto oblasti existuje veľmi silný taliansky vplyv v jazyku, jedle, kultúre, architektúre aj vinohradníctve.
Na pohári vyššie si všimnite to tekuté vlákno (alebo ako to mám nazvať?). Podľa neho zistíte, ako veľa alkoholu je v konkrétnom víne. Sú druhy vín, ktoré na stenách pohára toto vlákno nezanechávajú vôbec, iné viac. Je to znakom silnejšieho vína, čo sa týka množstva alkoholu.
Mesto Trbovlje, pôvodné domy baníkov a najvyšší komín v Európe
Trbovlje je moderné mesto uprostred slovinských hôr, ktoré sa rozvinulo najmä vďaka ťažbe uhlia. Počet obyvateľov tu vďaka tomu rástol extrémne rýchlo, stavali sa nové cesty a rodinám, ktoré sem prišli za prácou, sa hovorilo jednoducho kolónie. Trbovlje bolo nedávno označené ako UNICEF child-friendly city a tiež bezbariérové mesto pre ľudí na vozíku (o bezbariérovom cestovaní s ľuďmi na vozíku som písal viac). Zaujímavosťou je, že tu, okrem iného, nájdete aj najvyšší komín v Európe s výškou 380 metrov.
V Trbovlje sa určite zastavte na prehliadke miestnych domov, kde kedysi kolónie, a.k.a. rodiny, žili. Zvonka vyzerajú úplne obyčajne, ako klasické panelákové domy v Petržalke, no vnútri sú vybavené pôvodným nábytkom. Tieto domy a byty boli na svoju dobu moderné, keďže každý byt mal vlastnú kuchyňu. To bolo vtedy luxusom. Fascinovalo ma, ako málo priestoru v domoch je, hoci v nich žili celé rodiny.
V turistickom centre sa opýtajte aj na prehliadku skutočných kôlní a tunelov, kde sa pracovalo, v Trbovlje Coal Minig Museum (Virtualni muzej rudarstva 4. dritl) a nezabudnite ani na virtuálnu prehliadku baní z pohľadu baníka. Mne sa z toho točila hlava. Avšak, je otvorené len každú sobotu od 10tej do 12tej.
Youth Center Trbovlje a ovládanie počítača mysľou
Ak vás niekedy zaujímala umelá inteligencia, návštevu Youth Center Trbovlje odporúčam všetkými desiatimi prstami. Ide o priestor, kde mladí ľudia rozvíjajú svoje technologické talenty a skúšajú svoje nápady. Mne tu dali vyskúšať to, či viem mysľou ovládať počítač. Sadol som si na stoličku, na hlavu mi pripojili gélom niekoľko káblov a mal som sa pozerať na monitor.
Keď prístroj prišiel na to, ako funguje môj mozog (ja som na to neprišiel za 28 rokov svojho života), mohol som začať písať. Jednoducho som myslel napr. na písmeno Z a ono sa po chvíľke objavilo na monitore. Nebolo to ale 100% a aj tu prístroj spravil pár preklepov. Každopádne, je to celkom strašidelné, no prakticky veľmi využiteľné pri ľudí s rôznymi postihnutiami a ochrnutím, ktorí nemôžu komunikovať nijak inak.
Liečebné centrum Rogašska Slatina a zdravá voda
Rogaška Slatina je synonymom kúpeľného cestovného ruchu v Slovinsku, neďaleko hraníc s Chorvátskom. Okrem výroby krištáľového skla je oblasť známa najmä vďaka svojim horským minerálnym prameňom, ktoré sú liečivé. Voda z týchto prameňov obsahuje veľa horčíka, čo má pozitívne účinky u ľudí so zvýšenou hladinou cukru. Videl som tu veľa Rusov, ktorí sa sem zapisujú na takzvanú terapiu pitím (vody). Lekár im naordinuje kúpele, tri deci liečivej vody trikrát denne, dostanú svoje číslo, vlastný pohár a sú pod dohľadom. V Rogašskej Slatine si môžete na výber vybrať z dvoch variant liečivej vody, studenú alebo teplú, s tým, že tá teplá je viac aktívna.
V meste boli objavené aj rímske nápisy týkajúce sa kúpeľných vôd a okolo prameňa bol v 17. storočí postavený drevený plot. Hradný pán, Peter de Curti, dal na mieste postaviť v roku 1676 hostinec a poveril ľudí, aby navštívili pramene. V tom čase bola voda plnená do fliaš vyrobených v neďalekej sklárni. Priamo v kúpeľoch sa môžete ubytovať, no my sme boli ubytovaní hneď vedľa, v hoteli Atlantida Boutique Hotel.
Historické mesto Celje návšteva hradu a socha prvej travel blogerky na svete, Alma Karlin
Pre mňa, ako pravého Slováka, je návšteva historického hradu niečo, čo ma už nenadchne. Prečo? Veď na Slovensku ich máme toľko. To sa ale netýka hradu Celje v Slovinsku. Ten patrí medzi najkrajšie hrady v Slovinsku a jeho návštevu určite odporúčam zaradiť do vášho zoznamu kam ísť v Slovinsku. Ja som Celjský hrad navštívil pri západe slnka a musím povedať, že topka. Celje stojí v hornatej krajine medzi kopcami s výhľadom na slovinské Alpy a práve západ slnka nad tak dramatickou krajinou vám vezme dych. Ide o najväčší a najvýznamnejší stredoveký hrad v Slovinsku, rozdelený na starú a novú časť. Z hradu uvidíte okolité pohoria, no tiež celé mesto Celje a jeho historické centrum.
Rímske pozostatky pod mestom Celje
Historické centrum má obrovskú sieť podzemných chodieb a pod mestom Celje v podstate leží ešte jedno mesto, rímske Celje. Počas krátkej prehliadky som sa dozvedel napríklad to, prečo sú pôvodné rímske osídlenia dnes pod zemským povrchom. Sprievodkyňa mi povedala, že každý rok sa zemský povrch zdvihne o jeden milimeter, kvôli usadeninám prachu. Za tisíc rokov to je spolu jeden meter a preto treba všetky pamiatky vykopať zo zeme za pomoci archeológov.
Alma Karlin, spisovateľka a prvá travel blogerka
Historické centrum Celje má na námestí aj nenápadnú sochu, Almu Karlin. V podstate išlo o prvú travel blogerku, spisovateľku. Táto žena cestovala po svete so svojim písacím strojom a články z ciest predávala do novín. Na dobu v ktorej žila bola až moc pokroková. Mala priateľa z Ázie, neskôr priateľku s ktorou žila v jednej domácnosti. Ach tí travel blogeri =)
Zabehnite si na koláč do miestneho historického hotela, ktorý sa volá Hotel Evropa. Majú tu na výber množstvo kreatívnych koláčov a ak by som ich chcel ochutnať všetky, asi by som dostal cukrovku, haha.
Mesto Radovljica
Ďalšou zastávkou, ktorú by ste mali zaradiť do svojho zoznamu toho, čo vidieť v Slovinsku, je mesto Radovljica, iba kúsok od jazera Bled. Konkrétne 10 minút. Ak pôjdete k jazeru Bled, čo si myslím, že pôjdete, určite sa tu zastavte, prípadne rovno ubytujte. Ceny za ubytovanie sú tu v porovnaní s jazerom Bled nižšie a je tu tiež o poznanie menej turistov. Ja som spal v neďalekom malom mestečku, v Bohinj ECO Hotel. Okrem iného vám v meste odporúča tiež návštevu múzea alchýmie.
Rozsiahla zbierka španielskych a talianskych keramických nádob na uchovávanie liekov ma veľmi zaujala. K exponátom patrí zbierka mált, z ktorých najstaršia pochádza z 12. storočia a 30 farmaceutických kníh, z ktorých jedna pochádza z 15. storočia. V múzeu sa nachádzajú aj niektoré predmety zo starovekej a ázijskej medicíny a etnologická zbierka ľudového liečenia na území Slovinska. Múzeum a jeho zbierky histórie kozmetiky a voňavkárstva sú prepojené s rodinnou spoločnosťou Mioba z Ľubľany.
Kranjska Gora Alpine Village, národný park Triglav a jazero Bled
Ak ste na zimné športy (ja som poslednú zimu v sebe objavil skrytú lásku do snowboardovania), navštívte Kranjsku Goru, horské mestečko. Iba na skok od hraníc s Rakúskom a Talianskom nájdete lyžiarske stredisko, ktoré hoci nie je najväčšie v Slovinsku, je (vraj) jedno z najkrajších, haha. Okrem klasiky a zimnej sezóny sa tu zabavíte aj v lete. Kranjska Gora ponúka horské bicyklovanie, golf či vstup do národného parku Triglav. Ubytovaný som bol v hoteli Ramada.
Zgornjesavskeá dolina v Slovinsku
Rozprávková Zgornjesavskeá dolina ponúka množstvo dobrodružstiev. Lyžiari a snowboardisti tu nájdu zasnežené zjazdovky a dobre udržiavané bežecké trasy a dráhy pre sane . Nezabudnuteľným zážitkom je aj lezenie na zamrznutý vodopád, či denné a nočné výlety na snežniciach.
Jazero Bled, najkrajšie miesto v Slovinsku a hrad s reštauráciou
Jazero Bled, ktore sa nachádza iba 40 minút jazdy autom od hlavného mesta Slovinska, Ľubľana, patrí medzi najväčšie ťaháky krajiny. Termálne pramene ohrievajú vodu v jazere, ktoré je až neuveriteľne modré. Čo je však ešte zvláštnejšie, je malý ostrov v tvare slzy v západnej časti jazera. Na ňom určite navštíviť malé múzeum a kostol. Jazero je takým unikátom, že je na ňom zakázané jazdiť motorovými člnmi a celkový počet plavidiel na jazere je tiež limitovaný.
Zaujímavá legenda o jeho pôvode, ktorá hovorí, že ho vytvorili víly. Podľa príbehu bývala oblasť jazera údolím plným mäkkej trávy. Miestni pastieri sem počas dňa privádzali svoje ovce. Víly však túto trávu milovali ako tanečný parket a báli sa, že ju ovce zjedia. Požiadali pastierov, aby postavili okolo plot, no tí to odmietli a ich ovce postupne zjedli všetku trávu a zostala tu iba holá zem. Víly sa pomstili a údolie zaplavili. Nechali tu iba malý ostrov, aby mali po nociach kde tancovať.
Neviem, akú trávu zjedol ten, kto vymyslel tento príbeh, ale určite potom tancoval aj on. Najlepší spôsob, ako navštíviť ostrov uprostred jazera Bled, je loď Pletna. Táto loď má ploché dno a prvé Pletnas boli postavené v 12. storočí a špeciálna veslárska technika, ktorú používali veslári, bola odovzdaná rovnakými rodinami z generácie na generáciu.
Podobne to je aj s miestnym krémešom, ktorý sa stal tradíciou jazera Bled. Vyrobený z vrstvy lístkového cesta a sladkej vanilkovej smotany a pudingu je kulinárskou špecialitou tejto oblasti. Krémový koláč Bled sa prvýkrát podával priamo tu v hoteli Park pri jazere Bled v roku 1953 a vďaka nedávnemu udeleniu štatútu chráneného označenia pôvodu EÚ, ho už môžu vyrábať iba cukrárne pri jazere Bled. Prejdite na jazero Bled a vydajte sa na pešiu túru, na neuveriteľnú scenériu alebo na loďku. Ale určite bežte na krémový koláč!
Kam ísť v Slovinsku na výlet a aké pamiatky navštíviť
Vplyv susedných krajín sa dá na jedlo Slovinska cítiť prakticky všade. Príchute z Talianska na západe krajiny, z Rakúska na severe, z Maďarska na východe a z Chorvátska na juhu sa v Slovinsku stretávajú, aby vyrobili veľmi jedinečné a chutné pokrmy, ktoré sme nikdy nemali. Jedným z veľmi jedinečných jedál Slovinska je špecialita chránená Európskou úniou a volá sa Pogača. Je to v podstate kvasnicový chlieb, no namiesto olivového oleja a bylín je pogača z vajec, hrubej soli a rasce. Pogača sa podáva pri raňajkách, aby privítala hostí v domácnosti a veľmi sa hodí k vínu.
Ak navštívite Lublaň, neprehliadnite aj Galériu Cukrarnu. Starý cukrovar (Cukrarna) dostal omladený vzhľad a nový obsah – stal sa centrom súčasného umenia. https://www.daibau.sk/clanok/872/galeria_cukrarna_-_ako_fenix_z_popola
Vďaka za tip