Bizarné festivaly vo svete? Sú momenty na cestách, keď si uvedomíte, že nestačí vedieť „čo“ sa deje. Potrebujete pochopiť „prečo“. Stojíte uprostred davu, sledujete ľudí, ktorí robia niečo úplne normálne – aspoň pre nich – a vám to nedáva žiadny zmysel.
Niektoré tradície, oslavy či formy zábavy totiž nevznikli preto, aby boli pochopiteľné pre turistov. Vznikli z potrieb, viery alebo podmienok, ktoré sú často úplne odlišné od tých našich. A práve preto sú najzaujímavejšie.
Bizarné festivaly vo svete, ktoré na prvý pohľad nedávajú zmysel a preto ich môžeme neprávom odsudzovať
Grónsko a ich oslavy prežitia a mäsa
V Európe si pod pojmom „festival“ predstavíme hudbu, stánky a zábavu. V Grónsku je realita iná. Počas Kalaallit Nunaat National Day, ktorý sa oslavuje 21. júna, sa komunity stretávajú, aby si pripomenuli svoju identitu, históriu a spôsob života. Súčasťou osláv sú tradičné tance, spev, kroje, ale aj spoločné hostiny. A práve tie môžu byť pre cudzinca najťažšie pochopiteľné. Grónsko som navštívil niekoľkokrát, tu si prečítajte všetky moje blogy o Grónsku.
Jedlo totiž často pochádza priamo z lovu – ryby, tulene, niekedy aj veľryby. V kontexte moderného západného sveta to môže pôsobiť kontroverzne. Lenže v Grónsku ide o niečo úplne základné: prežitie v extrémnych podmienkach, kde poľnohospodárstvo prakticky neexistuje a dovoz potravín je drahý a obmedzený. Lov nie je atrakcia. Je to každodenná realita. Zaujímavosťou je, že veľká časť ulovených zvierat sa spracuje kompletne – mäso, tuk, koža.
Plytvanie by si tu nikto nemohol dovoliť. Aj preto má spoločné zdieľanie jedla silný komunitný rozmer. Pre turistu je to možno „exotika“. Pre miestnych je to otázka identity a kontinuity. Prečítajte si čo ochutnať v Grónsku.
Zaujímavosťou je, že v celom Grónsku nenájdete ani jedno kamenné kasíno. Dôvod je jednoduchý, malý trh, izolácia a prísna regulácia pod Dánskom. Hazard tu však úplne nevymizol, presunul sa najmä do online prostredia, kde fungujú legálne platformy licencované dánskymi úradmi. Práve preto je realita úplne iná, než si mnohí predstavujú pri hľadaní výrazov ako online casino bez ověření identity. Grónsko tak predstavuje zaujímavý kontrast – miesto bez jediného kasína, kde je hazard síce dostupný, ale pod prísnou kontrolou.
Japonsko a pohlavné choroby Kanamara Matsuri
Na prvý pohľad pôsobí Kanamara Matsuri ako bizarná atrakcia. Koná sa v meste Kawasaki a je známy tým, že jeho hlavným symbolom sú falické objekty – od dekorácií až po veľké sochy nesené v sprievodoch. Návštevníci si kupujú tematické sladkosti a suveníry, všetko v pomerne odľahčenej atmosfére. Ak sa na to pozriete bez kontextu, pôsobí to ako turistická atrakcia postavená na šoku. Tu si prečítajte čo vidieť v Japonsku.
Lenže pôvod siaha hlboko do histórie. Festival je spojený so šintoistickými tradíciami a bol miestom, kde sa ľudia modlili za ochranu pred pohlavnými chorobami, plodnosť a šťastné manželstvo. V minulosti ho navštevovali aj prostitútky, ktoré si tu prosili o ochranu pred infekciami. Dnes má festival aj moderný rozmer – časť výťažkov ide na podporu prevencie HIV a osvety. Ja som Japonsko navštívil v čase písania tohto článku dvakrát a je to pre mňa jedna z najfascinujúcejších kultúr sveta.
Zaujímavé je aj to, ako sa Japonsko dokáže pohybovať medzi extrémami: na jednej strane veľmi konzervatívna spoločnosť, na druhej strane festival, ktorý by inde vyvolal kontroverziu. To, čo pôsobí ako absurdita, je v skutočnosti kombináciou histórie, náboženstva a moderného prístupu.
Španielsko a ich oslava paradajok Tomatina
La Tomatina patrí medzi najznámejšie festivaly na svete. Koná sa v meste Buñol a každý rok priláka tisíce ľudí.
Priebeh je jednoduchý: kamióny dovezú tony paradajok a dav ich začne hádzať jeden na druhého. Lenže realita je intenzívnejšia, než to znie.Ulice sa za pár minút zmenia na klzkú červenú masu, orientácia je minimálna a po chvíli prestanete riešiť, kto je kto. Je to čistý chaos, ktorý má prekvapivo presné pravidlá – napríklad paradajky musíte pred hodením rozpučiť, aby nedošlo k zraneniam. Zaujímavý je aj pôvod festivalu.
Podľa jednej z verzií vznikol spontánne v 40. rokoch počas miestnej oslavy, keď sa ľudia začali hádať a použili dostupné ovocie a zeleninu ako „zbrane“. Tradícia sa uchytila a postupne prerástla do organizovaného podujatia. Niekedy by som sa chcel festivalu zúčastniť tiež.
Otázka, ktorá vám však často napadne až priamo na mieste, je: nie je to plytvanie jedlom? Organizátori argumentujú tým, že paradajky sú pestované špeciálne pre festival a nie sú vhodné na konzumáciu. Napriek tomu ide o zaujímavý moment, keď sa stretáva zábava s témou, ktorá je dnes čoraz citlivejšia. A práve tieto otázky robia z La Tomatiny viac než len „farebný festival“.
Slovensko a Veľká noc, bitie a oblievanie
Easter Monday Slovakia je jedným z tých zvykov, ktoré pôsobia úplne normálne… kým sa ich nepokúsite vysvetliť niekomu zo zahraničia.
Muži chodia po domoch, šibú ženy korbáčom z vŕbových prútov a oblievajú ich vodou. Za to dostanú odmenu – kraslice, jedlo alebo alkohol. Bez kontextu to znie problematicky. Pôvod tejto tradície však siaha do predkresťanských čias a súvisí s oslavou jari, obnovy života a plodnosti. Vŕbové prúty mali symbolicky prenášať „mladosť a silu“ a voda mala zabezpečiť zdravie. Zaujímavé je, ako sa tradícia mení.
V niektorých regiónoch sa stále dodržiava v pôvodnejšej forme, inde sa z nej stal skôr spoločenský rituál alebo úplne zaniká. A práve tu vzniká diskusia: má táto tradícia stále miesto v dnešnej spoločnosti, alebo by mala zostať len folklórnou spomienkou? Nie je na to jednoduchá odpoveď. A možno práve preto je to téma, ktorá ľudí stále zaujíma.
Je potrebné odsudzovať tieto festivaly, hoci im nerozumieme?
Cestovanie často vnímame ako objavovanie nových miest. V skutočnosti je to skôr stret s rôznymi spôsobmi myslenia. Niektoré tradície vám budú blízke, iné vám budú nepríjemné a ďalšie jednoducho nepochopíte. A to je v poriadku.
Pretože cieľom nie je všetko okamžite prijať alebo odsúdiť. Cieľom je pochopiť, že svet funguje aj mimo rámca toho, na čo sme zvyknutí. A možno práve tie najzvláštnejšie momenty na cestách sú tie, ktoré si zapamätáte najdlhšie.
Milan Bez Mapy
