Návšteva jaskyne Zlá diera: Poviem to na rovinu hneď na začiatku. Navštevovať slovenské jaskyne mi často príde ako strata času.
Prečo? Najmä v tých štátnych dostanete brigádničku, ktorá sa naspamäť naučila jednoduchý text o tom, že tento stalaktit vyzerá ako žirafa, tamten ako sloník, a želajte si tri želania, princezná Esmeralda vám ich splní. Idete po osvetlenom chodníku medzi zábradliami a o hodinu neviete povedať, čo ste sa vlastne dozvedeli. Žiadna pridaná hodnota, nula informácií. Ale…
Návšteva jaskyne Zlá diera na Šariši
A potom je tu návšteva jaskyne Zlá diera pri Lipovciach, ktorá je presný opak. Sprevádzala ma jaskyniarka Michaela Pancuráková, učiteľka geografie a chémie, ktorá o tejto jaskyni napísala diplomovú prácu a je jednou z mála slovenských jaskyniarok. Výklad mala taký, že som po štyridsiatich minútach chcel byť jaskyniar.
Samotnú jaskyňu spravuje Rudolf Košč, mimochodom otec speváčky Katky Koščovej, ktorý jej venoval takmer celý dospelý život. Rozdiel medzi človekom, ktorý si odrobí platenú skupinu, lebo za dverami čaká ďalšia, a človekom, ktorý to má ako celoživotné hobby, je v jaskyni cítiť po prvej vete.
Návšteva jaskyne Zlá diera: ako sa tam dostať, otváracie hodiny a vstupné
Kde je jaskyňa Zlá diera a ako sa k nej dostanete autom
Jaskyňa leží nad obcou Lipovce v okrese Prešov, na pomedzí pohorí Bachureň a Branisko, asi tridsať kilometrov od Prešova. Ja som sem prišiel autom, ktoré som mal požičané z letiska v Košiciach, a inak sa sem dostávať neodporúčam, autobusov ide do Lipoviec pár denne. Z Prešova je to necelá polhodina, cesta ide cez Fričovce a Šindliar.
Zaparkoval som na malom parkovisku pri ceste medzi Lipovcami a Lačnovom, odkiaľ je to k jaskyni asi dvadsať minút pešo, chvíľu po lúke a potom lesným chodníkom. Trasa je značená a po ceste sú odpočívadlá aj vyhliadky. Rátajte s tým, že návšteva jaskyne Zlá diera vám aj s cestou od auta zaberie zhruba hodinu a pol.
- TIP: auto som si porovnával cez Discover Cars, kde vidím ponuky viacerých požičovní na jednom mieste. Na východe Slovenska bez auta jednoducho neprejdete to, čo chcete. A tu nájdete lacné letenky do Košíc z Bratislavy, presne tak som letel ja.
Otváracie hodiny a vstupné do jaskyne Zlá diera
Jaskyňa je otvorená od apríla do polovice novembra a nemá pevné časy vstupov, čo je jedna z vecí, ktoré ma prekvapili. Nekupujete si lístok na desiatu a nečakáte v rade. Chodí sa po malých skupinkách podľa toho, kto práve príde, takže čakanie môže byť päť sekúnd aj päťdesiat minút.
Vstupné sa platí až na konci prehliadky a dospelý zaplatí okolo 11 eur (cenu su overte na webe jaskyne Zlej diery). Fotiť a natáčať môžete zadarmo, čo v slovenských jaskyniach roky nebolo samozrejmé.
- TIP: ak idete vo väčšej skupine alebo cestujete zďaleka, návštevu jaskyne Zlá diera by som si overil telefonicky vopred. Prevádzku drží pár ľudí a mimo hlavnej sezóny sa to hodí vedieť.
- TIP: vstup do jaskyne som mal ako novinár zadarmo výmenou za to, že o nej napíšem. Nemá to vplyv na to, čo tu čítate, ale patrí sa, aby ste o tom vedeli.
Čo si vziať na návštevu jaskyne Zlá diera
Vnútri je celoročne sedem stupňov. Vonku bolo v deň mojej návštevy vyše tridsať, takže ten rozdiel som pocítil hneď za vchodom. Zoberte si mikinu alebo bundu a hlavne pevnú obuv, pretože sa chodí po vlhkom kameni. Prilbu dostanete na mieste. Ak máte vlastnú čelovku, vezmite si ju.
Ako prebieha návšteva jaskyne Zlá diera
Prečo jaskyňa Zlá diera nie je osvetlená a svietite si sami
Toto je hlavný rozdiel oproti všetkému, čo poznáte. V Zlej diere nie je elektrické osvetlenie a nie je to preto, že by naň nemali peniaze. Je to zámer. Dostanete prilbu a svietite si buď tradičnou jaskyniarskou karbidkou, alebo vlastným svetlom. Vidíte presne to, kam posvietite, a nič viac.
Základná trasa má okolo tristo metrov a trvá približne štyridsať minút, celá jaskyňa má vyše šesťsto metrov a klesá do hĺbky viac než päťdesiat metrov. Pre otrlejších je pripravená dlhšia trasa v jaskyniarskom obleku, ktorá trvá tri a pol hodiny.
Dôsledok je ten, že sa počas prehliadky nesprávate ako divák, ale ako niekto, kto lezie do neznámeho priestoru. To je celý rozdiel medzi jaskyňou a jaskynným múzeom.
Odkiaľ má jaskyňa Zlá diera svoje meno
Meno nie je marketing. Kedysi to bola iba diera v zemi, v ktorej z času na čas zmizol dobytok. Keď pastieri dovnútra hodili kameň, počuli, že padá do väčšieho dutého priestoru. Deti sa strašili tým, že tam bývajú čerti. V šarišskom nárečí sa jej dodnes hovorí Zla džura.
Katarínsky dóm, Jazierko šťastia a pôrodná chodba
Najväčší priestor jaskyne je Katarínsky dóm s priemerom okolo tridsať metrov. Cestou minie každý návštevník Jazierko šťastia, kde si namočíte tri prsty a máte tri želania. Podľa miestnej povesti si mladé dievčatá, ktoré si doň siahnu, nájdu do roka partnera. Beriem to ako folklór, ale funguje to lepšie než akékoľvek zábradlie.
A potom je tu miesto, kde sa skupina rozdelí. Na jednom úseku si vyberáte, či pôjdete po rebríku, alebo úzkym otvorom, ktorému hovoria pôrodná chodba a veľkosťou zodpovedá presne vašej prilbe. Ja som išiel po rebríku, pretože mi to prišlo klaustrofobické, a nehanbím sa za to. Nie je to test odvahy, je to možnosť navyše, a je fajn, keď vám niekto dá na výber namiesto toho, aby vás hnal jedným chodníkom ako všetkých ostatných.
Prečo je Zlá diera dolomitová a nie vápencová jaskyňa
Väčšina slovenských jaskýň vznikla vo vápenci. Zlá diera vznikla v kryhe vápencov a dolomitov a poznáte to aj okom, pretože skala je sivá, nie biela ani smotanová. Rozdiel nie je len estetický, dolomit obsahuje horčík a mení sa tým aj zloženie vzduchu, ktorý v jaskyni dýchate. Jaskyňa je stará približne štyri milióny rokov, čo z nej robí jednu zo starších na Slovensku.
Nad jaskyňou je les a nie polia, takže voda, ktorá sem presakuje, nenesie hnojivá. Vidieť to na drobnom bezfarebnom živočíchovi menom chvostoskok, ktorý tu žije a ktorý sa objavuje len tam, kde je voda naozaj čistá.
Netopiere v jaskyni Zlá diera
Cez zimu tu hibernuje okolo dvestopäťdesiat netopierov niekoľkých druhov, najpočetnejší je podkovár malý. Ak sem prídete na jar alebo na jeseň, je celkom pravdepodobné, že nejakého uvidíte spať priamo nad hlavou.
A tu je dôvod, prečo je dobre, že je táto jaskyňa zamknutá a nie voľne prístupná. Netopier, ktorého v zime zobudíte, spáli zásoby nastriedané na celú zimu a nemusí to prežiť.
Muž, ktorý si k vlastnej jaskyni tridsaťpäť rokov staval cestu
Toto je tá časť príbehu, pre ktorú sa oplatí prísť aj vtedy, keby vás jaskyne nezaujímali. Rudolf Košč je jaskyniar od roku 1980. Keď so svojou skupinou do Zlej diery vtedy vliezli, bola to jaskyňa, ktorú poznal každý v okolí a podľa toho aj vyzerala. Zničená výzdoba a odpad, ktorého odtiaľ vytiahli celé nákladné auto. Zavreli ju. V roku 1990 ju niekto znovu vylomil a ničenie pokračovalo.
Popritom si k nej staval prístupový chodník. Začínal s tajným chodníčkom širokým pol metra, aby naň nikto neprišiel. Materiál mu nosili vo fúrikoch z cesty, tri cesty denne, a bolo treba im platiť a dávať jesť a piť. Dnes je v chodníku okolo tristo metrov betónu, ktorý je schválne zasypaný tak, aby ho nebolo vidno. Schody urobili v roku 1994 a jaskyňu otvoril verejnosti v roku 1999. Drevenú bránu pri vchode a celý areál si spravil sám.
Zaujímavá je aj tá druhá polovica príbehu. Po revolúcii si v Prešove otvoril jeden z prvých súkromných obchodov s potravinami a viedol ho asi desať rokov, kým mu nákupné centrá neodkrojili tržby. Peniaze z obchodu tak roky financovali chodník k jaskyni. Keď dnes rozprávam ľuďom, že Zlá diera je súkromná jaskyňa, väčšina si predstaví biznis. Reálne to bolo naopak.
Koľko jaskýň je na Slovensku sprístupnených a prečo si jaskyňu nemôžete kúpiť
Ako sa dá získať jaskyňa do prenájmu
Toto je vec, ktorú som pred touto cestou netušil, a považujem ju za najzaujímavejšiu informáciu z celého Šariša. Na Slovensku je evidovaných vyše sedemtisíc jaskýň a sprístupnených je približne dvadsať. Trinásť z nich prevádzkuje Správa slovenských jaskýň, teda štát, a zvyšok majú v správe iné subjekty.
Jaskyňu si ale nekúpite. Jaskyne sú na Slovensku majetkom štátu a to, čo sa dá získať, je nájom. A nedostane ho hocikto. Musíte byť aktívny jaskyniar s pätnástimi rokmi praxe a členstvom v Slovenskej speleologickej spoločnosti. Nie firma, nie investor, nie človek so zámerom podnikať. Konkrétny človek s konkrétnou históriou. Papierovanie okolo toho trvá roky, v jednom prípade sa na podpis ministra čakalo celú dekádu.
Čo sa stane, keď správca skončí
A tu prichádza tá časť, ktorá ma na tom zaujala najviac. Ten nájom sa nededí. Nie je to majetok, ktorý po vás niekto prevezme. Je to poverenie viazané na konkrétnu osobu, a keď tá osoba skončí, jaskyňa sa zatvára.
Nie je to teória. Krásnohorská jaskyňa v Slovenskom krase, kde stojí Kvapeľ rožňavských jaskyniarov vysoký 32,6 metra, jeden z najväčších kvapľov na svete, bola dve desaťročia v súkromnom prenájme. Fungovala rovnako ako Zlá diera, bez osvetlenia, v jaskyniarskom výstroji, po rebríkoch a lanových traverzoch. Keď súkromná správa skončila, jaskyňu prevzal štát a odvtedy je zatvorená. Prehliadková trasa je z dreva, ktoré už nespĺňa bezpečnostné normy, na generálnu rekonštrukciu treba peniaze a tie sa zatiaľ nenašli. Jaskyňa zapísaná v UNESCO je roky bez návštevníkov.
Rudolf Košč má cez sedemdesiat a nástupcu si podľa vlastných slov musí vychovať mimo rodiny, pretože dcéry sa vybrali umeleckým smerom. Toto nie je príbeh o jaskyni. Toto je príbeh o tom, ako krehko na Slovensku držia veci, ktoré ťahá jeden človek. Preto by som sem šiel radšej teraz než o desať rokov.
Oplatí sa návšteva jaskyne Zlá diera?
Ak čakáte katedrálu s farebnými svetlami a stalagmitom v tvare sloníka, choďte inam. Zlá diera nie je najkrajšia jaskyňa na Slovensku a ani sa ňou netvári. Je to menšia jaskyňa, v ktorej si svietite sami a v ktorej máte štyridsať minút pocit, že ste sa pripojili k jaskyniarskej akcii. Práve preto ju odporúčam.
Jednu vec si ale odpustiť neviem. Počul som tam názor, že propagácia nemá zmysel, že po veľkej reklamnej akcii prišlo za dva dni jedenásť ľudí a že jediné, čo funguje, je spokojný zákazník, ktorý to povie ďalej. Rozumiem, odkiaľ to prichádza, ale nesedí to.
Môj príspevok o tejto jaskyni videlo pol milióna ľudí a desiatky z nich mi napísali, že o tomto mieste netušili a že sa tam chystajú. Nie je pravda, že propagácia nefunguje. Je pravda, že nefunguje reklama, ktorú robí niekto, komu je jedno, o čom hovorí. A z toho vyplýva aj môj záver z celej návštevy jaskyne Zlá diera. Môžem byť aj v tej najkrajšej jaskyni na Slovensku, vždy je to o ľuďoch. Cestujme po Slovensku, ale buďme kritickí, ak chceme, aby to tu bolo na úrovni.
Čo vidieť v okolí jaskyne Zlá diera na Šariši
Návšteva jaskyne Zlá diera sa dá pokojne spojiť s ďalšími zastávkami do jedného dňa, čo som aj urobil. Kúsok odtiaľ je Lačnovský kaňon, dvojkilometrová tiesňava s rebríkmi a reťazami, ktorej miestni hovoria Malý Slovenský raj, so skalou Kamennou babou a šesťdesiatmetrovým Mojžišovým stĺpom.
Na lesnej cestičke k jaskyni je vyhliadková lávka Srdiečko. A priamo v Lipovciach vyviera minerálny prameň Salvator, jedna z najstarších balených minerálok na Slovensku, ktorú pomenoval a začal plniť do fliaš gróf Szakmáry začiatkom 19. storočia. Tu nájdete celý článok s tipmi čo vidieť na Šariši.
Cestujte, Milan Bez Mapy.
