Čo vidieť v Bardejovských kúpeľoch? Kedysi sa sem chodilo na tri až šesť týždňov. Nie na víkend. Na mesiac. Hosť prišiel vlakom alebo kočom, ubytoval sa, chodil na pitnú kúru, prechádzky, koncerty a po pár týždňoch odišiel domov. Cisárovná Alžbeta, teda Sisi, tu v roku 1895 strávila presne dvadsaťdva dní. Ja tri. Rozdiel? Čítajte!
A práve preto sú Bardejovské kúpele zvláštne miesto. Sú postavené na úplne inom rytme, než v akom dnes cestujem ja aj väčšina ľudí okolo mňa. Nikto ich nenavrhoval pre človeka, ktorý pribehne v piatok večer a v nedeľu poobede odchádza. A napriek tomu to ide, len treba vedieť, kam ísť. Toto je zoznam miest, ktoré som počas návštevy stihol, a k nim to, čo by som sám chcel vedieť dopredu.
Praktické informácie ako cestovať do Bardejovských kúpeľov
Ako sa dostať do Bardejovských kúpeľov? Ja som priletel do Košíc a požičal si auto priamo na letisku. Z letiska mi to do Bardejovských Kúpeľov trvalo približne hodinu a dvadsať minút a prenájom auta ma vyšiel asi na 50 € na deň bez poistenia.
- TIP: Na prenájom auta vždy využívam Discover Cars, je to taký vyhľadávač, ktorý prehľadáva všetky autopožičovne a nájde najlepšie ceny.
Ubytovanie v Bardejovských kúpeľoch nefunguje ako som si myslel
Pri ubytovaní ma prekvapila jedna vec, časť hotelov v kúpeľoch som nenašiel na Bookingu. Hotel Dukla, v ktorom som býval, bol rezervovaný priamo cez stránku Bardejovských Kúpeľov zaslaním žiadosti o ubytovanie. Dôvod je jednoduchý: prednosť majú hostia na liečebných pobytoch, ktorým pobyt často hradí zdravotná poisťovňa. Sú to v prvom rade kúpele a až potom hotel.
Mimochodom, hotel Dukla otvorili až tento rok po viac ako dvadsiatich rokoch chátrania. V samotnom areáli sa autami nejazdí, ja som ho nechal na parkovisku za hotelom a ďalej som sa presúval pešo alebo na bicykli. Mal som tu tri dni a rozdelil som si ich takto: dva na kúpele a okolie a jeden na Bardejov. Za jediný deň by som z toho nestihol ani polovicu.
Čo vidieť v Bardejovských kúpeľoch podľa Milana Bez Mapy
Kolonáda a osem minerálnych prameňov
Začal som tu. Kolonáda je srdce kúpeľov a zároveň miesto, ktoré som prvýkrát prešiel za dve minúty a nič som si nevšimol. Vyviera tu osem prameňov, každý s trochu iným zložením, od tráviacich ťažkostí po dýchacie cesty. Pitie je zadarmo. Háčik je v tom, že bez vlastného pohára alebo hrnčeka si nenaberiete. Kúpiť sa dá na mieste, ale ja som to zistil až pri pulte.
Mne najviac chutil Herkules. Patrí k najsilnejšie mineralizovaným prameňom na Slovensku a chutí presne tak, ako to znie. Ak ste boli v Karlových Varoch, budete sa cítiť ako doma. Kolonádu postavili v roku 1972 k 725. výročiu prvej zmienky o kúpeľoch a je to prvá kúpeľná kolonáda na Slovensku, a stále jediná krytá. Čiže vodu si tu naberiete aj v decembri v daždi.
A v piatich výklenkoch sú drevené plastiky Vladimíra Kompánka. Jedného z najvýznamnejších slovenských sochárov 20. storočia. Prešiel som okolo nich s pohárom v ruke asi trikrát, kým mi to došlo.
- TIP: Vzal som si vlastný hrnček, plastové fľaše sú tu kvôli hygiene zakázané. A pozor na otváracie hodiny kolonády, mimo nich som sa k prameňom nedostal.
Ľudový prameň, Bardejovské kúpele
Kúsok od kolonády som našiel voľne prístupný ľudový prameň s dvoma vodami, Hlavným a Lekárskym. Bez ohrevu, čiže studené. Zadarmo a bez obmedzenia. Miestni si sem chodia napĺňať fľaše namiesto kupovanej minerálky. To je podľa mňa najlepšia recenzia, akú miesto môže dostať.
Najstarší skanzen na Slovensku je v Bardejovských kúpeľoch
Múzeum ľudovej architektúry hneď na okraji kúpeľov sprístupnili v roku 1965 a je to najstarší skanzen na Slovensku. Šiel som tam s tým, že si za dvadsať minút odfotím drevené domčeky. Vyšiel som o hodinu neskôr. Dal som si komentovanú prehliadku a bolo to moje najlepšie rozhodnutie z celého pobytu. Bez sprievodcu je to pekná dedinka. So sprievodcom je to úplne iný zážitok. Dve veci mi tam prevrátili hlavu naruby.
- Mýtus o stavbách bez jediného klinca. Počuli ste to určite aj vy. Realita je zložitejšia, pri zrubovej konštrukcii ich naozaj veľa netreba, ale na šindľové strechy sa klince používali bežne. Sprievodca to povedal sám od seba, bez toho, aby sa niekto pýtal.
Tradičná chalupa nie je taká stará, ako si myslíme. Tie biele vymaľované steny a pekne zariadené izby, ktoré máme spojené so „starými časmi“, vznikli až vtedy, keď prišli liatinové platne na varenie. Dovtedy sa kúrilo otvoreným ohňom, dym bol všade a maľovať steny nemalo zmysel. Čiže obraz tradičnej dediny, ktorý nosím v hlave, je v skutočnosti dosť neskorý.
Je tu aj funkčná hrnčiarska pec na drevo, niekoľkokrát do roka v nej robia ukážkové výpaly. A jeden exponát, ktorý som ocenil až na druhý deň v Bardejove: vŕtacie zariadenie z 18. storočia na výrobu drevených vodovodných rúr. Doslova vyvŕtané borovicové kmene. Práve z nich bol postavený mestský vodovod v Bardejove a jeho posledná časť sa odstraňovala až v roku 1965. O tom viac v článku o meste.
Šarišské múzeum v Bardejovských kúpeľoch
Šarišské múzeum je priamo pri skanzene, tak som ho zobral hneď po ňom. Sú tu tradičné kroje, tkanie, košikárstvo aj hrnčiarstvo. Mne z toho utkveli dve veci. Bardejovské košíky sa vyvážali až do Talianska, do Turína a Terstu. Z dediny pri poľských hraniciach.
A hrnčiar Frankovič, posledný tradičný majster s kopacím kruhom, si po druhej svetovej vojne vymyslel značku s vtáčikom. Inšpiroval ho vraj český turista. Remeselník na východnom Slovensku si teda vytvoril logo preto, lebo mu to poradil návštevník. Sedemdesiat rokov pred tým, ako sme tomu začali hovoriť branding.
Prírodné kúpalisko a ranné plávanie v Bardejovských kúpeľoch
Kúpalisko funguje ako bežné letné kúpalisko s vyhrievanou vodou. Ale je tu jedna vec, ktorú som ocenil najviac z celého areálu. Ráno je bazén na hodinu vyhradený len na plávanie, nie na kúpanie. Žiadne skákanie, žiadne lopty. Dráha má 25 metrov. Ja som chodil a bol to najlepší štart dňa, aký som tu mal.
Elektrobicykel z informačného centra
V turistickom informačnom centre pred hotelom Alexander som si požičal elektrobicykel a bez neho by som polovicu tohto článku nemal. Celý areál kúpeľov je bez áut, čo je samo osebe príjemné.
Ale hlavne, všetko zaujímavé v okolí je na hranici toho, čo sa dá zvládnuť pešo, a pohodlne dostupné na bicykli. Terén je miestami ostrý a bez motora by som tie kopce riešil inak. Po ceste si urobte aj zastávku pri Jazierku Dobrý les.
Hrad Zborov, ktorému hovoria Makovica
Z kúpeľov mi to na elektrobicykli trvalo asi tri štvrte hodiny k zrúcanine gotického hradu nad obcou Zborov. Prvé zmienky siahajú do začiatku 14. storočia. V 16. storočí patril k najrozsiahlejším opevneným sídlam na Slovensku. Výhľad mi za ten výjazd stál. A na rozdiel od kúpeľov som tu nestretol skoro nikoho.
- TIP: Po ceste naspäť som sa zastavil pri minerálnom prameni v Dlhej Lúke, na mape ho nájdete ako „prameň Dlhá Lúka„. V tom teple presne to, čo som potreboval.
Sedlo Čerešňa, rozhľadňa Kamenná hora a Berzeviczyho veža na Stebníckej Magure
Kam ďalej? Sedlo Čerešňa je vo výške 520 metrov a je to hlavná križovatka turistických chodníkov v okolí. Odtiaľto som sa vedel dostať prakticky kamkoľvek.
Je tu ohnisko, krytý posed a domček na strome. Vedie tadiaľto Cesta hrdinov SNP. Kúsok ďalej je rozhľadňa Kamenná hora, drevená, 9,6 metra, z centra kúpeľov po červenej značke mi to trvalo asi dvadsať minút. Je to najľahšia vyhliadka v okolí a zvládne ju aj rodina s malými deťmi. Výhľad na dolinu Tople a na Bardejov. Nezabudnite na fotku na hojdačke.
- Stebnícka Magura má takmer 900 metrov a veža na vrchole meria bezmála tridsať metrov. Vstup je zadarmo, celoročne, ja som na ňu vyšiel po 104 schodoch. Za dobrého počasia dovidíte na Tatry.
A teraz to, čo z nej pre mňa urobilo viac než len vyhliadku. Dnešná veža je replika. Pôvodná tu stála od roku 1905 a zničili ju v roku 1918, v poslednom roku prvej svetovej vojny. Volala sa po Albertovi Berzeviczym, vtedajšom uhorskom ministrovi školstva. A ten istý Berzeviczy 16. augusta 1903 odhaľoval v kúpeľnom parku sochu Sisi.
Sisi v Bardejovských kúpeľoch, kde je pravda a čo tu robila?
Cisárovná Alžbeta sa v Bardejovských kúpeľoch liečila od 1. do 22. júla 1895. Prišla vlakom, mala päťdesiatosem rokov a bývala v dome, ktorý sa vtedy volal Deák, dnes je to liečebný dom Alžbeta. Pila vodu z prameňa, ktorý dnes nesie jej meno. Do kúpeľov ale neprišla len s telesnými ťažkosťami. Krátko predtým jej tragicky zomrel syn Rudolf.
Pri odchode povedala, že sa cíti ako osemnásťročná. Preto ju socha v kúpeľnom parku z roku 1903 zobrazuje ako mladé dievča, nie ako päťdesiatničku. V liečebnom dome Alžbeta je múzeum aj apartmán zariadený v jej štýle. Ja som si prešiel aj náučný chodník Sisi, sedem zastavení, 2,3 km, dal som to pohodlne za tri štvrte hodiny.
Čo vidieť v Bardejove počas návštevy Bardejovských kúpeľov
A čo Bardejov? Mesto je šesť kilometrov odtiaľto a je zapísané v UNESCO, okrem námestia hlavne vďaka zachovanému súboru židovských pamiatok. Tretí deň som strávil tam.
Videl som miesto, kde mal kat v kostole vlastnú lavicu a vlastné dvere, aby ho z hlavnej lode nikto nevidel. Kamenného chlapca, ktorý vystrkuje zadok na meštianske domy, lebo kamenárovi nezaplatili. A pod dnešnou dlažbou námestia leží tá pôvodná, o sedemdesiat centimetrov nižšie. Ale to je na samostatný článok, tu sú moje tipy čo vidieť v Bardejove.
Cestujte na Východ!
*článok vznikol v spolupráci s Ministerstvom dopravy a cestovného ruchu & a Oblastnou Orchanizáciu Cestovného Ruchu Šariš Bardejov
