Cestovateľské zaujímavosti: Milujem cestovanie. Znie to ako klišé a asi aj do určitej miery je. Častokrát však nie je cestovanie len o destinácii. Áno, aj ja som sa bol pozrieť na sochu Slobody v New Yorku, Eiffelovku v Paríži, na Stolovú horu v Juhoafrickej republike či na slávne, farebné autá v uliciach Havany. Popri tomto všetkom som však zažil mnoho zaujímavých zážitkov, o ktorých som ani netušil, že ich zažijem. To či idete do Južnej Ameriky alebo do Prahy sa veľmi nelíši a dôležité je to, čo tam zažijete. Niekedy je aj v tej Prahe viac zábavy a nehovorím o diskotékach.
Cestovateľské zaujímavosti
Keď niekam cestujem, vždy sa samozrejme teším na to, čo na danom mieste uvidím. Teším sa na jedlo, kultúru či pekné miesta. Nikdy však neviem povedať, čo sa mi tam prihodí a pre to je cestovanie tak jedinečné a nepredvídateľné. Na pamäti však treba mať aj to, že nie len dobré veci sa dejú. Ja si však musím zaklopať, no okrem veľmi vážnych zdravotných problémov v Juhoafrickej republike, kde som si skoro z centra Johannesburgu zavolal sanitku sa mi nič zlé nestalo. Naopak, toto sú momenty, pre ktoré cestujem.
Šľapni na brzdu, cestou prechádzajú slony!
V tejto chvíli som sa cítil ako bláznivý reportér pre National Geographic. Predstavte si ten moment. Idete po ceste v Národnom parku neďaleko Johannesburgu a zraz sa cez cestu preženie stádo slonov. Toto bol bezpochyby jeden z mojich najväčších cestovateľských zážitkov a to hneď z dvoch dôvodov. Nikdy pred tým som slona nevidel a nikdy som nebol na safari. Safari v Afrike je jedna z vecí, na ktoré nikdy nezabudnem a určite ho zaraďujem za naozaj lákavé cestovateľské zaujímavosti.
Islam? Je to slobodné náboženstvo, ktoré miluje každého
V Maroku, konkrétne v Marrakeshi som sa stratil v medine. Je to najstaršia časť mesta, ktorá nieje zmapovaná a ľahko tu zablúdiť. Hovorí sa, že kto sa nestratil v medine v Marrakeshi, ako keby tam ani nebol. Ako som sa snažil nájsť cestu z tohoto bludiska pomocou Google Maps, zistil som, že ani Google to tu nevie nájsť a nepozná. Dáko sa mi do cesty priplietol miestny Mohamed (tam sa tak každý vola, haha) a dali sme sa do reči. Nakoľko som bol v Maroku práve počas Ramadanu, čo je sviatok, keď moslimovia počas dňa nejedia a nepijú, využil som situáciu a povypytoval som sa ho celkom intímne otázky. Dozvedel som sa, že moslimovia majú radi každého a že nemusia Ramadan dodržiavať v prípade, že sú chorí alebo je žena tehotná. Tí najviac ortodoxní však berú Ramadan tak vážne, že dokonca neprehltnú vlastnú slinu. Preto počas Ramadanu uvidíte mnoho ľudí pľuť na zem. Cestovateľské zaujímavosti a zážitky sú to, čo vám nepredá žiadna cestovka.
Ramadan však končí pri západe slnka, nakoľko vás vtedy Allah nevidí. Ten moment minútu pred západom slnka je však na nezaplatenie. Bol som práve vo vlaku z Casablanky do Marrakesha a všimol som si, že všetci pozerajú na hodinky. Akonáhle odbila určitá minúta a slnko zapadlo, dovtedy celkom kľudný vozeň úplne ožil. Všetci vybrali jedlo, pitie a začali živo konverzovať. Jedlo zdieľali a aj mne sa ušli pravé marocké mandle. Bol to naozaj moment na nezaplatenie.
Nočná cesta do Nairobi naprieč polovicou Kene
V Afrike ešte ostanem, no priznám sa, tu som mal strach. Keňa nie je veľmi bezpečná krajina a keď si spomeniem, ako sme dvaja čakali neskoro večer na nočný autobus z Watamu do Nairobi, behá mi mráz po chrbtoch. Prečo? Bola tma, večer, nevedel som kde presne som a boli sme jediní dvaja belosi – predpokladám, že v celom meste. Ako som tak v taxíku išiel na túto autobusovú stanicu vo Watamu, sem tam som videl oheň popri ceste, nad ktorým sa asi zahrievali miestni obyvatelia. Priznám sa, toto bol môj naj adrenalínovejší zážitok z cestovania vôbec. Avšak, ani z ďaleka neskončil nastúpením do autobusu.
Cesta z Watamu do Nairobi trvá zhruba 10 hodín a vy si môžete vybrať, či pôjdete nočným alebo denným autobusom. My sme kvôli ušetreniu peňazí za noc v hoteli zvolili nočný autobus, nakoľko je Keňa pre Slovákov až veľmi drahá. Naozaj, turistov tu doslova zdierajú. Táto cesta autobusom však bola nezabudnuteľná. Predstavte si troch vodičov, ktorí sa pri šoférovaní striedajú. Popritom si pustia Kenský rap na úplne maximum. Cesta je prašná a vy len čakáte na to, kedy vám odídu tlmiče. Za celú noc som oka nezažmúril a keď som o siedmej ráno vystúpil ohučaný a vytrasený v Nairobi, stádo taxikárov ma z miery už nevyviedlo. Aj tento moment patrí medzi cestovateľské zaujímavosti, na ktoré nikdy nezabudnem.
Američania poznajú Čachtickú pani
Keď som pracoval v USA, spoznal som mnoho Američanov. Síce nemajú zlú povesť stretol som aj veľmi milých a priateľských. Dokonca som mal v Amerike partiu, s ktorou som trávil večery a hrali sme rôzne spoločenské hry. Najviac si však pamätám Kristu, Američanku s talianskými koreňmi. Pracuje ako učiteľka na Floride a počas môjho pobytu v USA sme sa celkom spriatelili. Keď som jej povedal, že som zo Slovenska, vyvalila oči a povedala, že ma príde navštíviť. Chce totiž vidieť Čachtický hrad lebo miluje príbehy o Čachtickej pani. Naozaj mi padla sánka a Kriste som sľúbil, že ju tam vezmem, keď príde na Slovensko. Očividne sa aj Krista z Floridy zaujíma o cestovateľské zaujímavosti a pre ňu je zaujímavá práve Čachtická pani.
Na Kube majú radi Slovákov
Keď som sa prechádzal uličkami Havany, bol som celkom prekvapený, keď sa ku mne pristavil mladý Kubánec s priateľkou. Ich proste rozoznať ľahko, Kubánci majú proste svoje črty tváre, ktoré ich prezrádzajú. Nikdy sa mi to na Kube pred tým nestalo a preto som si ani nemyslel že mi chce niečo predať. Väčšinou vás takto naháňajú v arabských štátoch ako Maroko. Ako sme sa tak s Kubáncom rozprávali, dozvedel som sa, že aj on vie, kde je Slovensko a že má Slovákov veľmi rád. Poprial mi pekný pobyt v Havane, otočil sa a odišiel. Samozrejme, že si to mohol vymyslieť. Sám som si to dlho, počas rozhovoru myslel. Avšak, keď sa otočil bez toho, aby sa mi snažil čokoľvek predať, bol som milo prekvapený. Naozaj išlo iba o priateľský pokec bez toho, aby si pýtal peniaze.
Takýchto cestovateľských momentov mám nesmierne veľa a skôr by to bolo na knihu, než na jeden článok. Ako som spomínal, cestovanie je zábava kvôli jedlu, pekným miestam no bez ľudí by nemalo význam. Či už to je stádo slonov, ktoré vám skríži cestu, prašná cesta do Nairobi, darované mandle od Maročana vo vlaku, milý Kubánec či Američanka, ktorá chce vidieť Čachtický hrad, tieto momenty stoja za to. Ľudia, cestujte!
Milan Bardún, svete vám domov už od roku 2013
