Denník Milana Bez Mapy: November 2025

Je koniec novembra 2025 a ja sa vraciam k spísaniu toho, čo sa udialo v zákulisí Milana Bez Mapy. Je to v rámci série Denník Milana Bez Mapy, ktorý si píšem pre seba, aby som nezabudol na veci, ktoré som prežil. Možno niekedy v budúcnosti budú tieto riadky dobrým podkladom pre natočenie dokumentu o Milanovi Bez Mapy (Netflix, ja čakám!) 😀

Taký bol november 2025 podľa Milana Bez Mapy v jeho denníku

Musím sa priznať, november bol poriadne cestovateľsky nabitý. Aj tento článok píšem na palube lietadla do New York City, hoci som si hovoril, že si dám pauzu od lietania a budem chvíľu doma, aby som dokončil všetky články. Prišla však ponuka, ktorá sa neodmieta.

• Dočítate sa: Aké krajiny som v novembri navštívil a prečo sa mi najskôr nechcelo, za čo som dostal pokutu na letisku v Bratislava a prečo som začal v poslednej dobe odmietať väčšinu rozhovor do médií.
• Navštívené krajiny: Japonsko, Španielsko a USA

Týždňový výlet do Japonska na Okinawu ľuďmi, ktorých som nepoznal

Ešte počas toho, ako som bol dva týždne na lodi na plavbe po nórskych fjordoch a celý čas offline, prišiel mi mail z EVA Air, či sa nechcem zúčastniť infocesty, ktorú organizujú pre novinárov a blogerov. Kým som si mail konečne prečítal, myslel som si, že tým, že som dlhšie nereagoval, moje miesto už dali niekomu inému. Ukázalo sa však, že ponuka stále platí.

Moja prvá reakcia bola, že nejdem. Práve som prišiel z lode a predstava trepať sa hneď na to do Japonska ma nelákala. Mama mi však povedala, že kedy inokedy ma niekto pozve na výlet tak ďaleko. A mala pravdu. Účasť som potvrdil a strávil perfektný týždeň s cudzími ľuďmi na japonskom ostrove Okinawa, kde sme na konci výletu už vôbec neboli cudzí. Po ceste sme mali aj celodenný výlet do Taipei.

Počas mojej blogerskej kariéry som postupne začal odmietať väčšinu skupinových infociest, lebo cestovanie v skupine mi nevyhovuje. Mal som aj skúsenosť s niektorými novinárkami z printu, ktoré išli na infocestu po Slovensku, kde sa vyžadovala aspoň základná fyzická kondícia, ktorú však nemali. Celú cestu frflali, prečo kráčame do kopca, urobili jednu fotku a kazili mi náladu.

Myslím si, že práca blogera je v tomto iná a že sa odo mňa očakávajú viac autentické výstupy, na rozdiel od novinárky, ktorá urobí jednu fotku krajinky a napíše o nej odstavec. Samozrejme, nie všetci sú takí, ale toto bol dôvod, prečo som prestal chodiť na skupinové infocesty, kde sa miešajú novinári a blogeri. Naša cieľová skupina aj spôsob práce sú úplne iné.

Na Okinawe to však bolo niečo úplne iné. Mal som pocit, že som na výlete s kamarátmi, a nie na pracovnej ceste. Vzniklo z toho množstvo super výstupov a článkov na mojom blogu a verím, že som inšpiroval nejedného Slováka, aby išiel na dovolenku na Okinawu.

Kontrabas s Veronikou Bilovou a pánom Martinom Hubom v štúdiu L+S a narodeninová oslava kaviarne Jungle Roastery

Hneď po návrate domov som skočil s mojim Matiasom do štúdia L+S pozrieť si moju kamarátku, opernú speváčku Veroniku Bilovú, v hre Kontrabas s pánom Hubom.

Hoci nie som úplný fanúšik klasickej opery a vždy som skôr inklinoval k symfonickému metalu a hlasu fínskej speváčky Tarji Turunen, farba Veronikinho hlasu je naozaj fenomenálna. Každému ju odporúčam ísť si vypočuť.

Stihol som aj narodeninovú oslavu mojej obľúbenej kaviarne Jungle Roastery v Sky Parku, ktorú vlastní dobrý kamarát Zdeno Kysučan. Z oslavy som prišiel domov o ôsmej ráno, pretože sme ešte šli s kamošmi na Subdeck, kde hrali techno. Matias bol natoľko príčetný, že odišiel spať po polnoci. Ja som nikdy nemal pud sebazáchovy, pokiaľ išlo o nočný život. Vždy som bol ten typ, čo len tlačí ďalej.

Matias nebol nadšený, že som dorazil domov až ráno, a úprimne, ani ja nie. Celú nedeľu som mal odpálenú v posteli. V tomto veku už jednoducho neviem žúrovať ako dvadsaťročný.

Otvorenie novej základne Wizz Air na letisku Bratislava, ceremoniál a prvý let do Barcelony

S letiskom Bratislava dlhodobo spolupracujem na rôznych kampaniach, a preto som nemohol chýbať na slávnostnej ceremónii k prvému letu do Barcelony a otvoreniu novej základne Wizz Air v Bratislave. Bolo tam veľa médií, urobili so mnou rozhovory a tiež som mal možnosť odfotiť sa s novou veľvyslankyňou Španielska na Slovensku. Následne mi umožnili vojsť aj do kokpitu a pokračovať prvým letom do Barcelony.

S letiskom sme zároveň urobili súťaž o dve spiatočné letenky kamkoľvek v rámci destinácií Wizz Air a myslím, že ľudia budú nové linky využívať naplno. Dúfam, že sa ich z ponuky letiska Bratislava udrží čo najviac.

Celodenný výlet lietadlom z Bratislavy do Košíc

Nová linka z Bratislavy do Košíc obslúži približne 700-tisíc ľudí, čo je súčet obyvateľov oboch miest. Sám som sa ňou previezol na otočku a urobil si celodenný výlet do Košíc, čo bolo na internete poriadne ostro kritizované.

Jedna skupina ma kritizovala za to, že som letel, lebo je linka silno politizovaná. Iní ma kritizovali za to, že som ju nazval kontroverznou. Rok 2025 je rok, kedy nevyhoviem nikomu. Väčšina ľudí kritizuje linku za to, že je dotovaná z verejných financií. Hromadná doprava sa však bežne dotuje zo štátneho rozpočtu a linka je pre takmer milión ľudí, čo je slušné číslo. Oba lety boli úplne plné. To mi stačí. Nech urobím čokoľvek, vždy za to budem kritizovaný, takže si vlastne môžem robiť čo chcem 🙂

@milan_bezmapy 🇸🇰 Okolnosti leteckej linky Bratislava–Košice nie sú ideálne, no keď už tu je, využime ju čo najlepšie. Ako? Podporme turizmus v oboch mestách a urobme si výlet. Tu mám pár tipov. *a hejterov dnes sklamem, ale toto nie je spolupráca. #milanbezmapy #wizzair #bratislava #kosice #cestovanie #cestovanieposlovensku #dovolenka #vylet #W67004 #slovakia #fyp #slovakiatravel ♬ original sound – Milan Bez Mapy

A hoci ani ja nesúhlasím s touto dotáciou a tiež si myslím, že by najskôr bolo vhodné dokončiť diaľnicu a dať dokopy vlaky, ktoré sú v žalostnom stave, tých päť miliónov, ktoré do linky idú, je nič v porovnaní s tým, koľko treba na spomenutú infraštruktúru. Každopádne, ja som túto dotáciu ani linku nevymyslel.

No keď už existuje, plánujem ju intenzívne využívať, pretože ako človek, ktorý pravidelne cestuje do Košíc pracovne, som vnímal, že takáto linka chýba. A konečne už nemusím lietať z Viedne Austrianom. Vďaka môjmu upzorneniu sa prvý let z Košíc do Bratislavy stal najsledovanejším letom na svete. Privítalo ma tu krásne zasnežené počasie, navštívil som Botanickú záhradu a dal si obed v Slávii.

Pokuta na letisku Bratislava pred letom do Košíc

Ako sa to hovorí? Že aj sám majster tesár sa utne? To ako sa mi podarilo dostať pokutu na letisku som spísal na svoj Instagram:

„Myslel som si, že mne sa toto nemôže stať, ale… za moju spiatočnú letenku z Bratislavy do Košíc som zaplatil 39 eur a na letisku ešte ďalších 45 eur pokutu. Čo sa stalo? Večer pred odletom som chcel cestu preložiť, lebo sa mi nechcelo vstávať o 4:30 do tmy a sneženia.

Keď som však videl, koľko stojí zmena letenky, povedal som si, že teda idem. Check-in som mal urobený, no tým, že som sa v appke Wizzu pokúšal robiť zmeny v letenke, check-in sa zrušil bez akéhokoľvek upozornenia. To je dosť odveci, nie? So svojim pôvodným boarding passom som prišiel na letisko, prešiel kontrolou a až pri nástupe do lietadla ma nechceli pustiť, že nemám check-in, hoci mám boarding pass.

Komédia, nikomu to nedávalo zmysel. Mali ste vidieť ten šprint k pokladni, zaplatenie pokuty za letiskový check-in, druhýkrát prejsť kontrolou a stihnúť odlet. Moje poučenie? Aj po 530 letoch po celej planéte sa ešte stále nájde niečo, čo ma prekvapí.

• TIP: Ak si robíte zmeny v letenke, ktoré nakoniec nepotvrdíte, večer pred odletom si dvakrát skontrolujte, či máte urobený check-in. Ten letiskový je pri lowcostoch ako Wizz Air a Ryanair za poplatok.

Rozhovor Mateja Zrebného a Milana Bez Mapy v podcaste

V poslednej dobe som prestal chodiť do rozhovorov, pretože sa ma všade pýtali stále to isté. Nejde o to, že by som si nevážil záujem ľudí, ale príprava a realizácia rozhovoru často zaberie aj pol dňa.

Dopraviť sa tam, nachystať sa, odpovedať na otázky a ešte z toho spraviť aj nejaké videá. Nič z toho mi neprekáža, pokiaľ neprídem na rozhovor, kde už tristýkrát odpovedám dookola na tie isté otázky. Nebaví to mňa, nemá to energiu a ani poslucháča, ktorý už moje odpovede pozná. U Zrebného to bolo, našťastie, inak.

Preto som si v poslednom období začal vyberať, ku komu pôjdem. A keď ma pozval kamóš Matej Zrebný do svojho podcastu, bol som milo prekvapený. Mal tak dobre pripravené otázky, že by som prišiel aj znova, haha. Ak budete mať čas, pustite si.

Spolupráca s regiónom Trnava, návšteva cukrovaru v Trnave a odlet do Vianočného New Yorku

Záver mesiaca, tesne pred odletom do New Yorku, som strávil pracovne v Trnave v rámci spolupráce s regiónom Trnava, ktorá nadväzovala na minuloročnú. Oceňujem, keď slovenské organizácie cestovného ruchu a regióny spolupracujú aj s influencermi. Prešli sme viaceré pamiatky, niekoľko vinárstiev, s Matiasom nás ubytovali v nádhernom kaštieli Voderady a podarilo sa vybaviť aj prehliadku trnavského cukrovaru, ktorý nie je bežne prístupný.

Cukrovar som chcel vidieť už dávno. Ako dieťa som často cestoval cez Trnavu a vždy ma zo spánku zobudil výrazný zápach zo spracovania cukrovej repy. Ten vysoký komín pre mňa predstavoval silný symbol mesta. Verím, že sa táto technická a národná kultúrna pamiatka čoskoro zrekonštruuje a získa nové využitie pre ľudí.

Na článku ešte pracujem, čoskoro bude na blogu. Ja si idem užiť vianočný New York. Aktuálne letíme nad mojím milovaným Grónskom a do pristátia zostávajú ešte tri a pol hodiny.

Cestujte, Milan.