Rozhodol som sa, že sa po niekoľkých rokoch vrátim k tejto rubrike, Denník Milana Bez Mapy. Ani nie tak kvôli čitateľom (komu by sa chcelo čítať cudzí denník?), ale skôr kvôli sebe – aby som sa k tomu mohol kedykoľvek vrátiť a uvedomiť si, ako som sa posunul alebo neposunul a čo som robil.
Takéto články som písal kedysi dávno, nedávno som na jeden narazil a bolo veľmi príjemné čítať, čo sa odohrávalo v hlave mladšieho Milana.
- Dočítate sa: Kam som v októbri cestoval, v zahraničí aj po Slovensku, ako ma nahneval Ryanair, čo som urobil s premnoženou SCOBY z kombuchy a kvôli komu som odmietol letieť prvým slávnostným letom z Bratislavy do Košíc.
Taký bol október 2025 podľa Milana Bez Mapy
Navštívené krajiny: Nórsko a Švédsko
Októbrové články na blogu:
- Túra na Sakrakopec, miesto leteckej nehody
- Čo vidieť v Ålesunde a 8 tipov (+kaviareň) podľa Milana Bez Mapy
- Čo vidieť v Tromsø + tip na fjord a pozorovanie polárnej žiary
- Návšteva Narviku a tip na výlet vlakom po historickej železnici
Moja najdlhšia pauza od internetu odkedy ho vymysleli
Prelomy mesiacov som strávil na plavbe po nórskych fjordoch, kde som si užíval čas offline, aby som načerpal novú energiu a pripravil sa psychicky na jeden nový projekt, ktorý v novembri s kamarátom chystáme – o tom ale až budúci mesiac v článku.
Bol som offline mimo sociálnych sietí najdlhšie vo svojom živote, odkedy vynašli internet, celé tri týždne. Po lete, ktoré bolo extrémne náročné z pracovného hľadiska, som potreboval, aby mi dali všetci pokoj a nikto odo mňa nič nechcel. Mal som len súkromný WhatsApp pre rodinu.
A podarilo sa. Poznámka do budúcna: „Tri týždne je naozaj veľa, bohato by stačilo 8 dní.“ Po čase mi internet a sociálne siete začali chýbať a len som sa utvrdil v tom, že koniec kariéry Milana Bez Mapy je zatiaľ v nedohľadne – tvorbu obsahu proste milujem. Niekedy sa ho presýtim, no nechcem ho zo svojho života vymazať úplne. Obsah z lode som si tvoril aj tak, ale obvykle to vždy postujem až keď som doma, kto by si kazil dovolenku na sociálnych sietiach?
Plavba po fjordoch sa mi páčila, najviac Tromsø, ale to asi preto, lebo tam žije kamoška Polča z Modry a urobila nám s Matiasom super program a videli sme krásnu polárnu žiaru. Ďakujeme!
Neskôr bol opäť skvelý čas zamiešať vody slovenského internetu a poštekliť nervy tých, ktorých cieľom chodenia na internet je len to, aby sa nasrali. Naša fotka s Matiamom, kde sme si dali pusu pod polárnou žiarou (it’s the new imelo), má aj na Facebooku, aj na Instagrame dosahy vyše milióna účtov. Cmuk. Vždy, keď dám niekde Matiasa, internety padajú. Ešteže aj on je rovnaká attention whore ako ja 😀
Nesúlad vo váhe podpalubnej batožiny medzi WizzAir a Ryanair
Čo ma ale nepotešilo, bolo to, že som si všimol nesúlad vo váhe podpalubnej batožiny medzi leteckými spoločnosťami. Ja obvykle cestujem len s príručnou batožinou, no kvôli lodi sme brali kufor. Cestou tam sme leteli s WizzAir z Bratislavy do Londýna, kde sme mali 26 kg batožiny priplatenú k letenke.
Cestou späť s Ryanair do Viedne mal Ryanair iba 20 kg podpalubnej batožiny – tých 6 kg navyše sme museli nejako „stratiť“. Podarilo sa: do bundy, do tašky, do vrecák, ale vyzeral som, akoby som spal večer na ulici v toľkých vrstvách. Dajte si na to pozor. Na Facebook som napísal:
„Zažili ste to tiež?Ja tým, že s podpalubnou batožinou lietam asi raz za tri roky, som si nikdy nevšimol, že letecké spoločnosti nemajú jednotnú váhu kufrov. Letel som z Bratislavy do Londýna s Wizz Airom na tú plavbu do Nórska a k letenke som si kúpil 26-kilový kufor.
No naspäť som letel s Ryanair z Londýna do Viedne a až na letisku som si všimol, že mám povolených len 20 kg.To ste mali vidieť to šaškovanie so šiestimi kilami navyše – mám to v stories, pustite si. Nakoniec sa mi to podarilo, ale na gate som išiel naobliekaný ako tá bezdomovkyňa z Central Parku vo filme Sám doma.“
Túra v okolí Bratislavy na Sakrakopec
Po návrate z lode moja offline túra pokračovala ešte pár dní a víkend som využil na výlet na Sakrakopec, miesto leteckej nehody z čias socializmu. O leteckej katastrofe som sa dozvedel z dokumentu na YouTube a vždy som sa tam chcel ísť pozrieť. Jedno nedeľné slnečné dopoludnie bolo na to ako stvorené, aspoň som k mame prišiel na obed poriadne vyhladnutý. Ak nebudete mať v Bratislave program a túžite po stredne náročnej prechádzke v Karpatoch, vybehnite na Sakrakopec. V článku „Túra na Sakrakopec, miesto leteckej nehody“ som všetko pekne popísal.
Najlepšie bolo keď sme našli psa, ktorého sme neskôr s Matiasom zachránili. Stále sa nám motal pod nohami, až to bolo podozrivé. Mysleli sme si, že niekomu patrí, snažili sme sa ho odkloniť, skrývali sa za kríkmi, no išiel za nami. Po čase som si všimol, že má na krku zavesený obojok s telefónnym číslom, tak som zavolal – patril miestnemu poľovníkovi, ktorému sme psa odovzdali.
Najprv som chcel toho psa nechať tak, no odkedy má mama pekného pudlíka, som k psom zhovievavejší. Ak by sa jej Sonny niekedy stratil, ruky a nohy by som bozkával tomu, kto ho nájde a vráti. Robte dobré skutky. Ja som mame kúpil na psa aspoň Airtag, no v lese aj tak nefunguje. Neskôr som stihol aj premiéru filmu Nepela spolu s Liberty Blake Simon, ktorý bol perfektný a určite vám ho odporúčam, ak budete mať cestu okolo kina.
Premnožená SCOBY z kombuchy
Doma sa mi medzičasom kým som bol na plavbe premnožila SCOBY z kombuchy, ktorú vyrábam a milujem piť. SCOBY nie je huba, ale živý organizmus, ktorý symbioticky žije jeden na druhom. Preto mi bolo ľúto polovicu hodiť do koša, a v nádobe som ho nechcel nechávať, lebo jej mám veľa, kombucha sa mi preto robí veľmi rýchlo a nestíham ju piť.
Ai mi poradila, že môžem SCOBY nakrájať a zahrabať do kvetináča k rastlinám ako hnojivo. Snáď ho krájanie nožom nebolelo, no videl som videá ľudí ako to jedia. Mám na balkóne figovník, ktorému sa vôbec nedarí, tak som to urobil – uvidíme, či mu to pomôže. Ak hej, dám vedieť. Stihol som aj oslavu kamošky Filomény z ktorej som prišiel domov o 9 ráno.
Prečo Milan Bez Mapy odmietol prvý slávnostný let medzi Bratislavou a Košicami
Téma novej linky z Bratislavy do Košíc je veľmi veľká a každý o nej hovorí, aj v negatívnom zmysle. Ja sa z nej teším, do Košíc cestujem pravidelne kvôli práci, najmä spoluprácam s letiskom Košice. Na druhej strane chápem, že Slovensku by viac pomohla diaľnica. Celý mesiac som čakal, kedy sa linky začnú predávať, a chcel som ísť prvým slávnostným letom, ktorý je naplánovaný na ráno 21. novembra 2025.
Okrem iného som si plánovať kúpiť letenky a previezť sa ten deň na otočku do Košíc – tam a späť, a urobiť si z toho video a článok. Avšak, premiér spomínal, že sa prvého letu plánuje zúčastniť tiež. S ním rozhodne nechcem byť nijako spájaný, nechcem s ním byť na fotografiách, v reportáži v telke, a už vôbec nie v jednom lietadle na výlete do Košíc. Odmietol som teda byť na prvom a kúpil si letenku na iný, neskorší termín.
Som zvedavý, čo prinesie november, no už teraz viem, že bude veľmi cestovateľsky nabitý. Cestujte, Milan Bez Mapy.
A na prvý let do Malagy poletíš?
Ahoj, Erika. Do Malagy nie ale mám v pláne inú španielsku destináciu, okrem tých Košíc 🙂 ty sa chystáš na Malagu?