Čo navštíviť na Východnej Morave? Tento región zahŕňa celé územie Zlínského kraja, hneď za hranicami so Slovenskom. Jeho výnimočnosť a rozmanitosť pramení z kombinácie turistických oblastí Valašska, Kroměřížska, Slovácka, Zlínska a Luhačovicka.
Ja som tu v spolupráci s organizáciou Východní Morava – opravdová dovolená, strávil tri intenzívne dni a do blogu vám napísal všetky tipy na výlety, dobré reštaurácie, kaviarne, výhľady a čo vidieť a ochutnať na Východnej Morave. Poďme na to =)
Tipy na výlety na Východnej Morave a čo vidieť podľa Milana Bez Mapy
Kde je Východná Morava
Malý región Východná Morava sa rozkladá v okolí mesta Zlín, na hranici so Slovenskom. Cez hranicu je blízko Bytča či Žilina. Z Bratislavy mi to sem autom trvalo tri a pol hodiny po severnej diaľnici. Pred Žilinou som zišiel na Bytču a cez Makov vstúpil na Východnú Moravu. Sučasť regiónu je tiež známy Kroměříž o ktorom som už na blogu písal v dávnejšie. Mestá na Východnej Morave, o ktorých ste už možno počuli:
- Zlín
- Kromeříž
- Luhačovice
Kde sa ubytovať na Východnej Morave? Skúste Statek U Rajmunda
Ubytovaní je tu mnoho. Ak chcete byť v centre diania, odporúčam Zlín alebo menšie mesto Rožnov. Ja som bol ubytovaní v Statek U Rajmunda. Je to také ubytovanie na konci sveta, na samote u lesa. Statek ponúka originálnu atmosféru na rodinnej farme, kde vás ráno zobudí kohút a raňajky pripravia obvykle z vlastných produktov.
Už len príjazdová cesta mi napovedala, že idem na výnimočné miesto. Ja som si do poslednej chvíle nebol istý, či idem správne, až kým na uprostred lúky privítali tri krásne alpaky. Treba vojsť do zákazu vjazdu a po nespevnenej štrkovej ceste, na zaradenej jednotke, pomaly ťahať cez les, dúfajúc, že na konci cesty bude Statek U Rajmunda. A on bol =)
Čo vidieť na Východnej Morave
- Zvonica na Soláni a vrch Soláň 860 mnm
- Kostel Panny Marie Sněžné, Velké Karlovice
- Prírodné kúpalisko Na Stanoch (Balaton)
- Rožnovský pivovar
- Valašské múzeum v prírode v Rožnově pod Radhoštěm a Jurkovičova rozhľadňa
- Cyklotrasa Bečva
- Zlínsky mrakodrap, múzeum a pamätník Tomáša Baťu
- kúpeľné mesto Luhačovice
- Ak budete v okolí, nezabudnite ani na môj obľúbený Kroměříž
Kde sa najesť na Východnej Morave a kam ísť na kávu
- Horský hotel Čarták, Solanec pod Soláněm
- reštaurácia vo Wellness hotel Horal, Léskové
- La Šiška, Velké Karlovice (tu som nebol, mali zatvorené, no odporučila mi ich miestna)
- Kaféčko v meste Rožnov pod Radhoštěm
- Bistrotéka Valachy v Zlíne
Zvonica na Soláni a vrch Soláň 860 mnm
Zvonica na Soláni je celkom pekný východiskový bod na turistiku po horách. Keď som tu zaparkoval auto, videl som skupinky Čechov ako sa chystajú do hôr na prechádzku. Samotná Zvonica je informačné stredisko, kde sa konajú rôzne kultúrne podujatia či koncerty. Vznikla na popud maliara Františka Podešvy, ktorý chcel takto poukázať na život a korene Valachov, ktorí pochádzajú priamo z oblasti Východnej Moravy. Tí tu majú dlhú históriu.
Valašsko bolo vždy osídlené riedko, aj kvôli neúrodnej zemi. Zaľudnené boli najmä doliny, kde sa usadili mníšske rády. Takzvaná valašská kolonizácia okolo roku 1500 bola, keď na toto územie prišli prví pastieri, Valasi, a osídlili aj územia so slabo úrodnou pôdou. Východná Morava však bola osídlená dvoma typmi ľudí, Valasmi, ktorí boli pastieri, a Moravanmi, čo boli farmári. Časom ale splynuli do jedného.
TIP: Kúsok od zvonice je Horský hotel Soláň, odporúčam vám ochutnať tradičné borůvkové knedlíky (čučoriedkové), ktoré sú typické pre tento región. Jedia ich tu všetci a balia si ich na túry. Ak sa vás pani čašníčka opýta, či chcete len polovičnú porciu, povedzte áno. Celú som nezvládol dojesť =)
Kostel Panny Marie Sněžné, Velké Karlovice
Pri stavbe tohto kostola nebol použitý ani jeden klinec, iba bukové kliny. Ide o najviac hodnotnú pamiatku Veľkých Karlovíc. Jeho pôdorys má tvar kríža a obvod zalomený do dvadsiatich štyroch uhlov. V kostole nájdete dva zvony, kým ten ťažší má až 120 kilogramov.
TIP: Keď budete mať chuť na sladké, zbehnite do neďalekej cukrárne La Šiška. Majú pomerne riedke otváracie hodiny, otvorení sú iba v piatok, sobotu a nedeľu, no ak sa vám podarí ich zastihnúť, zastavte sa na ich terase na originálne drinky a skvelú kávu.
Prírodné kúpalisko Na Stanoch, ktorému hovoria miestny Balaton
V meste Nový Hrozenkov je pekná vodná plocha, ktorej miestni obyvatelia hovoria Balaton. Ľudia sa sem chodia kúpať pre svoju čistú vodu, ktorá za slnečného počasia dáva krásne tyrkysové odtiene. Zaujímavosťou je že ide o umelo vytvorené jazero, ktoré má trávnaté aj piesočnaté pláže a zahrať sa tu dá aj plážový volejbal.
V okolí je niekoľko bufetov, umelá zjazdovka pre akrobatické skoky, a viem si predstaviť, že v lete tu musí byť naozaj zábava. Žiaľ, počas mojej návštevy bolo škaredé počasie, no stretol som skupinku cyklistov, ktorí si sem prišli ochladiť nohy. Tiež je to dovolený lov rýb a mne chýba už len nudapláž.
TIP: Niekedy tu býva počas leta zaparkovaná maringotka s názvom BAR-IN-GOTKA, ktorá ponúka veľmi originálne občerstvenie a posedenie na lehátkach či váloch slamy. Vlastnia ju dvaja Česi, ktorí si cez Aliexpress objednali tyrkysovú maringotku a rozhodli sa z nej urobiť originálny stánok s občerstvením a tradičným českým jedlom.
Návšteva Rožnovského pivovaru v Rožnove
Nebol by som v Česku, ak by moja návšteva nebola nejakým spôsobom spojená s pivom. Veľmi malý a lokálny Rožnovský pivovar vám rozhodne odporúčam navštíviť. Miestny sprievodca, pán Libor Cabák, sa mi tu trochu povenoval a povedal, že pivovar bol otvorený už v roku 1712. Pôvodný majiteľ pivovaru rád tvrdil:
„Nebylo dne, aby se na pivovarském dvoře neobjevily místní léčitelky z hor a neodnášely si konvičky s pivovarský kvasnicemi,“
Zastavte sa tu na pivné kúpele, podobné pivným kúpelom v Poprade, a ochutnajte ich nepasterizované pivo. Názvy pív sú založené na historických menách rôznych majiteľov pivovaru a ich pivá sa nevyrábajú nikde inde vo svete. Rožnovský pivovar je malý pivovar, ktorý má vo svojej výrobe iba 50 000 litrov piva. Pozeral som si štatistiky koľko piva vypije priemerný Čech za rok a našiel číslo 135 litrov na osobu. Pre predstavu, Slovák len 70 litrov. 50 000 litrov piva tak stačí presne 370 Čechom a 714 Slovákom.
Z piva tu vyrábajú aj mnoho vlastných produktov, ako je napríklad pivný šampon, rôzne druhy mydla a kozmetiku.
Valašské múzeum v prírodě v Rožnově pod Radhoštěm a Jurkovičova rozhľadňa
V Rožnove ešte ostanem. Neďaleké Valašské múzeum v prírodě v Rožnově pod Radhoštěm a Jurkovičova rozhľadňa určite stoja za vašu návštevu. Valašská dedina je jedna z troch expozícií a ukazuje spôsob života, akým žili pôvodní obyvatelia, spomínaní Valasi. Často žili spolu v jednej malej miestnosti. Bratia, rodičia aj prarodičia a preto tieto drevenice neponúkali žiadne súkromie. Jedli najmä zemiaky, kapustu, kaše, chlieb a mlieko.
Čo si vypestovali to spracovali a zjedli. Príprava jedla im zaberala veľkú časť dňa, rovnako ako aj mletie obilia. Ako pracovali? Od jari do jesene a pomáhal im len dobytok. Nedele trávili v kostole oblečení v sviatočných odevoch.
Prechádzka valašskou dedinou mi pripomenula to, ako žili predkovia, a povedzme si narovinu, ja by som tento život žiť nevedel. Asi som príliš zhýčkaný mestom. Zastavte sa tu a nevynechajte ani budovu miestnej školy a Jurkovičovu rozhľadňu, pomenovanú podľa slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Tá sa nachádza mimo areálu a veľká väčšina jej komponentov bola robená ručne za použitia starých postupov. Rozhľadňa bola postavená podľa pôvodných návrhov z roku 1896 vo výške 32 metrov.
TIP: V rámci múzea sa zastavte aj v Drevenom mestečku a Mlynskej doline.
Cyklotrasa Bečva
V turistickom informačnom centre v Rožnove ponúkajú na prenájom horské a cestné bicykle. Jeden som si tam požičal a zamieril na cyklotrasu Bečva. Ide o modernú cyklo diaľnicu ktorá ide doslova od horských prameňov až po údolia. Cyklotrasa sa vinie pozdĺž rovnomennej rieky Bečva a prechádza niekoľkými krajmi. Odporúčam prejsť úsek Horní Bečva až po Valašské Meziříčí, ktorý má dĺžku 31 kilometrov a veľmi jemné stúpanie, 229 metrov. Celá trasa má 160 kilometrov, aha aké video som našiel nižšie.
TIP: Predtým ako sa napojíte na cyklotrasu, zastavte sa na skvelé kapučíno a tvarohový zákusok do kaviarne Kaféčko v Rožnově. Ja som si tu posedel hodnú chvíľu a sledoval okolie.
Zlínsky mrakodrap, výťah, múzeum a pamätník Tomáša Baťu v Zlíne
O Baťovi ste už určite počuli, no verím, že by ste sa mali zastaviť aj v Zlínskom mrakodrape, v budove číslo 21. Ide o pôvodné sídlo firmy Baťa, ktoré má šestnásť poschodí. Na každom poschodí sú kancelárie s výnimkou poschodia číslo 8 a 15. Na osmičke nájdete riaditeľské kancelárie a na pätnástke konferenčnú sálu.
Zaujalo ma aj to, že na poschodí číslo šestnásť je fontána. Na svoju dobu išlo o super modernú budovu na americký štýl. Sú tu štyri rýchle výťahy, kde jeden z výťahov je kancelária samotného Baťu. Dobre čítate, mal kanceláriu vo výťahu. Všetko vo výťahu je originálne a pôvodné. Kancelária sa pohybovala pozdĺž celej budovy z hora nadol a výťah funguje dodnes. Ak sa pozriete z okna, okolo budovy uvidíte koľajnice – služili na umývanie okien, keďže tie sa tu vtedy nedali otvárať.
Kto tu ale pracoval? Okrem klasických zamestnancov dával Baťa prácu aj študentov, ktorých si ale chcel vychovať. Ich pracovná doba začínala od siedmej rána do piatej večera, potom išli na dve hodiny do školy. O 21:15 im začala večierka, kedy museli ísť spať. Celkom drsné, nie? Za svoju prácu u Baťu dostávali 150 korún týždenne a aj keď pochádzali zo Zlína, museli bývať na študentských internátoch, aby dodržiavali disciplínu.
Tipy na výlety na Východnej Morave
Baťove domy
Baťove domy vidno z mrakodrapu tiež, žili v nich rodiny. Slobodní muži museli žiť v takzvaných „slobodárnach“. V domoch nebolo možné chovať zvieratá a v záhrade pestovať zeleninu – prečo? Domy slúžili výlučne na odpočinok. Tomáš Baťa zomrel pri leteckej nehode 1932, kedy letel pracovne do Zurichu. Jeho lietadlo sa však sedem minút po štarte zrútilo v hmle a aj s pilotom neprežili. Vernú repliku tohto lietadla nájdete v jeho originálnom pamätníku. Baťa je pochovaný na neďalekom lesnom cintoríne.
TIP: Hneď oproti mrakodrapu je obľúbená Bistrotéka Valachy, kde som sa výborne najedol. Majú aj dobrú kávu a celý priestor pôsobí ultra moderne.
Kúpeľné mesto Luhačovice, kolonáda a architekt Dušan Jurkovič
Očarujúce stavby jedného z popredných predstaviteľov secesnej architektúry, voľne prístupné minerálne pramene, ktoré vyvierajú k zemi už stáročia, či omamná vôňa čerstvo upečených kúpeľných oblátok. To sú Luhačovice, najväčšie moravské kúpele neďaleko Zlína. Mesto, kde si dobre oddýchnete a načerpáte novú energiu.
Dušan S. Jurkovič bol slovenský architekt s typickým štýlom ľudovej secesie. K najvýznamnejším Jurkovičovým dielam patrí súbor stavieb v kúpeľoch Luhačovice, kde pôsobil tri roky. Najkrajšou budovou Luhačovíc je údajne Jurkovičov dom, ktorý v roku 1902 zrekonštruoval a nechal farebne vymaľovať interiér a fasádu. Miestna kolonáda od architekta Oskara Pořísku z polovice 20. storočia nadväzuje na Jurkovičov štýl a spája jeho stavby do kompaktného kúpeľného centra.
Prameň Vincentka
Hlavnou atrakciou Luhačovíc sú prírodné liečivé pramene. Tunajšie slané vody majú vysoký obsah minerálnych látok a sú považované za jedny z najúčinnejších v Európe. Terapia pomáha pri ochoreniach dýchacích ciest alebo pohybových orgánov, cukrovke a iných ochoreniach. Niektoré pramene sú pitné, iné sú vhodné na inhalácie a ako kúpele. Najznámejším prameňom je Vincentka, populárna už od konca 17. storočia. Raz za čas je do kúpeľov pozvaný hydrológ, aby našiel nový prameň, ktorý sa následne navŕta a slávnostne otvorí.
Tipy na výlety na Východnej Morave a čo vidieť podľa Milana Bez Mapy
Pre Slovákov má Východná Morava jednu veľkú výhodu – nachádza sa hneď pri hraniciach. Stačí za Trenčínom zísť z diaľnice a už ste tu. Odporúčam vám vybrať si zážitkové ubytovanie na vidieku, ochutnať miestne špeciality a pivo, spoznať zvyky Valachov a pozrieť si fascinujúci Baťov výťah, ktorý bol zároveň kancelária. Cestujte!
Milan Bez Mapy
