Ako spoznať kvalitné Prosecco? Keď ma Slovenka Eva zavolala na návštevu do Valdobbiadene, že mám ochutnať jej vlastnú značku talianskeho Prosecca, Tognon, ktoré tam vyrába s priateľom, najskôr som ohrnul nos. Prosecco som mal zafixované ako ten presladený a lepkavý nápoj, ktorý ide do Aperolu. Och, ako som sa len mýlil.
Ak nemáte čas článok čítať, vypočujte si ho ako podcast:
Ako spoznať kvalitné Prosecco?
To je otázka za milión. V tomto článku sa dočítate ako spoznať kvalitné Prosecco, z čoho sa môže a z čoho nemôže vyrábať, ako sa správne pije a ako ho skladovať. Vitajte v Taliansku!
Ako spoznať kvalitné Prosecco, ako ho piť a skladovať
Taliansko mám celkom pochodené a okrem tých klasík, ako je Rím či Miláno, som navštívil aj menej známe miesta, ako je Ancona, Gubbio či krásne Toskánsko. Krajina dobrého jedla, zmrzliny, vína a Prosecca. Dokým som ale v maličkom meste Valdobbiadene nenavštívil Evu s priateľom Davidem, kúsok severne od Benátok, nevedel som, ako chutí kvalitné Prosecco. Vždy sa ku mne dostala len dáka tá lacná napodobenina. Z toho dôvodu som tak mylne Prosecco odsúdil. Ako sa teda pije Prosecco a ako spoznať kvalitu od fejku?
Čo je Prosecco a ako sa pije?
Pojem Prosecco poznáme už od 16.storočia a úplne prvoplánovo išlo o víno, ktoré bude voňať po jablkách. Každé Prosecco sa vyrába v kovových nádobách a nie v sudoch. Netreba ale zabudnúť, že ide o ochrannú známku a iba Prosecco, ktoré je vyrobené v tejto časti Talianska, môže niesť názov Prosecco. Pre Európu platí, že iba víno vyrobené v regióne Friuli a Veneto sa tak môže volať.
V Amerike a Austrálii platia úplne iné pravidlá. Preto si tam miestny vyrábajú Prosecco, ktoré je ale úplne iné od toho talianskeho. Ak teda v obchodoch narazíte na Prosecco s dvoma s, alebo jedným c, ide o fejk. Ten nikdy nebude rovnako chutný a nemôže sa tak volať. Treba si však zistiť výrobcu, keďže pri výrobe Prosecca platí niekoľko pravidiel, už od momentu, kedy si idete vysadiť vinicu. O tom to celé je – Prosecco DOCG, (Denominazione Di Origine Controllata e Garantita je najvyšší stupeň označenia kvality Talianskych vín – Wikipedia) vyrobené v historickej zóne, je jedinečné a nenapodobiteľné.
Aby bolo Prosecco Proseccom, musí byť teda vyrobené v tejto časti Talianska a iba z odrody hrozna Gléra. Tá musí zastupovať minimálne 85% obsahu bobúľ, z ktorých je vyrobené, a zvyšných 15 môže byť jedine odroda Chardonnay alebo Pinot Noir. Kým odroda Gléra sa pôvodne volala Prosecco, neskôr bol názov zmenený. Prečo?
Ako sa vyrába Prosecco?
Hrozno (Gléra) sa pestuje iba v historickej zóne Valdobbiadene. Samozrejme tá nedokáže pokryť potreby trhu a výroba hrozna je v tejto časti aj veľmi náročná, keďže v kopcoch sa všetko robí ručne. Kvalitné Prosecco je vyrobené zo 100% Gléry (tak ako Prosecco Tognon o ktorom píšem nižšie).
Ak je však vinica mladá a situovaná mimo Valdobbiadene, hrozno je menej kvalitné a jeho chuť nie je postačujúca na vytvorenie dosť dobrého Prosecca. Preto sa k nemu môže pridať iná, aromatickejšia odroda, ktorá dodá Proseccu chuť. V tomto prípade sa ale už jedná o Cuvé a teda by sa nemohol použiť názov Prosecco. Takže sa s tým vysporiadali tak, že zmenili názov odrody a vínu ponechali názov Prosecco.
Aby si ľudia nemýlili hrozno a nápoj, dnes je Prosecco už len bublinkový nápoj z pôvodnej odrody, no pod novým menom. Aby ste spoznali pravé Prosecco, uistite sa, že je vyrobené v tejto časti Talianska, obsahuje len povolené odrody hrozna v správnom pomere a nikdy nie je predávané v šróbovacej fľaši. Navyše, Prosecco má vždy korkovú zátku.
Zaujímavý fakt: Ak vám bude niekto predávať rosé ako Prosecco nie je to tak. Žiadne rosé nemôže byť Prosecco, lebo do rosé ide odroda hrozna, ktorá nie je povolená v Proseccu. Prosecco na fľaši rosé nesmie byť napísané, aj keď sa vyrába presne tým istým spôsobom.
Ako skladovať, chladiť a piť Prosecco
Aby vám vydržalo kvalitné Prosecco dobré čo najdlhšie, neskladujte ho v chladničke. Tým, že má vždy korkovú zátku, do chladničky ho dajte iba 24 hodín pred jeho konzumáciou. Korok má jednu vlastnosť, o ktorej vie málokto. Pri nízkych teplotách, aké sú aj v chladničke, vysychá. Cez suchý korok následne ľahko unikajú bublinky.
Ak máte doma viac fliaš Prosecca, nechajte ich v miestnosti s teplotou okolo 15 stupňov a deň pred tým, ako si z neho dáte, ho dajte do chladničky. Pozor na to, že aj Prosecco má dátum spotreby a fľaše staršie ako dva roky už dobré nebudú. Ako skladovať Prosecco? Mimo chladničky.
Ako piť Prosecco? Ako som vyššie spomínal, pôvodný zámer bol, aby bolo vyrobené víno, ktoré vonia po jablkách. Aj keď si mnohí dávame pohár s jahodami, čo vyzerá veľmi efektne na fotkách, aby ste si užili Prosecco čo najviac, Eva mi odporučila piť ho s jablkami. Pri jeho chuti vynikne nápoj najlepšie.
Aký je rozdiel medzi Proseccom a sektom?
Celkom podstatný. Kým v proseccu vznikajú bublinky prirodzenou cestou, počas druhej fermentácie (počas prvej vzniká alkohol), do niektorých šumivých vín sú bublinky pridávané umelo. To je hlavným dôvodom toho, že po pití prosecca nebýva zle a nebolí hlava.
Prosecco Tognon z Valdobbiadene
Eva sa s priateľom Davidem spoznali na dovolenke v Taliansku. Dnes spolu žijú vo Valdobbiadene a vyrábajú prosecco Tognon. V okolí je približne 150 výrobcov Prosecca, no mnohí z nich iba pestujú hrozno, ktoré následne predávajú veľkým firmám. Evine a Davidove Prosecco Tognon (Tognon je ich priezvisko), sa predáva aj na Slovensku.
Ako mi Eva hovorila, v porovnaní s ostatnými výrobcami z okolia, sú naozaj maličkí. Davidova rodina vyrába Prosecco od nepamäti a práve vo Valdobbiadene majú svoju vlastnú vinicu, ktorá má vyše 200 rokov. V tej robia aj pikniky pre svojich návštevníkov spolu s výletom do Benátok.
Eva mi povedala, že Davide bol vždy človek, ktorý chcel vidieť fyzické výsledky svojej práce a preto si výrobu Prosecca v Taliansku tak zamiloval. Iba pre zaujímavosť, prosecco Tognon je zo 100% odrody Glera. Zaujímavosťou je, že práce v týchto maličkých viniciach do Valdobbiadene sa robia ručne. Sú tak strmé a úzke, že sa sem traktor jednoducho nezmestí.
Ako spoznať kvalitné Prosecco?
Aby som to zhrnul, kvalitné Prosecco spoznáte podľa týchto pár bodov:
- Vždy je s korkovým štupľom, nie šróbovacím.
- Je vyrobené v regióne s z historickej zóny medzi Valdobbiadene a Conegliano so známkou DOCG.
- Skladá sa zo 100 % odrody hrozna Gléra, alebo z kombinácie 85% Gléra a 15 % Chardonnay alebo Pinot Noir.
- Nezabudnite ho piť chladené, no skladovať v miestnosti s teplotou 15 stupňov a namiesto jahôd si k nemu dajte hrušky alebo jablká. Jahody prebijú jeho chuť a vôňu, lebo sú veľmi výrazné.
Nazdravie!
Dobrý deň pán Rudý, zhrnuli ste to výborne. Ďakujeme za všetky upresnenia. 🙂 Zhodujem sa však s pánom Malusom z prosecco.sk, že v tomto prípade išlo o lifestylový článok a Milanove impresie. Pevne verím, že aspoň trošku inšpiruje ľudí hľadať medzi Proseccom tie kvalitnejšie značky. A iba upresním, že Prosecco je najlepšie bez ovocia. :))
S pozdravom Eva Tognon
Ďakujem Evi za upresnenie 🙂
Skvele upresnenie faktov pan Rudy. V clanku je sice vela nepresnosti, no Milan chcel pravdebodobne preniest to nadsenie a dobry feeling z regionu do clanku a uplne si nepreveril fakty. Pre laika je to asi jedno, pre nas profesionalov je to uz viac bijuce do oci :). Valdobbiadene je aj moja srdcovka. Mali vinari z Valdobbiadene uz slovo prosecco dokonca z nazvu produktu vypustaju, aby sa odlisili od menej kvalitnych vin nesucich meno prosecco. Uvadzaju uz len VALDOBBIADENE DOCG.
Michal z prosecco.sk
Dobrý deň,
prečítal som si Váš článok, v ktorom sa nachádza viacero chýb, či nepresností. Nebudem komentovať všetky, ale najviac ma zarazila informácia o odrodovom zložení Prosecca.
Uvádzate, že Glera musí byť min 85%, čo je aj pravda, a zvyšných 15 % môže byť vraj Chardonnay a Pinot Noir. Najprv Pinot Noir, čo je červená odroda, nie je vôbec povolená, zrejme ste si ju poplietli s odrodami Pinot Blanc a Pinot Grigio, ktoré povolené sú, Chardonnay tiež.
Vo zvyšných 15% sú ale povolené aj lokálne odrody Verdiso, Perera, Bianchetta a Glera Lunga – to len pre úplnosť.
Ak ich viacerí špičkoví vinári vo svojom Proseccu radi používajú, tak asi preto, že to ich nápoj robí ešte lepším, kvalitnejším. Ak teda píšete, že najkvalitnejšie Prosecco je zo 100% Glera, nemusí to vôbec byť pravda. Samozrejme, že vinár, ktorý má vo vinohradoch vysadenú len túto odrodu, tak to bude ale opakovane zdôrazňovať… 🙂
Potom Váš odstavec, v ktorom uvádzate, že po pridaní iných odrôd vzniká „Cuvé“, ktoré sa už nemôže nazývať „Prosecco“ je úplný nezmysel.
Uvádzate, že názov odrody sa zmenil z Prosecco na Glera. Glera je ale úplne pôvodný názov tejto odrody – oveľa starší, ako bol prechodne používaný názov „Prosecco“, čiže len došlo k návratu na samotný začiatok.
V odstavci „Aký je rozdiel medzi Proseccom a Sektom“ ste sa úplne zamotali. Technologicky medzi nimi nemusí byť absolútne žiaden rozdiel (Prosecco samo o sebe je tiež Sekt), ďalej, do Prosecca môžu byť taktiež pridávané bublinky – a vznikne tzv. Prosecco Frizzante, čo je jedna z troch foriem, akú môže Prosecco nadobudnúť – a stále ostane Proseccom s tým, že to je legálne uvádzané aj na etikete – a taktiež môže byť DOCG alebo DOC – podľa toho, z akej pestovateľskej zóny pochádza hrozno použité na jeho výrobu.
A bolesti hlavy s tým absolútne nijako nesúvisia, takýmto lacným spôsobom to čitateľom podsúvať je nanajvýš smiešne… 🙂
Citujem Vás: „Prosecco má vždy korkovú zátku“ – nemá a nemusí mať! Dokonca aj Vami uvádzané šroubovacie uzávery sa používajú na Prosecco úplne bežne a víno naďalej ostáva Proseccom.
Pre určenie čo je Prosecco a čo už nie je, je rozhodujúca oblasť pestovania hrozna a nie uzávery na fľaši. Zrejme ste si to pomýlili, či zamenili s kategóriou Prosecco Superiore, pre ktorú už platia prísnejšie pravidlá.
Píšete, že Glera sa pestuje len v historickej zóne Valdobbiadene… úplný nezmysel! Môže sa pestovať – a aj sa pestuje kdekoľvek, kde si to vinár zmyslí. Akurát sa potom z nej vyrobené víno volá „Glera“ a nie „Prosecco“. Taktiež sa pestuje aj mimo Valdobbiadene (napr. vo Fruli – a víno sa pritom volá taktiež Prosecco… Trochu zamotané, všakže… 🙂
Prosecco Rosé – v čase písania Vášho článku platilo viac-menej to, čo ste uviedli. Od r. 2020 vzniká nová kategória, ktorá sa bude nazývať – „Prosecco Rosé“… Ale o tom možno niekedy nabudúce… 🙂
Možno by stačilo si uverejnené informácie a fakty následne ešte overiť a až potom publikovať…
Pozdravujem
SR
Ahoj, Stanislav. Ďakujem za usmernenia k článku, zapracujem ich. Článok pre zverejnením kontrolovala Eva z Prosecco Tognon.