Ďalší mesiac skončil a konečne bol cestovateľsky nabitý (konečne). Ako som spomínal v januárovom denníku, tento mesiac ma čakal špeciálny výlet do Austrálie s rodinou, na ktorý som sa veľmi dlho tešil. To, čo sa však dialo potom, nikto nečakal. Dobehla ma podovolenková depresia.
Rodinný výlet do Austrálie zmenil môj pohľad na cestovanie v skupine
Často cestujem s mojou mamou a tento rok tomu nebolo inak. Na Vianoce odo mňa dostala spiatočnú letenku do Sydney s Etihad Airways a keď som to povedal môjmu Matiasovi, spýtal sa, či sa nemôže pridať aj on so svojou mamou. Nakoniec z toho bol veľký rodinný austrálsky výlet, ako sa patrí. Tu sú moje skúsenosti a recenzia Etihad Airways.
- TIP: Aktuálne zlacnené letenky do Austrálie nájdete na tomto odkaze, priebežne sa aktualizuje, uložte si ho.
Ja nemám rád cestovanie v skupinách, pretože sa vždy treba niekomu prispôsobovať. A ja sa niekedy neviem prispôsobiť ani sám sebe, haha. Čo som si však všimol, je to, aké lacné vie byť cestovanie, keď vás ide viac. Počnúc ubytovaním. Vždy sme si vybrali priestranné byty, aby mala každá mama svoju spálňu, cez taxíky na letisko až po dávanie tringeltov v reštauráciách.
Aplikácia na rozdeľovanie výdavkov pri spoločných dovolenkách
Kamoš Dušan mi poradil skvelú appku Splitwise, kde si každý zaznačí, čo za koho zaplatil, a na konci dovolenky je jasne vidieť, kto komu koľko dlhuje. Odporúčam na cestovanie v skupinách. Austrália bola super, navštívili sme Sydney aj Byron Bay. Tu som napísal článok s tipmi, čo vidieť v Sydney, a mám taký pocit, že sa tam čoskoro vrátim.
Gigantický austrálsky pavúk nad posteľou
Samozrejme, Austrália opäť nesklamala a opäť som mal nad posteľou gigantického pavúka, presne tak ako naposledy pred desiatimi rokmi. LOL 😀
Šikovne som to však využil pre kampaň s ČSOB, čo je môj dlhoročný klient, s ktorým dlhodobo komunikujeme najmä cestovné poistenie a bezpečnosť na cestách. Vznikol tak článok o nebezpečných zvieratách v Austrálii, ktoré tam pravdepodobne stretnete, s dôrazom na to, že pred každou cestou je dobré sa poistiť kvôli neplánovaným, aj zdravotným, výdavkom.
Podovolenková drepresia a ako s ňou bojovať
Nemyslel som si, že MNE sa to môže stať, no zažil som podovolenkovú depresiu, ktorej sa hovorí post-vacation blues.Zvyčajne ju nemávam, pretože mám vždy naplánovaný ďalší výlet, na ktorý sa teším, no Austrália bola iná. Boli sme štyria, trávil som čas s mamou, rozprávali sme sa, sem-tam pohádali, išli na ustrice, kúpali sa a bolo to viac rodinné cestovanie než blogový výlet. Ani nemám z Austrálie toľko contentu, ako by som mal, keby tam idem sám, no vôbec mi to neprekáža.
Po návrate domov som sa dostal späť do bežného režimu — fitko, plávanie a práca — a celé ma to nejako hitlo. Tá februárová tma, sneh, tuposť dní. Našťastie som sa z toho rýchlo dostal vďaka športu a tomu, že som zamestnal myseľ pracovnými projektmi. Je však zaujímavé zistiť, že aj Milana Bez Mapy môže dostať podovolenková depresia.
Podarený taxikár z Košíc, meškanie lietadla a výlet do Prahy
Nedávny ranný let z Bratislavy do Košíc mi celkom slušne preveril trpezlivosť. Kvôli snehu a zdĺhavému odmrazovaniu lietadiel sme nabrali vyše hodinové meškanie, ktoré ešte predĺžil prílet odlet vládneho špeciálu s prednosťou na dráhe.
Sedel som v stojacom lietadle, klimatizácia nestíhala, pilot priebežne hlásil ďalšie zdržania a ja som už vedel, že meeting na východe nestihnem načas. Po pristátí som si preventívne objednal taxík ešte z paluby, keďže presun na parkovisko v Košiciach zvyčajne trvá pár desiatok sekúnd — tentoraz však nie. Aj na letisku bola premávka, čakali sme na autobus k terminálu a taxikár medzitým márne postával pred halou.
Dobehnem k nemu spotený a pripravený na nepríjemnú reakciu, no namiesto toho sa len zasmeje a povie, že je piatok a dnes ho nerozhádže už nič. V tej chvíli zo mňa všetok stres opadol. Niekedy stačí jedna veta od cudzieho človeka a celý deň sa nastaví úplne inak. Neskôr som stihol otočiť ešte Prahu kvôli práci a stihol aj kávu s kamarátom Adamom Pavlovčinom ktorého asi poznáte.
Cestujte! a podovolenková depresia nech sa strčí.
Milan Bez Mapy
