Výlet do bane Guido som plánoval už dlhšie, ale ako to býva, „správny čas“ nikdy neprichádzal. Veci, ktoré máme najbližšie, zvykneme odkladať najdlhšie.
Keď som bol však na výlete vo Varšave, rozhodol som sa, že si odskočím do Katowíc – a odtiaľ je to k baniam Guido len kúsok. Ale pozor, tento výlet zvládnete prakticky odkiaľkoľvek zo Slovenska – zo Žiliny je to napríklad len dve hodiny autom.
Čo vidieť v Zabrze v Poľsku a história baníctva
Zabrze v Poľsku má za sebou bohaté banícke dejiny. Ťažba uhlia tu začala už v 19. storočí a mesto sa postupne stalo jedným z hlavných banských centier regiónu. Baníci tu pracovali v náročných podmienkach, často stovky metrov pod zemou, kde sa spoliehali na kone, parné stroje a vlastnú šikovnosť.
Banícky priemysel ovplyvnil nielen ekonomiku mesta, ale aj jeho kultúru – dodnes tu cítiť ducha baníckych tradícií a história sa zachovala v podobe starých baní, strojov a štôlní, ktoré dnes tvoria fascinujúce atrakcie pre návštevníkov. Ja som navštívil tie dve najhlavnejšie, banu Guido a štôlňu kráľovnej Lujzy.
Aký je rozdiel medzi baňou a štôlňou
Baňa je celý komplex pod zemou, kde sa sústreďuje celá ťažobná činnosť – od ťaženia uhlia, cez stroje, výťahy až po dopravu materiálu. Naopak, štôlňa je horizontálna alebo mierne šikmá chodba, ktorá spája jednotlivé časti bane alebo slúži na odvádzanie vody, ventiláciu či transport uhlia. Jednoducho povedané, baňa je celé miesto ťažby a štôlňa je konkrétna chodba medzi baníckymi priestormi.
Kde sa ubytovať v Zabrze a okolí
Ubytovanie v Zabrze nie je problém, no treba rátať s tým, že ide o malé mestečko pri Katoviciach. Ja som sa ubytoval v Hosteli Guido, v samostatnej izbe s vlastnou kúpeľňou. Výhodou je, že sa nachádza priamo pri bani Guido, asi 150 metrov – bližšie sa už bývať nedá. Ak by som však šiel opäť, zvolil by som ubytovanie radšej v Katoviciach a do Zabrze si spravil celodenný výlet. Zabrze je totiž pokojné a útulné, no po zotmení sa tam toho v porovnaní s väčším mestom veľa nedeje.
Návšteva a prehliadka bane Guido v Zabrze v Poľsku
Baňa Guido v Zabrze je jednou z najzaujímavejších technických pamiatok v Poľsku a patrí medzi unikátne miesta, kde sa dá zažiť banícka história úplne autenticky. Založil ju v roku 1855 gróf Guido Henckel von Donnersmarck, podľa ktorého nesie meno. Už samotný zostup baníckym výťahom 320 metrov pod zem je extrémny zážitok, ktorý vás prenesie späť do čias, keď Horné Sliezsko patrilo k priemyselným srdciam Európy.
Zaujímavosťou je aj rebrík, ktorý slúžil technikom a do bane sa vedeli dostať aj bez výťahu. Baňu otvoril v roku 1855 gróf Guido Henckel von Donnersmarck z Nemecka. Počas komunizmu tu vznikol skúšobný dol s názvom M300, čo znamenalo mechanizácia v hĺbke 300 metrov. Názov bol vybraný tak, aby sa neviazal na nemeckého zakladateľa, lebo komunisti, lol.
Prehliadka predstavuje modernú baňu so strojmi a infraštruktúrou používanou pri ťažbe. V štôlni kráľovnej Lujzy sa zároveň dozviete viac o koníkoch, ktorí pracovali v podzemí, a o historických baníckych lampách. Páči sa mi, že je interaktívna – môžem vidieť, ako stroje fungujú dodnes, a skúšať napríklad zapnutie pásového dopravníka.
Guido druhej polovici 20. storočia slúžila ako experimentálna baňa, kde sa skúšali nové typy ťažobných technológií. Zaujímavé je, že počas komunizmu museli v bani nútene pracovať aj tzv. vojaci-baníci, teda mladí muži, ktorí boli režimu nepohodlní a namiesto vojenskej služby ich poslali do náročnej a nebezpečnej práce pod zem. Na kontrolu prítomnosti oxidu uhoľnatého používali baníci klasických „živých detektorov“ – kanáriky. Zaujímavosťou je, že baníci nosili biele košele, pretože boli najlacnejšie. Farebné textílie si v tom čase nemohli dovoliť. Dnes je v bani nainštalovaná moderná technika, ktorá vháňa kyslík do podzemia.
Výlet do bane Guido spojte s návštevou najhlbšej reštaurácie v Európe
Dnešným vrcholom návštevy je podzemný bar, ktorý sa nachádza 320 metrov pod povrchom a patrí k najhlbšie položeným krčmám v Európe – tu si môžete vychutnať miestne remeselné pivo a jedlá, čo je zážitok, aký inde len tak nezažijete.
- TIP: Ak nechcete zažiť prehliadku bane Guido ale si dať len pivko tak hlboko pod zemou, stačí zaplatiť symbolické vstupné a môžete ísť len do reštaurácie.
Návšteva a plavba štôlňou Kráľovnej Luizy v Zabrze
Keď som sa vybral do Zabrze, okrem bane Guido som navštívil aj štôlňu Kráľovnej Luizy. Nesie meno po kráľovnej Lujze Pruskej, ktorá zomrela mladá – iba vo veku 34 rokov na zápal pľúc. V minulosti bolo v meste Zabrze až osem aktívnych baní, dnes funguje už len jedna súkromná.
Už len samotný názov znie honosne – a veru, má svoju históriu. Dozvedel som sa, že ide o najstarší uhoľný banský komplex v Európe, ktorý siaha až do konca 18. storočia. Štôlňu pomenovali po pruskej kráľovnej Luiz, ktorú miestni baníci obdivovali pre jej odvahu a silný charakter.
Táto štôlňa patrí medzi najstaršie v Hornom Sliezsku. Disponovala jednou z prvých strojových zariadení na prepravu baníkov a materiálu. V štôlni bol však od začiatku problém s podzemnou vodou, ktorá sa neustále hromadila. Najväčším zážitkom pre mňa bola podzemná plavba loďkou. Predstava, že sa plavím niekoľko metrov pod zemou, po kanáloch, ktoré kedysi slúžili na odvodňovanie bane, bola naozaj výnimočná. Všade naokolo vlhké steny, ticho prerušované len kvapkaním vody – cítil som sa, akoby som sa ocitol v úplne inom svete. A vlastne bol som v tom baníckom, 40 metrov pod zemou 🙂
Dozvedel som sa aj niekoľko zaujímavých pikošiek. Napríklad to, že v 19. storočí tu vznikol jeden z prvých systémov podzemnej hydrotechniky, ktorý vtedy patril k najmodernejším v Európe. Alebo že samotné kanály sú tak dobre vybudované, že ich môžeme využívať dodnes, hoci pre úplne iné účely než kedysi. Dnes tu sú turisti.
Atmosféra štôlne Kráľovnej Luizy je iná než v bani Guido – dobrodružná a zážitková. Kým Guido pôsobí viac industriálne, tu som sa cítil ako objaviteľ, ktorý skúma tajomné chodby. Ak budete v Zabrze, určite sa oplatí zažiť oboje, pretože až spolu vytvárajú dokonalý obraz baníckej minulosti tohto regiónu.
Štôlňa mala v 19. storočí približne 14 kilometrov tunelov, dnes, po rekonštrukcii, môžu turisti prejsť asi 2,5 kilometra z pôvodných 14 km. Na rozdiel od Guido, ktorý ukazuje, ako sa v bani pracovalo v neskoršom období s mechanizáciou, Lujza dokumentuje prácu spred dvesto rokov – kedy sa uhlie ťažilo ručne, bez dynamitu. V bani pracovali dokonca aj deti. Výlet do bane Guido sa vám bude páčiť.
Cestujte!
Milan Bez Mapy
