Marocké denníky, časť 3. – Agadir

Agadir by som na slnečnú dovolenku neodporúčal, nás namiesto slnka privítala takzvaná agadirská hmla. Z Marakeša sa sem dostanete pohodlne autobusom. Ak hľadáte pláže a istotu slnka, vyberte si radšej inú destináciu, Agadir berte skôr ako zastávku.

Rýchle faktypodľa Milana Bez Mapy

Z Marakeša

Autobusom, 250 km a asi 4 hodiny, lístok kúpte v okienku vopred, na prvý spoj sme sa nedostali a čakali dve hodiny

Nálepka na kufor

Vypýtajte si ju v okienku spolu s lístkom, vodič ju pri nastupovaní nepredáva

Agadirská hmla

Každé ráno až do obeda bolo mesto v hustej hmle, večer len 16 stupňov, v mori som sa ani raz neokúpal

Z autobusovej stanice

Stanica nie je v centre, do hotela pri pláži sme to mali asi 15 minút taxíkom

Môj verdikt

Na slnečnú dovolenku Agadir neodporúčam, samotné mesto toho veľa neponúka, berte ho ako zastávku

Tento článok som napísal v roku 2014. Ceny, otváracie hodiny a spoje sa odvtedy mohli zmeniť, preto si ich pred cestou overte.

Agadir, prístavné mesto je destinácia v Maroku ktorú ponúkajú mnohé cestovné kancelárie. Lákajú návštevníkov na dlhé piesočnaté pláže, hotelové bazény a horúce slnečné dni. Charterovými letmi sa sem dostanete za nie viac ako 4 hodiny a môžete si užiť svoju africkú dovolenku aj tu. Aká je však skutočná tvár tohto mesta, a čo má spoločné s americkým hororom? Nás Agadir schladil. A to doslova.

Ako sa dostať z Marakeša do Agadiru autobusom

Na autobusovej stanici v Marakeši sme nastúpili na novučičký autobus a pohodlne sa usadili. Vzdialenosť medzi Marakešom a Agadirom je 250km na juhozápad a odveziete sa touto trasou v prepočte za 10 EUR v klimatizovaných autobusoch spoločnosti SUPR@TOURS. Lístok si treba kúpiť vopred v okienku, a lepšie o deň skôr ak chcete byť v kľude. K lístku si hneď vypýtajte aj nálepku na kufor za 10 dirhamov (0,89 EUR), aby sa s vami odviezol aj ten. Vodič ich pri nastupovaní nepredáva a my sme o tom nevedeli, boli sme bez nálepky. Pán vodič vedel, že si nestihneme ísť nálepku kúpiť tak nám kufre naložil a 10 dirhamov si dal do vrecka. Železnica nie je týmto smerom vybudovaná a tieto nádherné autobusy sú vypredané, takže sme sa do prvého nedostali. Museli sme si teda počkať dve hodiny na ďalší spoj. Tento čas sme trávili v „staničnom bufete“ ktorý sa ani zďaleka nepodobal tým u nás (chvála bohu). Sedeli sme na terase v centre Marakeša v tieni datľovníkov a pili typický mätový čaj z kovovej čajovej súpravy. Škoda, že som si jednu nekúpil, mal som. Šálky a kanvička s uchom s typickými marockými čipkovanými vzormi sa nedali kvôli horúcej vode vo vnútri držať a museli sme čakať, kým čaj aspoň trochu vychladne v 48 stupňovej horúčave. Neviem čím to je, ale piť čaj v takýchto podmienkach mi vôbec nevadilo, a pijú ho tu všetci. Extrémne sladký mätový čaj. Ten čaj nie je v skutočnosti až tak mätový ako sa tvári. Neskôr pridám recept. K tej klimatizácii v autobusoch – ja som zásadne proti klíme. Kdekoľvek. Sedieť 4 hodiny v klimatizovanom autobuse, keď je vonku 48 stupňov nie je príjemné. Bola mi zima, nakoľko bol môj odev prispôsobený vonkajšej teplote a môj sveter odpočíval v 3000 kilometrov vzdialenej Bratislave.

Diaľnice sú v Maroku prekvapivo na veľmi vysokej úrovni. Nové, nerozbité, pohodlné a hlavne prázdne. Po ceste sa možno zastavíte aj natankovať s prestávkou na kávu. Ako tak idete pozdĺž pohoria Atlas, môžete z okna pozorovať ako sa mení príroda. Zo suchého Marakeša kde takmer nič okrem datľovníkov nerastie sme zrazu išli okolo jazier, paliem a oleandrov. Bolo vidno rôzne osady, jednotlivé domy kde na šnúrach sušili prádlo, prášili koberce či starých mužov pasúcich kozy v horách. Bola to veľmi zaujímavá cesta, a ak sa niekedy dostanete do tohto autobusu, určite si sadnite k oknu. Môžete tak pozorovať nádherné dramatické scenérie meniacej sa krajiny, alebo rátať pokazené autá na krajnici ktorých bolo neúrekom.

Príchod do Agadiru a nápis nad mestom

Po príchode do Agadiru sme si museli vziať taxík do hotela, nakoľko autobusová stanica nie je v centre a do nášho hotela, ktorý bol pri pláži to bolo asi 15 minút jazdy. Celú stanicu okupovali mačky, podobne ako sme si aj neskôr všimli, celý Agadir bol obsadený týmito tvormi. V hoteli ma nahneval pikolík ktorý nám chcel vyniesť kufre do izby (moju malú 10kg príručnú batožinu). Aj keď som mu povedal nie, kufor mi zobral a odprevadil nás do hotelovej izby. Nasledoval klasický bakšiš, čo je prepitné. Nabudúce by som mu nedal. Z hotelovej izby však potešil výhľad na more, no vtedy som ešte nevedel, že sa z tohto výhľadu tak dlho tešiť nebudem, tak ako sa z neho netešili tisíce ľudí predo mnou. Hrozivé, čo?

Nad Agadirom je nápis v štýle „Hollywood“ no tento vraví: „Allah – boh, národ, kráľ“. Jedná sa o tri piliere Marockého kráľovstva. Tento kopec je nepochybne dominantou celého mesta a je z neho nádherný výhľad na celé pobrežie. Neviem či sme do Agadiru prišli v zlom ročnom období, ale veľa ľudí tu nebolo. Domáci a Rusi. A keď sa tak zamyslím, asi aj viem prečo. Ide o jav zvaný „Agadirská hmla“. Pripomína mi to ten lacný horor zvaný „Hmla“ keď sa celé mesto zahalí do hmly a miznú ľudia. Tu je to obdobné, ale miznú len turisti.

@milan_bezmapy+249 000 sledovateľov

Sledujte ma na Instagrame

Sledovať

Agadirská hmla: aké je počasie v Agadire?

Každé jedno ráno až do cca jednej hodiny obeda je Agadir ponorený do hustej hmly. Tak hustej, že keď som ležal pri hotelovom bazéne na ležadle a pozeral na hotel oproti, nevidel som jeho vrchol. A pritom nešlo o žiadnu vysokú budovu. Chcel by som mať izbu tam hore. Najskôr sme si s Lukášom mysleli, že ide o náhodu no keď bola hmla štvrté ráno po sebe, začali sme „gúgliť“. Vysvetľoval som si tento jav ako pôsobenie studeného vzduchu z Atlantického oceánu na horúcu africkú pevninu, kde sa zráža a vytvorí hmlu.

„Od rána sa zvykne vytvoriť hmla a oblačnosť, ktoré ustúpia až v poobedňajších hodinách. Kto túži po stabilnom počasí s vysokými teplotami, si na svoje nepríde“ hodnotí Bratislavčanka Eva Pafčugová. (zdroj: PLUSKA)

Agadirská hmla je preberaná na mnohých cestovateľských fórach, a veľa turistov sa stažuje cestovným kanceláriám že neboli vopred varovaní.  A na druhej strane, nedivím sa im. Agadir je prezentovaný ako slnečná destinácia plná zábavy a ľudí. Jedinou zábavou tu bol veľký nafukovací hrad pre deti z ktorého hrala pop hudba na arabský štýl. Všetky známe pesničky od Pitbulla, Britney a pod. boli s pôvodnou hudbou, ale prespievané po arabsky.

Ďalšia vec ktorá nás doslova zamrazila bola miestna teplota. Ráno sme pili čaj pri 48 stupňoch, večer sme o 250km na juhozápad drkotali zubami pri 16tich stupňoch pri. Neveril som tabuli, ktorá informovala o vonkajšej teplote, no pokožka ma veriť donútila. Teplota bola nižšia ako doma na Slovensku. Za celý pobyt v Agadire som sa asi 2x okúpal v bazéne, a ani raz v mori. Jednoducho mi bola zima. Je až neuveriteľné, ako dokáže oceán ovplyvňovať teplotu vzduchu a počasie v pobrežných mestách. Mňa to veľmi prekvapilo, keďže doma, v strednej Európe máme počasie relatívne stabilné.

Čo vidieť v Agadire a výlety do okolia

Mesto Agadir je hlavne plážová destinácia, a samotné mesto nemá toho čo ponúknuť. Samozrejme, že sa tu môžte prejsť a obdivovať moslimské mešity a pod. ale kvôli takýmto veciam sa chodí do Marakeša či Fézu. Prispôsobené sú tu aj ceny v reštauráciách, oveľa vyššie ako v Marakeši či Casablance. Lákadlom môžu byť výlety do Západnej Sahary, čo je veľmi riedko osídlené územie. Jej štatút je sporný. Front Polisario tu v roku 1976 vyhlásil Saharskú arabskú demokratickú republiku (SADR), no zhruba 70 % územia spravuje Maroko. Preto je hranica v mapách označená prerušovanou čiarou. Niektoré zdroje tvrdia, že Západná Sahara je pre turistov bez povolenia neprístupná. My sme však videli ponuky na výlety. V Agadire sme sa pobavili v miestnej ZOO do ktorej bol vstup zdarma. Kvôli Ramadánu boli otváracie hodiny upravené. Na papieri napísané a nalepené na vstupnej bráne bolo, že ZOO bude otvorená o 13:00. Prišli sme o jednej, 13:00 bolo škrtnuté a prepísané na druhú. To sa opakovalo a do záhrady sme sa dostali až o tretej. Zodpovedný Mohamed bol asi lenivý ZOO otvoriť. Zaujímavé bolo, že keď idem do ZOO u nás, pozerám na tropické zvieratá ako žirafy, ťavy či korytnačky. V ZOO v Agadire boli srnky. Deň pred našim odchodom naspať do Marakeša, kde sme sa museli dostať na letisko a odletieť do Bruselu, sa skončil Ramadán. Koniec Ramadánu je spojený s oslavami, a tak sa naplnili všetky ulice. Ten vyľudnený Agadir sa zmenil na pulzujúce mesto plné ľudí, spievajúcich a baviacich sa moslimov. Posedávali po zemi na kobercoch, jedli a fajčili. Moslimky vybrali svoje najlepšie šaty a (stále zahalené) vyšli do ulíc tiež. Z každej strany sa ozýval v tej tme a zime smiech, vône jedál a vodných fajok. Zažiť oslavy spojené s koncom Ramadánu je nezabudnuteľný zážitok. Agadir by som nenazval ako sklamaním. Nemal som od neho žiadne očakávania nakoľko sa snažím oblúkom vyhýbať turistickým destináciám a plážovým rezortom. No v rámci cesty po Maroku sme sa zastavili aj tu a bol som rád, že aj za tú cenu že som sa neokúpal v Atlantiku, okúsil som fenomén zvaný „Agadirská hmla“. Keď sa ma však niekto opýta, kam na slnečnú dovolenku, Agadir neodpoviem.

Seriál „Marocké denníky“:

1. Marocké denníky. časť 1. – Casablanca
2. Marocké denníky. časť 2. – Marrakesh
3. Marocké denníky. časť 3. – Agadir
4. Marocké denníky. časť 4. – Údolie Ourika a vodopády Atlasu

Milan Bardún 2014