Aj váš vždy hnevá, keď chcete prekročiť cestu a žiadne auto nezastaví na prechode? Mňa veľmi.
Stále mám v pamäti návštevy Švédska, Nemecka, Estónska či Spojených štátov, kde prejsť cestu nieje problém a kde sa nemusíte obávať o svoje končatiny. Najmä vo Švédsku, kde mi autá zastavovali len čo som naznačil, že by som chcel prejsť na druhú stranu cesty. Toto je ďalšia z vecí, kde sa Západ odlišuje od Východu a počas cestovania po juhovýchodnej Ázii som miestami musel zatvárať oči v obave o ľudí na cestách.
Keď som si chcel požičať bicykel na thajskom ostrove Phuket, bolo mi od miestnej Estónky, ktorá tu pracuje a žije povedané, že to nieje dobrý nápad. Miestni vodiči nepovažujú cyklistov za rovnocenných účastníkov premávky, dokým nejazdia na niečom, čo má motor a pre cyklistov to môže byť veľmi nebezpečné. Nakoľko som nechcel skončiť s otrasom mozgu alebo zlomenými nohami, na bicykel som zabudol a neskôr toho týždňa som si uvedomil, o čom baba hovorila. Pravdepodobne som svojej poisťovni ušetril veľa peňazí.
benzín predávaný v sklenených fľašiach na ulici
V deň, keď som Phuket opúšťal, zobrali sme si taxík na letisko a vtedy som najlepšie videl, čo sa deje na thajských cestách. V menších mestách, ktoré sme prechádzali neboli ani len jazdné pruhy namaľované na ceste a na križovatkách mali zásadne prednosť väčšie vozidlá, ktoré potom nasledovali tie menšie. Krížia sa tu motorky, tuk tuky (malé autíčka pre turistov), ľudia či zvieratá – všetci pokope a ak šoférujete, musíte mať na pamäti, že ak sa blíži niečo väčšie a drahšie ako ste vy, platí nepísané pravidlo a do križovatky ide prvé. Ak však zamierite do väčších miest ako napríklad Bangkok, obrňte sa trpezlivosťou, nakoľko sa zvuku motoriek a trúbiacich áut nezbavíte. Ak budete chcieť prejsť cestu, vždy sa snažte nájsť akúkoľvek alternatívu k prechodu (napríklad podchod), nakoľko môžete na zelenú čakať aj 10 minút. Chodci sú tí najmenej dôležití a prechod musia prejsť relatívne v krátkom čase, aby náhodou nespomalili už aj tak beznádejne pomalú premávku. Thajec za volantom je skrátka nebezpečný 🙂
https://www.youtube.com/watch?v=h7aNLhXXNRM
takto sa ide cez cestu v indonézskej Jakarte, na prechody zabudnite
Pamätám si, ako sme sa s kamarátom rozhodli na rušnej križovatke v Bangkoku prejsť na druhú stranu cesty a rozhodli sa počkať na zelenú na semafore namiesto použitia podchodu, ktorý bol opodiaľ – najhlúpejší nápad, aký môžete v Bangkoku dostať! Čakali sme asi 15 minút a za ten čas, čo sme tam stáli sme sa mohli aj dvakrát otočiť v nadchode.
ulice Patongu na ostrove Phuket
Toto neplatí len pre Thajsko a podobnú skúsenosť som mal v Maroku, Indonézii či na Ukrajine, kde mi ani len nenapadlo požičať si niečo ako bicykel – asi sa to ani nedalo. V Jakarte, hlavnom meste Indonézie som zas cesty prechádzal tak, že som dlaňou zastavoval autá pred sebou na troj prúdovej ceste a ku môjmu údivu- fungovalo to. Pri cestách do krajín, kde je premávka dôležitejšia než všetko ostatné prosím zabudnite na požičanie motoriek, bicyklov a podobných nástrojov. Čítal som nespočetne veľa článkov o zakrvavených turistoch so zlomenými rukami, ktorí zvyšok svojej dovolenky strávili v nemocnici.
Milan Bardun, pretože cesta je cieľ
pred mesiacom som prešiel 2000km na skutri po celom Thajsku a citil som sa tam bezpečnejšie ako na slovenských cestách. odveci paranoidný článok, ak nie si ochotný pochopiť že inde na zemi fungujú inak ako v Európe, je zbytočné cestovať.
Ahoj, anonym. Som rad, ze sa ti na tych 2000km nic nestalo. Stastne cesty.