Len tak ležím na posteli, a hľadám si spôsob, ako sa zabaviť nakoľko nemám nič iné na práci. Povedali mi, že sa blíži hurikán, a odvtedy nič nefunguje. Doslova.
Posledné tri dni neprebiehali tak, ako som si predstavoval. Stále len prší, silno fúka a sem tam sa premelie aj dáka búrka. Dnes navyše prestal fungovať aj internet, čo je pre väčšinu tu, v letnom tábore pre deti v Connecticute úplná katastrofa. Kým ešte internet išiel, dostal som výstražný email, že sa nad Atlantickým oceánom formuje hurikán a môže postihnúť východné pobrežie. Našťastie, ja sa nachádzam asi dve hodiny jazdy od pobrežia, no tento hurikán, Arthur, ako ho nazvali, zasiahol aj mňa a moje plány. Pripomenulo mi to situáciu z Estónska, keď bola zrušená moja loď z Tallinnu do Helsínk kvôli búrke, a ako veľmi ma to hnevalo.
Dnes je štvrtý júl, deň nezávislosti v Amerike. Mal som sa zúčastniť osláv tohto sviatku oslobodenia Ameriky, no oslavy boli preložené práve kvôli nepriaznivému počasiu. Dnes ráno som sa zobudil a snažil sa pripojiť na internet – neúspešne. Nieje to nič nezvyčajné, keďže pripojenie vypadáva už tri dni takmer pravidelne, no toto bol len začiatok dlhého dňa na ktorého konci som skončil v posteli, v úplnej tme s takmer vybitou baterkou. Hurikán nás nezasiahol až tak veľmi, takže evakuácia nebola potrebná, no v momente keď vypadla elektrina, skutočná sranda len začala.
Nevedel som čo sa deje na Slovensku a či vôbec sa nijaké dopravy hurikáne v Severnej Amerike vôbec dostali domov, keďže správy nesledujem a už vôbec nie, keď som v zahraničí. Nevedel som, či sa o mňa niekto bojí, nakoľko som sa nemal ako spojiť s domovom. Čo ak slovenské médiá tradične zveličujú a zveličili aj správu o hurikáne? Rozhodol som sa nájsť mobilný signál, napriek počasiu a napriek tomu, že tú nieje ani keď je slnečno a 30 stupňov. Nachádzam sa niekde v lese, na polceste medzi Torontom a Bostonom. Viete si má predstaviť v daždi, búrke a vetre so zlomeným dáždnikom, naťahujúc ruku s mobilom oblohe, zúfalo nájsť dáky signál? Neúspešne. Po 20 minútach som sa vrátil do chatky, mokrý a unavený. Bola to jediná vec, ktorú som mohol spraviť.
Na druhý deň ráno som sa zobudil a po búrke ani stopa. Len neporiadok, pár zlomených konárov. Obloha bola čisto modrá a slnko pálilo. Na sekundu som si myslel, že sa mi to len snívalo.
Milan Bardun 2014
