Ten pocit, keď vám príde email, že vás o chvíľu zasiahne hurikán…

Ten pocit, keď vám príde email, že vás o chvíľu zasiahne hurikán…
Ohodnoť článok

Len tak ležím na posteli, a hľadám si spôsob, ako sa zabaviť nakoľko nemám nič iné na práci. Povedali mi, že sa blíži hurikán, a odvtedy nič nefunguje. Doslova.

Posledné tri dni neprebiehali tak, ako som si predstavoval. Stále len prší, silno fúka a sem tam sa premelie aj dáka búrka. Dnes navyše prestal fungovať aj internet, čo je pre väčšinu tu, v letnom tábore pre deti v Connecticute úplná katastrofa. Kým ešte internet išiel, dostal som výstražný email, že sa nad Atlantickým oceánom formuje hurikán a môže postihnúť východné pobrežie. Našťastie, ja sa nachádzam asi dve hodiny jazdy od pobrežia, no tento hurikán, Arthur, ako ho nazvali, zasiahol aj mňa a moje plány. Pripomenulo mi to situáciu z Estónska, keď bola zrušená moja loď z Tallinnu do Helsínk kvôli búrke, a ako veľmi ma to hnevalo.

Dnes je štvrtý júl, deň nezávislosti v Amerike. Mal som sa zúčastniť osláv tohto sviatku oslobodenia Ameriky, no oslavy boli preložené práve kvôli nepriaznivému počasiu. Dnes ráno som sa zobudil a snažil sa pripojiť na internet – neúspešne. Nieje to nič nezvyčajné, keďže pripojenie vypadáva už tri dni takmer pravidelne, no toto bol len začiatok dlhého dňa na ktorého konci som skončil v posteli, v úplnej tme s takmer vybitou baterkou. Hurikán nás nezasiahol až tak veľmi, takže evakuácia nebola potrebná, no v momente keď vypadla elektrina, skutočná sranda len začala.

hurikan-artur

Nevedel som čo sa deje na Slovensku a či vôbec sa nijaké dopravy hurikáne v Severnej Amerike vôbec dostali domov, keďže správy nesledujem a už vôbec nie, keď som v zahraničí. Nevedel som, či sa o mňa niekto bojí, nakoľko som sa nemal ako spojiť s domovom. Čo ak slovenské médiá tradične zveličujú a zveličili aj správu o hurikáne? Rozhodol som sa nájsť mobilný signál, napriek počasiu a napriek tomu, že tú nieje ani keď je slnečno a 30 stupňov. Nachádzam sa niekde v lese, na polceste medzi Torontom a Bostonom. Viete si má predstaviť v daždi, búrke a vetre so zlomeným dáždnikom, naťahujúc ruku s mobilom oblohe, zúfalo nájsť dáky signál? Neúspešne. Po 20 minútach som sa vrátil do chatky, mokrý a unavený. Bola to jediná vec, ktorú som mohol spraviť.

Na druhý deň ráno som sa zobudil a po búrke ani stopa. Len neporiadok, pár zlomených konárov. Obloha bola čisto modrá a slnko pálilo. Na sekundu som si myslel, že sa mi to len snívalo.

Milan Bardun 2014

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Please enter your comment!
Please enter your name here

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.