Hľadáte tipy na výlety v okolí Trnavy? Vydal som sa tam na pozvanie Región Trnava a myslel som si, že poznám odpoveď vopred, pár kostolov, staré mesto, možno trh na námestí. Namiesto toho som skončil vo vinárstve, kde treba na večeru čakať mesiace, v anglickom parku s čínskymi pagodami a umelou jaskyňou, a v záhrade, kde kedysi rástlo šesťtisíc odrôd ruží.
Do samotnej Trnavy sa pohodlne dostanete vlakom, rovnako ako do Smoloníc. Väčšinu miest, ktoré tu opisujem, dokonca nepotrebujete auto vôbec, v lete totiž premáva bezplatná kyvadlová doprava na trase Trnava, Dolná Krupá, ďalšia vedie z vlakovej stanice cez jaskyňu až do Smoloníc, a celkom nová je linka Cífer, vlaková stanica, Voderady.
Spal som v Apartments 1620yr priamo v centre Trnavy, čo sa na kombináciu vlaku a kyvadlovej dopravy ukázalo ako výborná základňa. V minulosti som skúšal aj ubytovanie priamo v kaštieli vo Voderadoch, takže ak chcete spať bližšie k parku než k mestu, aj to je možnosť. Raňajky som mal v Synagóga Café, kúsok od centra, ešte pred tým, než som sa pustil do prehliadky mesta. Tu nájdete moje tipy na výlety v okolí Trnavy.
Tipy na výlety v okolí Trnavy podľa Milana Bez Mapy
Vinárstvo Terra Parna v Suchej nad Parnou
Prvá zastávka bola už tradične degustácia vo vinárstve Terra Parna v Ružovej doline pri Suchej nad Parnou. Vinicu tu v roku 2003 založil otec Jožo, prvé víno urobil v rokoch 2006 a 2007 a budovu vinárstva skolaudovali v roku 2008. Dnes to vedú dve z jeho troch dcér, jedna vyštudovala viticultúru a robí degustácie, druhá študovala Luxury Branding & Fashion v Grenobli. Spolu majú takmer 8 hektárov, vinicu Mladá hora vysadili v roku 2014.
Prvé, čo som si všimol pri príchode, bola vežička s krížom, ktorú by si každý pomýlil s kaplnkou. Nie je. Je to vodojem, ktorý tu kedysi postavil mních, keď pozemky patrili reholi s letným sídlom.
V tridsiatych rokoch si tu trnavskí páni stavali letné vily, podľa jedného zo susedov preto, lebo Trnava vtedy nemala kanalizáciu a v lete v meste zapáchalo. Miestni im obhospodarovali vinice, stáli tu tri viechy a jedna kaviareň, U Viežličiek.
- TIP: Prečítajte si tiež môj článok s tipmi kam v Trnave na degustáciu vína.
Hlavnou odrodou je Modrý Portugal, ktorý otec vybral tak, že sa spýtal miestnych babičiek, čo sa tu darí. Za socializmu sa réva preťažovala a víno vychádzalo vodnaté, odtiaľ jeho zlá povesť, ktorá mu zostala dodnes, aj keď s tým samotná odroda nemá nič spoločné. Genetické testy mimochodom nenašli žiadnu zhodu s portugalskými odrodami, jediná stopa vedie k rakúskemu princovi z Bad Vöslau, ktorému údajne poslali odrezky portugalskí pestovatelia.
Pri degustácii som sa dozvedel aj vec, ktorú by som nečakal, starý rizling rýnsky vie voňať po benzíne alebo naftalíne, spôsobuje to látka, ktorá sa v hrozne tvorí pri veľkom slnku. Niektoré ročníky zase ovplyvnili lienky, ktoré sa v hrozne pri zbere nestihli oddeliť a vínu dodali typickú horkosť. Zaujala ma aj vec, ktorú väčšina ľudí netuší, ich sekt kvasí druhýkrát priamo vo fľaši, kým bežné prosecco kvasí druhýkrát vo veľkom tlakovom tanku, čo je zásadný rozdiel v tom, ako bublinky vzniknú.
Vinárstvo pozná aj rozdiel medzi skutočnou a falošnou barikou, dubový sud za 500 eur a viac dáva vínu mikrooxidáciu a obrusuje taníny, kým hoblinky v nerezovom tanku sú len lacná náhrada. Zber je celý ručný, budovu postavili priamo vo vinici, aby hrozno nemuselo nikam cestovať a neoxidovalo. Sauvignon 2025 vyšiel mimoriadne aromatický, pretože hrozno počas zberu chladili v mraziarenskom kamióne.
Najviac ma zaujal ich ľadový zber Alibernetu, hrozno nechávajú visieť až do prvého mrazu pod mínus sedem stupňov, keď má okolo 300 gramov cukru. V jednom daždivom ročníku im celá úroda zhnila, z posledných zachránených fliaš sa dostali fľaše aj do anglických reštaurácií s michelinskou hviezdou. Miestni vinári tu mimochodom nevnímajú ako konkurenciu suseda o pár vinohradov ďalej, ale zahraničné víno na kartách reštaurácií a fľaše, ktoré sa tvária ako slovenské, hoci vzniknú z cisterny dovezenej odniekiaľ z juhu.
Pripomenulo mi to trochu vinársky región Valle de Uco v argentínskej Mendoze, kde sa robí malbec, len tunajšia verzia je menej masová, a páči sa mi, ako je tu všetko blízko seba, na rozdiel od Mendozy, kde je z jedného vinárstva do druhého poriadny kus cesty.
- TIP: Degustáciu som mal vopred dohodnutú, čo sa ukázalo ako dobrý ťah, večere vo vinici bývajú vypredané mesiace dopredu. Odporúčam aj ich legendárne vianočné brunche.
Golf Trnava a footgolf s vínom z Terra Parna
Súčasťou výletu je aj Golf Trnava, areál na ľavej strane za oddychovou zónou Kamenný Mlyn, cestou smerom na Biely Kostol. Vyskúšal som si tam odpaly na tréningovej ploche, krytej aj vonkajšej. Najviac ma prekvapila novinka spred pár týždňov, radarový systém, ktorý zaznamená každý úder, trajektóriu, vzdialenosť, výšku aj rýchlosť loptičky, dá sa to sledovať aj cez mobil alebo tablet priamo na mieste.
Pre deti je tu umelý putting green a nová vstupná brána, areál kosí robotická kosačka, ktorá bez problémov ide aj do vody. V bare majú menu, ktoré si požičiava golfové skóre, hamburger Birdie, teda chili burger, je typickým príkladom. Podávajú tu aj vína z Terra Parna, Veltlínske zelené, Sauvignon Blanc, červený Modrý Portugal aj Prosecco, vrátane nealkoholického, predtým mali inú značku a práve prechádzajú na túto vinicu.
Trnava je skôr futbalové mesto, patrí Spartaku, a footgolf tu vnímajú trochu ako „marketingový“ šport, aj keď Slovensko má vo footgolfe majsterku sveta.
Anglický park kaštieľa vo Voderadoch
Neskôr som sa presunul do parku pri kaštieli vo Voderadoch. Grófi Zichyovci si ho v roku 1794 nechali prerobiť z francúzskej záhrady na anglický, takzvaný sentimentálny park, ktorý mal v návštevníkoch vyvolávať pocity tajomna a opustenosti. Ide skutočne o prvý park tohto typu na Slovensku, autorom bol nemecký záhradný architekt Bernhard Petri, vtedy len 24 ročný.
Typickými prvkami sú falošná rytierska zrúcanina, umelá jaskyňa, obelisk s latinským nápisom na počesť Petriho a čínske pagody, ktoré do parku doplnil neskorší majiteľ Jozef Zichy, veľký cestovateľ. Prešiel Egypt, Arabský polostrov, juh Indie po mori, Malajziu, Indonéziu, Japonsko, Čínu, Mongolsko a vrátil sa cez Rusko, a to, čo videl, preniesol priamo do architektúry parku.
Jazerá tu kedysi napájal náhon z mlynského kanála potoka Gidra samospádom, dnes prirodzený prítok vyschol a voda obieha na čerpadlo. Dalo sa v nich aj plávať, boli tu prezliekarne a na ostrov sa dalo dostať len loďkou, my sme si to vyskúšali úplne spontánne, bez toho, aby sme to plánovali.
Pri jazere stojí aj rekonštruovaná vodná veža, takzvaná pustovňa, ktorá kedysi ukrývala čerpadlo na zavlažovanie a dnes je zrekonštruovaná pomocou 3D tlače, čo je aj na Slovensku stále dosť veľká vzácnosť. Počas socializmu tu fungovala poľnohospodárska škola, kurín a maštale, po revolúcii si jeden súkromník postavil dom priamo do falošnej zrúcaniny, s oknami a žalúziami. Dnes park intenzívne obnovuje rodina Bohdalovcov už dva až tri roky, čo je príjemný kontrast oproti neďalekej Dolnej Krupej, kde je park v rukách štátu a obnova sa naťahuje kvôli byrokracii.
- TIP: V lete tu robia grilovačky priamo v kaštieli na terase, dajú sa rezervovať online, a na Vianoce mávajú degustačnú večeru. Ja som skúsil tú letnú grilovačku a bol to veľmi vysoký gastronomický zážitok.
Medolandia a ružová záhrada grófky v Dolnej Krupej rozhodne patrí medzi tipy na výlety v okolí Trnavy
Medolandia je zážitkový areál medovinárne Apimed v Dolnej Krupej. Pozemky, kedysi zničené zvyšky grófskej destilérie, od ktorých zostal len komín, kúpili v roku 2016 a zo 14 zrúcaných budov spravili ružovú záhradu s 2500 ružovými kríkmi a 250 odrodami.
Záhrada je venovaná grófke Márii Henriete Chotekovej, poslednej obyvateľke miestneho kaštieľa. Rozárium tu začala budovať začiatkom 20. storočia a naozaj išlo o jedno z najväčších v Európe, podľa katalógu z roku 1926 malo 5000 odrôd, o tri roky neskôr už 6000. Sama zbierala takmer kompletný sortiment starých ruží a niektoré si aj sama vyšľachtila.
Zaniklo postupne, počas hospodárskej krízy v tridsiatych rokoch, grófka sama zomrela v roku 1946 priamo v Dolnej Krupej. Po vojne prešiel majetok na štát, pozemky sa rozparcelovali a dnes tam stoja domy, kaštieľ patrí Slovenskému národnému múzeu.
Kaštieľ vo svojej dnešnej podobe postavili Brunsvikovci v roku 1822, jedna z Brunsvikových dcér sa vydala za Choteka, odtiaľ zmena priezviska. Beethoven sem chodil učiť klavír dcéry Brunsvikovcov, preto sa Dolnej Krupej hovorí dedina hudby a ruží a v parku má hudobný záhon s ružami venovanými Vivaldimu, Puccinimu a Straussovi.
Pri prehliadke som sa dozvedel aj to, ako presne sa ruže strihajú. Odrezáva sa len odkvitnutá kvetina, tesne nad prvým päťlístkovým listom, o pár milimetrov vyššie list očernie, nižšie nevyženie nový výhonok, takto kvitnú od júna do septembra alebo októbra. Na medovinu je to naopak, strihajú sa najkrajšie kvety, ručne sa oberajú lupienky a tie sa potom týždne máčajú v medovine, ktorá po grófke nesie jej meno. Preto si myslím, že toto miesto musí byť zaradené medzi tipy na výlety v okolí Trnavy.
Medovinu tu robí rodina Kudlačovcov, tvrdia, že do roku 2004 nikde na svete neexistovali odrodové medoviny, len bylinkové alebo korenené, kým pán Kudlač na med neaplikoval logiku vína. Všetok med je slovenský, od asi 150 zazmluvnených včelárov, ktorých si predtým, než im med kúpia, aj fyzicky navštívia a nechajú urobiť laboratórne vzorky. Najvzácnejší je lesný med, nie je každý rok a len v konkrétnych oblastiach, gaštanový je zase jeden z najlepších, ale v príliš malom množstve na to, aby ho nakupovali v tonách, ako to robia s ostatnými.
- TIP: Vstup do areálu vyjde na približne 4,50 až 5 eur v sezóne, mimo sezóny je voľný, ružová sezóna je v lete, medovinová a medovníková v zime.
Trnava, mesto, ktorému hovoria Malý Rím
Druhý deň som si dal riadenú prehliadku centra s miestnym sprievodcom v dobovom kostýme, prehliadky sú zadarmo, Región Trnava – Oblastná organizácia cestovného ruchu (oficiálne Trnava Tourism) ich organizuje s podporou Ministerstva cestovného ruchu a športu. Trnava má v rámci hradieb 8 kostolov a 2 synagógy, čo je pri jej veľkosti jedna z najvyšších hustôt sakrálnych pamiatok na Slovensku.
Prezývke Malý Rím sa väčšinou pripisujú práve tie kostoly, ale skutočný dôvod je iný. Keď v roku 1543 Turci obsadili Ostrihom, sídlo ostrihomského arcibiskupa, presunul sa arcibiskup s celou kapitulou dočasne do Trnavy. To dočasné riešenie vydržalo takmer 300 rokov, arcibiskupstvo sa vrátilo do Ostrihomu až v roku 1820. Počas tých troch storočí tu postavili päť z ôsmich kostolov, ktoré dnes v meste stoja.
Najvýznamnejšia je Bazilika svätého Mikuláša, postavená na prelome 14. a 15. storočia na mieste staršieho románskeho kostola, jej stavbu financovali aj panovníci Ľudovít I. Veľký, Žigmund Luxemburský a Albrecht Habsburský. Stala sa dočasnou katedrálou a najdôležitejšou stavbou vtedajšieho Uhorska. Vedľa nej dodnes chátra bývalý renesančný arcibiskupský palác, bez využitia už asi desať rokov, časť schodiska je z bezpečnostných dôvodov uzavretá. Tu sú moje tipy čo vidieť v Trnave.
Vnútri baziliky je krypta s pochovanými arcibiskupmi a jeden z najstarších organov v meste, stále funkčný. Na hlavnom oltári visí zázračný obraz Panny Márie zo 13. storočia, podľa dobových svedectiev sa na ňom v rokoch 1663 a 1708 objavili krvavé slzy, počas tureckých vpádov aj počas kuruckého povstania, a mesto v oboch prípadoch podľa legendy uniklo pohrome.
V roku 1710 počas moru mesto sľúbilo výročnú obetu, ak ho Panna Mária ochráni, zmluva sa vraj zachovala dodnes ako dokument a v meste vtedy nikto nezomrel.
Sobotné trhy na námestí v Trnave
Trnava má vlastnú tradíciu aj mimo pamiatok, v piatok a sobotu ráno je na námestí trh, a práve ten mi napokon sadol najviac zo všetkého. Nejde tam len o jedlo, je to miesto, kde sa buduje komunita a to, čomu sa hovorí genius loci, ľudia sa tu poznajú, zastavia sa na kus reči, a presne to mestu, akým je Trnava, sedí. Ak hľadáte tipy na výlety v okolí Trnavy, ste správne.
Aktivity Regiónu Trnava sú realizované s finančnou podporou Ministerstva cestovného ruchu a športu.
Cestujte!
