Čo vidieť v Baku podľa Milana Bez Mapy a praktické informácie

Baku ma prekvapilo viac než Dubaj. Obe mestá postavila ropa, no v Baku stojí sklo a oceľ hneď vedľa stredovekých hradieb a práve tento kontrast mi zostal v hlave dodnes. Ak by som išiel znova, dal by som mu tri dni a priletel by som lietadlom, pretože po zemi sa dnes do Azerbajdžanu nedostanete.

Rýchle faktypodľa Milana Bez Mapy

Koľko dní

Mne stačili tri dni vrátane výletu mimo mesta

Ako sa tam dostať

Len lietadlom, priamo z Viedne s Azerbaijan Airlines necelé štyri hodiny

Víza

Elektronické ASAN Visa, prídu e-mailom zvyčajne do troch pracovných dní a platia na 30 dní pobytu

Centrum Hejdara Alijeva

Moje najväčšie prekvapenie z Baku, budova od Zahy Hadid s parkom a výhľadmi na mesto

Trh pri stanici

Asi trikrát väčší ako bratislavská Miletička, odniesol som si odtiaľ šafran, čaje a orechy

Čo by som zmenil

Do Baku by som priletel, do Gruzínska prešiel po zemi a domov letel z Tbilisi alebo Kutaisi

Čo vidieť v Baku? Hlavné mesto Azerbajdžanu som navštívil na Veľkú noc 2015 a čakal som unavené postsovietske mesto pri Kaspickom mori. Našiel som však niečo úplne iné. Pred bielou budovou od Zahy Hadid stáli obrie veľkonočné zajace, nad starým mestom svietili tri mrakodrapy v tvare plameňov a v uličkách sa predávali koberce, koreniny a granátové jablká.

O Baku sa v cestovateľských magazínoch píše oveľa menej než o Istanbule alebo Tbilisi, a to je škoda. V článku vám ukážem miesta, ktoré ma zaujali najviac, a vysvetlím, prečo mesto vyzerá tak, ako vyzerá. Praktické informácie o letoch, vízach a hraniciach som overil v októbri 2026, lebo za ten čas sa zmenilo naozaj veľa.

Prečo Baku vyzerá ako Dubaj? Ropa ho postavila dvakrát

Keď som sa prechádzal po Baku, stále som si kládol jednu otázku. Odkiaľ má toto mesto peniaze na také stavby? Odpoveď je jednoduchá, je to ropa. Okolo roku 1900 sa na poliach pri Baku ťažila viac ako polovica svetovej ropy. Do mesta vtedy prišli aj švédski bratia Robert a Ludvig Nobelovci. Založili ropnú spoločnosť Branobel a dali postaviť prvý úspešný ropný tanker na svete. Ich brat Alfred mal vo firme podiel, takže časť peňazí, z ktorých dodnes vyplácajú Nobelove ceny, pochádza práve z bakuskej ropy. Ropní baróni si potom za hradbami starého mesta stavali honosné domy, a preto centrum pôsobí prekvapivo európsky.

Druhý boom prišiel v novom tisícročí, keď Azerbajdžan začal vo veľkom vyvážať ropu a plyn z Kaspického mora. Z týchto peňazí vyrástli Flame Towers, nová promenáda aj Centrum Hejdara Alijeva. Dubaj si mrakodrapy postavil uprostred púšte. Baku ich naopak postavilo vedľa hradieb z 12. storočia, a práve preto je podľa mňa zaujímavejšie.

Ako sa dostať do Baku: lety, víza a zatvorené hranice

Do Baku dnes lieta priamo Azerbaijan Airlines z Viedne a let trvá necelé štyri hodiny. Z Budapešti zase lieta priamo Wizz Air. Slováci potrebujú do Azerbajdžanu víza. V roku 2015 bolo ich vybavovanie ešte celkom proces, no od roku 2017 funguje elektronický systém ASAN Visa. Žiadosť podáte online na stránke evisa.gov.az a štátny poplatok je 20 USD, ku ktorému sa pripočíta servisný poplatok. Víza prídu e-mailom zvyčajne do troch pracovných dní a povoľujú pobyt na 30 dní. Na samotné Baku mi stačili tri dni, a to vrátane výletu mimo mesta.

Najväčšia zmena oproti mojej ceste sú však hranice. Azerbajdžan zavrel pozemné hranice na jar 2020 kvôli pandémii a odvtedy ich stále predlžuje, naposledy do 2. januára 2027. Do krajiny sa tak dnes dostanete len lietadlom. Von po zemi, napríklad do Gruzínska, cudzinci odísť môžu. Nočný vlak z Baku do Tbilisi znova jazdí od mája 2026 s novými lôžkovými vozňami Stadler. Podľa informácií z jesene 2026 si však lístky kúpia len občania krajín, ktoré do Azerbajdžanu nepotrebujú víza. Slováci medzi ne nepatria, preto si to pred cestou overte na stránke Azerbajdžanských železníc.

• Tip od Milana Pri hľadaní informácií o vízach som narazil na množstvo sprostredkovateľských stránok, ktoré si za to isté pýtajú aj 60 eur. Oficiálna stránka je evisa.gov.az a nič iné na vybavenie nepotrebujete.
• Tip od Milana Pas musí platiť ešte aspoň tri mesiace po skončení platnosti víz. O tom, ako som s azerbajdžanskými vízami v pase cestoval do Arménska, som napísal samostatný článok.

@milan_bezmapy+249 000 sledovateľov

Sledujte ma na Instagrame

Sledovať

Čo vidieť v Baku podľa Milana Bez Mapy

Staré mesto Icherisheher v Baku zapísané v UNESCO

Icherisheher znamená po azerbajdžansky vnútorné mesto. Je to časť Baku vo vnútri hradieb a UNESCO ju v roku 2000 zapísalo do svetového dedičstva spolu so Šírvánšáhovým palácom a Panenskou vežou. Kedysi sa Baku delilo na vnútorné a vonkajšie mesto. Obyvatelia spoza hradieb sa vraj necítili ako praví Bakuvčania a tí z vnútra sa naopak považovali za niečo viac.

Úzkymi uličkami som sa prechádzal bez cieľa a presne takto to tu funguje najlepšie. Obchodníci ponúkajú koberce, koreniny a ovocie. Keď však zdvihnete hlavu, nad strechami starých domov uvidíte Flame Towers. Vyzerá to, ako keby ste sa zo stredoveku pozerali rovno do budúcnosti.

Prekvapilo ma, ako málo turistov som v starom meste stretol. Boli tu hlavne miestni a tí boli oblečení tak štýlovo, že som si chvíľami pripadal ako v Paríži. Azerbajdžan je pritom moslimská krajina, no veľmi liberálna. Na ulici stretnete ženy so zahalenou hlavou a o pár metrov ďalej si v krčme bez problémov objednáte pivo. Turistov je tu tak málo, že som mal problém nájsť pre mamu aj obyčajnú magnetku.

Flame Towers v Baku: prečo majú mrakodrapy tvar plameňov?

Flame Towers sú tri mrakodrapy na kopci nad mestom. Nie sú rovnako vysoké, najvyššia veža meria 182 metrov a celý komplex dokončili v roku 2012. V jednej veži sídli hotel Fairmont, v ďalších sú byty a kancelárie. Fasády pokrýva viac ako 10 000 LED svietidiel, takže večer fungujú ako obrovská obrazovka. Raz na nich svieti azerbajdžanská vlajka, inokedy horiace plamene, ktoré vidíte z celého mesta.

Možno ste počuli, že plamene sú symbolom Azerbajdžanu, lebo tu ľudia objavili oheň. To je mýtus. Skutočný dôvod je oveľa zaujímavejší. Pod polostrovom Apšeron je toľko zemného plynu, že na niektorých miestach presakuje až na povrch a horí. Asi pol hodiny jazdy od Baku leží svah Yanar Dag, na ktorom plyn horí nepretržite. Podobné plamene kedysi uctievali zoroastriáni, a preto sa Azerbajdžanu dodnes hovorí krajina ohňa.

Filharmonický park v Baku, kam lode vozili úrodnú pôdu z Iránu

Filharmonický park, miestni ho volajú Filarmoniya bağı, je najstarší park v Baku. Leží hneď pri hradbách starého mesta a založili ho v roku 1830. Jeho príbeh ma prekvapil. Okolie Baku je suché a skalnaté, preto kapitáni lodí, ktoré sa vracali z Iránu, dostali za úlohu priviezť vrece úrodnej pôdy. Z nej potom vysadili stromy a kvety. Dominantou je fontána od francúzskej firmy Inter Art, ktorá pribudla pri rekonštrukcii po roku 2007. Na okraji parku stojí budova filharmónie zo začiatku 20. storočia, podľa ktorej dostal park svoje meno. Ja si tu viem predstaviť sedieť celé hodiny a len tak čítať knihu. Večer je park príjemne a nenápadne osvetlený, z lavičiek vidíte Flame Towers a je to ideálne miesto na rande.

Stanica metra Icherisheher v Baku, sklenená pyramída ako v Louvri

Možno si poviete, prečo by sa niekto chodil pozerať na stanicu metra. Icherisheher otvorili 6. novembra 1967 ako jednu z prvých staníc bakuského metra, ktoré bolo vtedy piate v celom Sovietskom zväze. Dlho sa volala Baki Soveti a meno starého mesta dostala až v roku 2007.

Po rekonštrukcii získala nový vstup v tvare sklenenej pyramídy, ktorý mi okamžite pripomenul parížsky Louvre. Po zotmení pyramída svieti a mení farby. Navyše je to najpraktickejšia stanica na návštevu starého mesta, lebo z nej vyjdete hneď pri hradbách.

Centrum Hejdara Alijeva v Baku (Heydar Aliyev Center) od Zahy Hadid

Centrum Hejdara Alijeva bolo pre mňa najväčším prekvapením z celého Baku. Navrhla ho britsko-iracká architektka Zaha Hadid a otvorili ho v máji 2012, takže keď som pred ním stál, malo len tri roky. V roku 2014 získalo ocenenie Design of the Year od londýnskeho Design Museum.

Nesie meno bývalého prezidenta Hejdara Alijeva, otca súčasného prezidenta Ilhama Alijeva. Vo vnútri nájdete múzeum, výstavné priestory a sálu pre tisíc ľudí.

Budova nemá jedinú rovnú stenu ani klasickú fasádu. Biela strecha sa dvíha zo zeme, prekryje interiér a opäť klesá dolu, akoby cez budovu niekto prehodil obrovský biely klobúk. Okolo je park s vodnými kaskádami, fontánami, schodiskami a výhľadmi na celé mesto. Ako bývalý krajinný architekt som sa na to prepojenie budovy a parku pozeral s otvorenými ústami. Počas mojej návštevy navyše stáli pred budovou gigantické zajace, lebo bola Veľká noc. Nečakal by som, že niečo také nájdem práve v Baku, a vtedy sa mesto u mňa vyšplhalo medzi najkrajšie miesta, aké som kedy videl.

Promenáda Baku Boulevard pri Kaspickom mori

Promenádu, ktorú miestni volajú jednoducho bulvár, otvorili už v roku 1909. Odvtedy ju niekoľkokrát predĺžili a dnes sa tiahne od Námestia štátnej vlajky s obrím stožiarom pozdĺž pobrežia až k obchodným centrám. Na promenáde som strávil viac času než kdekoľvek inde v meste.

Domáci sem chodia na prechádzky, na rande, chytať ryby alebo len sledovať more. Videl som skupinky dievčat, ktoré sa na lavičkách na niečom smiali, chalanov s loptou aj rodiny s deťmi. Pozdĺž promenády sú stánky s jedlom aj verejné toalety a z každého miesta vidíte Flame Towers.

Jedna vec mi tu však nevyšla. Dali sme si čaj s orieškami a sladkosťami a vo trojici sme za jednu kanvicu zaplatili v prepočte 20 eur. Aspoň sme zjedli všetky oriešky. Studený aprílový vietor od Kaspického mora nám neprekážal, lebo hrialo jarné slnko. Promenáda je ďalší dôkaz, že Azerbajdžan má na architektúru a parky naozaj vkus.

Trh v Baku pri vlakovej stanici, kde nakupujú miestni

Ak vás už luxus a moderné stavby prestanú baviť, stačí sa odviezť metrom k vlakovej stanici a odtiaľ prejsť pešo k miestnemu trhu. Trh sídli vo veľkej hale s desiatkami stánkov. Nájdete tu zeleninu, ovocie, korenie, zaváraniny, jablká, papriky a dokonca aj hľuzovky.

Ceny boli oveľa nižšie než v obchodoch a medzi tesnými uličkami stánkov som strávil hodiny. Trh mi pripomínal našu bratislavskú Miletičku, len je asi trikrát väčší. Domov som si odtiaľ odniesol suveníry, ktoré potešia hlavne chuťové poháriky. Šafran tu v roku 2015 stál skoro nič a dobre som pochodil aj s čajmi a orechmi.

Samotná vlaková stanica však bola v roku 2015 úplný opak zvyšku mesta. Pred budovou predávali bezdomovci cigarety a vo veľkej hale som sa cítil ako v pivnici. Bola tam tma, prázdno a pod blikajúcou neónkou sedeli asi tri pokladníčky. Po anglicky som sa nedohovoril, no zaplatiť kartou sa dalo, a to ma dostalo.

Lístok na nočný vlak mi predali až po ukázaní pasu. Do mesta plného drahých reštaurácií a parkov mi tá stanica vôbec nesedela.

Výlet z Baku do Gobustanu a cesta ďalej do Gruzínska

Z Baku sa oplatí vyraziť aj mimo mesta. Ja som sa vybral do Gobustanu a celý výlet som opísal v článku o návšteve Gobustanu. Potom som z Baku pokračoval nočným vlakom do Tbilisi. Dnes by som to pre zatvorené hranice riešil inak. Do Baku by som priletel, do Gruzínska by som prešiel po zemi a domov by som letel z Tbilisi alebo z Kutaisi. Čo všetko stojí za to v gruzínskej metropole, nájdete v článku čo vidieť v Tbilisi. Ak sa ešte rozhodujete, či do Azerbajdžanu vôbec ísť, prečítajte si aj prečo ísť do Azerbajdžanu.

Krajina mimo Baku je suchá a väčšinou rovná, miestami vyzerá skoro ako na Mesiaci. Cesty po vidieku sú dlhé a prašné a krajina sa veľmi nemení, takže sa pripravte, že presuny vedia byť nudné. Neďaleko Gobustanu, kde nájdete staré skalné maľby zapísané v UNESCO, sú aj bahenné sopky. Len si dajte pozor, kam stúpate. Ja som bol v Azerbajdžane v apríli a bolo ešte dosť chladno a veterno, tak si zbaľte aj teplejšiu bundu.

Baku sa u mňa zaradilo medzi najkrajšie mestá, aké som kedy navštívil. Príjemní ľudia, priestranné mesto, dlhá promenáda a architektúra, ktorá sa vyrovná Dubaju. Navyše tu za každou stavbou nájdete príbeh o rope, ohni a peniazoch. Ak rozmýšľate, či do Baku ísť, neváhajte. E-víza vybavíte za pár minút a lietadlom ste tam za necelé štyri hodiny.

Cestujte!