Navštívil som Trnavský cukrovar zvnútra, takto vyzerá dnes

Trnavský cukrovar mám rád, aj keď zvnútra ho bežne neuvidíte. Areál je oplotený a prehliadky sa tam bežne nerobia. Napriek tomu ho považujem za jedno z najdôležitejších miest v Trnave. Bez neho nepochopíte, prečo mesto vyzerá tak, ako vyzerá. A verím, že ešte raz poriadne rozkvitne.

Rýchle faktypodľa Milana Bez Mapy

Kde

Šrobárova ulica, Trnava, pár minút pešo od centra

Vstup

areál je oplotený, bežné prehliadky nie sú, dnu len výnimočne na akciách developera

Zvonku uvidíte

114 metrov vysoký komín a pamätnú tabuľu barónovi Stummerovi

Výroba cukru

1869 až 2004

Pamiatky

4 budovy sú národnými kultúrnymi pamiatkami

Obnova

začiatok stavebných prác plánovaný na rok 2029

Čo je Trnavský cukrovar a prečo si ho pamätá každý, kto cez Trnavu jazdil? Ako dieťa sme cez mesto často chodili k babke a vždy sme išli okolo komína. A zakaždým tam strašne smrdelo. Podľa toho smradu som vedel, že sme v Trnave. Mesto som teda poznal skôr podľa nosa ako podľa mapy. Za tým zápachom stála továreň, ktorá formovala Trnavu 135 rokov. Dávala prácu ľuďom z celého okolia a pri jej stavbe dokonca padla časť mestských hradieb.

Dá sa Trnavský cukrovar navštíviť? Kde je a čo uvidíte zvonku

Areál bývalého cukrovaru leží v predĺžení Štefánikovej ulice, tesne za hranicou pamiatkovej zóny. Z historického centra ste tu za pár minút pešo. Vchod do starého areálu je zo Šrobárovej ulice.

Historické budovy sú však za plotom a bežné prehliadky sa tam nerobia. Ja som sa dnu dostal na súkromnej prehliadke, ktorú som si vyžiadal počas spolupráce s Regiónom Trnava. Vybavovala sa dlho, cez mesto aj cez architektov. Pre verejnosť sa areál otvára len výnimočne, pri akciách developera. Naposledy boli prehliadky hlavnej výrobnej haly súčasťou Sladkého dňa, ktorý sa konal 28. mája 2026 v Parku pri kalvárii.

Nejde o múzeum. Fotky z verejnej prehliadky v roku 2024 ukázali budovy v zlom stave a mnohí Trnavčania na ne reagovali zhrozene. Práve preto má prehliadka zmysel teraz, pretože po obnove už haly v takomto surovom stave nikto neuvidí. Aj bez prehliadky však zvonku uvidíte zaujímavé veci:

• komín, ktorý je vidieť z veľkej časti mesta,
• pamätnú tabuľu barónovi Augustovi Stummerovi pri vchode zo Šrobárovej ulice,
• novú štvrť Cukrovar, ktorá od roku 2022 rastie na voľných plochách bývalého areálu,
• stavebný plot s ilustráciami od miestnych umelcov.

Ako samostatný cieľ výletu teda cukrovar zatiaľ nestačí. Ako zastávka pri prechádzke Trnavou má však zmysel, najmä ak vás zaujíma príbeh mesta za kostolmi a hradbami.

• Tip od Milana Mne trvalo dlho, kým som si súkromnú prehliadku vybavil. Jednoduchšie je sledovať akcie developera, ako je Sladký deň, ktoré projekt Cukrovar ohlasuje na svojom webe a sociálnych sieťach.

Prečo vznikol cukrovar práve v Trnave

Cukor z repy sa v Európe rozšíril z núdze. Začiatkom 19. storočia vyhlásil Napoleon kontinentálnu blokádu proti Británii. Trstinový cukor, ktorý z kolónií vozili britskí obchodníci, sa tak na kontinent dostával len ťažko. Európa preto začala pestovať cukrovú repu a vyrábať cukor doma.

Trnava mala na repu ideálne podmienky. Leží na úrodnej Trnavskej sprašovej tabuli. Geografka Jozefa Tarábková ju v 60. rokoch 20. storočia označila za najvhodnejšiu oblasť na pestovanie repy na Slovensku. Repu vtedy do Trnavy vozili z územia od Šaštína až po okolie Nového Mesta nad Váhom.

Druhou výhodou bola doprava. Repa je ťažká a objemná, a tak cukrovar potreboval železnicu. Trnava ju mala medzi prvými. Už v roku 1846 sem z Bratislavy dorazila konská železnica, vôbec prvá v Uhorsku. Od roku 1873 po trati jazdili parné vlaky. Tretím dôvodom boli peniaze. Výroba cukru bola v druhej polovici 19. storočia výnosný biznis. Preto do Trnavy prišli investovať aj podnikatelia z Brna.

Tip od Milana Ubytovanie vám odporúčam riešiť čo najskôr, izby s dobrou polohou a rozumnou cenou miznú ako prvé. Tu nájdete ponuky ubytovania v Trnave platné dnes.

História Trnavského cukrovaru: Kráľovský privilegovaný cukrovar a prvá kampaň v roku 1869

Prvý pokus o výrobu cukru prišiel v Trnave už okolo roku 1840. Podnik bratov Vaymárovcov stál v oblasti dnešného sídliska Družba. Nedokázal sa však modernizovať a v 60. rokoch 19. storočia zanikol.

Skutočný príbeh sa začal v roku 1868. Podnikatelia z Brna a Trnavy vtedy s kapitálom 600 000 zlatých požiadali mesto o pozemky za hradbami. Získali areál s rozlohou 3,5 hektára a firma dostala oficiálny názov Kráľovský privilegovaný cukrovar, účastinná spoločnosť.

Mesto im dalo nezvyčajné povolenia. Cukrovar mohol ťažiť piesok a štrk z brehov Trnávky a čerpať z nej vodu. Dokonca smel búrať mestské hradby a materiál z nich použil na vlastné budovy. Na oplátku musel založiť promenádu. Stavba išla rýchlo a na jeseň 1869 sa začala prvá kampaň. Tak cukrovarníci nazývajú niekoľko mesiacov, počas ktorých fabrika bez prestávky spracúva repu. Repa totiž po vybratí z poľa postupne stráca cukor, preto sa nedá skladovať dlho. Pracovalo sa na dve zmeny, 24 hodín denne. V priemere tu robilo 120 mužov, 180 žien a, žiaľ, aj 50 detí.

Hneď prvá kampaň ukázala aj tienistú stránku priemyslu. Výroba znečistila Trnávku, zdecimovala ryby a narušila chod mlyna na Hornopotočnej ulici. Mesto preto cukrovaru udelilo pokutu a nariadilo opraviť zničené cesty. Potom prišla kríza. Na trhy prúdil zámorský trstinový cukor a v roku 1873 skrachovala viedenská burza. Cukrovar skončil v konkurze. Podnik sa však nevzdal. Vďaka pôžičke od brnianskych investorov zvýšil kapacitu na takmer 17 000 ton repy ročne. V tom čase postavil aj administratívnu budovu a obytný dom pre robotníkov.

@milan_bezmapy+249 000 sledovateľov

Sledujte ma na Instagrame

Sledovať

Stummerovci a Trnavský cukrovar, kto bol barón August Stummer?

Na prelome rokov 1876 a 1877 kúpila cukrovar rodina Stummerovcov. Jej meno sa s ním spájalo 70 rokov, až do znárodnenia v roku 1946. Miroslav Franko, ktorý históriu cukrovaru skúma, to vysvetľuje jednoducho. Stummer ako jeden z prvých pochopil, že čas malých manufaktúr sa skončil a budúcnosť patrí veľkým cukrovarom.

Zakladateľom rodu bol brniansky obchodník s korením Carl Stummer. Po jeho smrti prevzali majetok manželka a synovia August a Karl. Rodina patrila k najbohatším v Hornom Uhorsku. Skupovala veľkostatky, vlastnila viacero cukrovarov v monarchii a sídlila v kaštieli v Tovarníkoch pri Topoľčanoch.

V Trnave podnik viedol August Stummer (1827 až 1909). V roku 1887 získal titul uhorského baróna s prídomkom von Tavarnok, podľa maďarského názvu Tovarníkov. Pamätnú tabuľu má pri vchode do cukrovaru zo Šrobárovej ulice. Text na nej opisuje trnavský podnik ako najväčší cukrovar v Uhorsku, v Československu aj na Slovensku. Stummerovci investovali do nových technológií a postavili železničnú vlečku, ktorá spojila cukrovar so stanicou. Výroba rástla a v najlepšom období mal podnik okolo 400 zamestnancov. Cukor z Trnavy putoval po celej monarchii až na Balkán a do Turecka.

Ani veľký požiar v októbri 1899 ich nezastavil. Do roka cukrovar postavili nanovo a rozšírili o nové výrobné a skladové budovy. Okolo roku 1900 už patril k najväčším spracovateľom repy v strednej Európe.

V roku 1940 pribudla konzerváreň. Ovocie a zelenina dopĺňali sezónnu výrobu cukru, takže fabrika mala čo robiť aj mimo repnej kampane. Konzerváreň fungovala až do začiatku 90. rokov.

Znárodnenie, Cukrovar Petra Jilemnického a koniec výroby cukru v Trnave

Po druhej svetovej vojne sa všetko zmenilo. Stummerovci museli kaštieľ v Tovarníkoch opustiť už v roku 1945. O rok neskôr štát cukrovar znárodnil, rodina v ňom vtedy mala už len menšinový podiel.

Od roku 1958 do roku 1991 niesol podnik meno Cukrovar Petra Jilemnického. Spisovateľ Peter Jilemnický vydal v roku 1934 román Kus cukru. Opisuje v ňom život drobných pestovateľov cukrovej repy počas hospodárskej krízy. Ak vás zaujíma druhá strana cukrovarníckeho biznisu, prečítajte si ho.

V roku 1992 sa podnik premenoval na Trnavský cukrovar, a. s. Posledná kampaň prebehla v roku 2004. Cukor sa tu teda vyrábal nepretržite 135 rokov. Trnava pritom nebola výnimkou. Po roku 1989 sa ceny cukru postupne uvoľnili a slovenské cukrovary narazili na tvrdú konkurenciu. Trebišov a Šurany skončili ešte koncom 90. rokov, Rimavská Sobota o rok po Trnave.

Komín Trnavského cukrovaru, prečo je vysoký 114 metrov?

Najviditeľnejším svedkom tejto histórie je komín. Meria 114 metrov a mnohí Trnavčania ho berú ako orientačný bod. Hovorí sa, že keď ho zbadáte, viete, že ste doma.

Prečo je taký vysoký? Továrenské komíny stavali vysoké z praktických dôvodov. Čím vyšší komín, tým silnejší ťah v kotloch a tým vyššie nad mestom sa rozptýli dym. Pri fabrike, ktorá počas kampane kúrila dňom i nocou, to bolo dôležité.

Komín však dávno nie je len technická stavba. Patrí k identite Trnavy rovnako ako mestská veža a hradby. Je to vlastne malá irónia, keďže časť hradieb skončila v stenách cukrovaru. Kodaň má Malú morskú vílu a Trnava komín.

Zaujímavosti o Trnavskom cukrovare, ktoré ste možno nevedeli

• Japonky a elektrické vozíky: Hotový cukor dlho vozili robotníci do skladov ručne na vozíkoch, ktorým hovorili japonky. Cukrovar ich neskôr nahradil elektrickými trolejovými vozíkmi, ktoré prácu výrazne zrýchlili.
• Prvý súkromný telefón v Trnave: Prvú súkromnú telefónnu prípojku v meste zriadili práve v cukrovare.
• Vlastná úzkokoľajka: Ešte v 50. rokoch 20. storočia mal cukrovar dobre vybudovanú úzkokoľajnú železnicu na dovoz repy.
• Zápach patril k jeseni: Mesto cítilo repu počas kampane, keď fabrika spracúvala úrodu dňom i nocou. Pre niekoho bol zápach nepríjemný, pre iného je dnes nostalgiou.
• Z okraja do centra: Cukrovar postavili za hradbami, na okraji mesta. Trnava sa však rozrástla a areál dnes leží tesne pri historickom centre. Belgický architekt Peter Swinnen, ktorého tím súťaží o obnovu, si všimol, že inde v Európe bývajú takéto areály za mestom, no tu je priamo v ňom.

Čo bude s Trnavským cukrovarom? Nová štvrť a obnova pamiatok

Štyri budovy cukrovaru sú od roku 2005 národnými kultúrnymi pamiatkami: hlavná výrobná budova, dva sklady cukru a administratívna budova. Budova dielní je mestskou pamätihodnosťou. Nikto ich teda nesmie zbúrať, no zároveň sa o ne treba starať.

Okolo nich medzitým rastie nová štvrť. Developer UNITED Real Estate tu od roku 2022 stavia byty, celkovo ich má byť okolo 2 000. Centrom štvrte má byť park Sladká alej s rozlohou 8 500 metrov štvorcových.

Najzaujímavejšia je však budúcnosť samotných historických budov. Na obnovu štvorhektárového jadra areálu vyhlásil developer v auguste 2026 medzinárodnú architektonickú súťaž. Záujem prejavilo 145 tímov z celého sveta a do druhého kola postúpilo päť zoskupení. Sú medzi nimi napríklad londýnske štúdiá 6a architects a Caruso St John či bratislavský GUTGUT. Nechýba ani belgický ateliér CRIT, ktorý premenil bývalý banský areál v Genku na kultúrne centrum.

Zadanie súťaže znie sľubne. V pôvodnej surovárni má vzniknúť otvorený priestor na podujatia pre viac ako 700 ľudí. Rafinéria má poskytnúť spoločné priestory dvom trnavským základným umeleckým školám. Pribudnúť majú aj kaviarne, reštaurácie, kancelárie, hotel a loftové bývanie. Celá obnova má stáť približne 80 miliónov eur.

Industriálne lofty, kultúra v historických halách a kaviarne s výhľadom na komín teda už nie sú len predstava. Na výsledok si však ešte počkáme. Finálne návrhy majú architekti odovzdať v prvej polovici roka 2027, potom príde projekt a povolenia. Stavebné práce sa podľa plánu začnú v roku 2029.

Je to beh na dlhú trať, no potenciál tu je. Komín pripomína, že Trnava nie je len univerzitné mesto plné kostolov. Je to aj industriálne mesto, ktoré malo svoje sladké časy. A verím, že ich bude mať znova, len v inej podobe.

Čo ešte vidieť v Trnave a okolí

Cukrovar nie je jedinou industriálnou pamiatkou v meste. Trnava sa rozrástla s príchodom železnice a s priemyslom, ktorý spracúval úrodu z okolitých polí. Pripomína ho aj čokoládovňa Figaro a dve stavby architekta Emila Belluša, vodojem a Automatický mlyn NUPOD.

Ak plánujete v Trnave celý deň, kostoly, hradby a ďalšie tipy nájdete v článku Čo vidieť v Trnave. Okolie mesta som zase spísal v článku Tipy na výlety v okolí Trnavy. Nájdete v ňom vinárstvo v Ružovej doline, anglický park vo Voderadoch aj rozárium v Dolnej Krupej.

Cestujte!