Čo vidieť v Bardejove podľa Milana Bez Mapy

Čo vidieť v Bardejove? Začnem melódiou, ktorú poznáte, aj keď o tom neviete. Uhorský tanec č. 5 od Brahmsa, tá rýchla huslová vec z reklám a filmov. Brahms si myslel, že preberá ľudovku. V skutočnosti to bola skladba žijúceho autora, rodáka z tohto mesta, a volá sa Spomienka na Bardejov. K tomu sa ešte vrátim, lebo ten príbeh má šťavnatý koniec.

Ja som tu strávil jeden deň a čakal som pekné námestie. Dostal som mesto plné historiek, ktoré by mi nikto nepovedal, keby som sa nemal koho pýtať. Toto sú tie, ktoré mi zostali v hlave.

Praktické informácie ako sa dostať do Bardejova

Ja som do Bardejova prišiel z Bardejovských kúpeľov, kde so bol na pobyte, je to odtiaľ len šesť kilometrov. Originál som ale priletel do Košíc lietalom z Bratislavy a auto si požičal priamo na letisku, cesta na severovýchod mi trvala hodinu a dvadsať minút.

• TIP: Na prenájom auta vždy využívam Discover Cars, je to taký vyhľadávač, ktorý prehľadáva všetky autopožičovne a nájde najlepšie ceny.

Na mesto som si vyhradil celý deň a zobral som si sprievodkyňu. Je to jediná vec z celého výletu, ktorú by som odporučil aj vtedy, keby ma za to nikto neplatil. Námestie obídete za dvadsať minút. Ale bez sprievodcu by som prešiel okolo všetkého, čo je v tomto článku, a nič by som si nevšimol.

Čo vidieť v Bardejove podľa Milana Bez Mapy

Domy na námestí v Bardejove sa dajú čítať podľa okien

Námestie lemuje 46 meštianskych domov a odvtedy ani jeden nepribudol, ani jeden nezanikol. Naučil som sa tu jeden trik, ktorý odvtedy používam aj v iných mestách.

Počítajte okná v priečelí. Mešťan mal tri, šľachtic štyri, fara päť. Idete radom domov, počítate okná a v skutočnosti čítate, kto tu bol pred piatimi storočiami bohatší.

A ešte niečo, čo mi nešlo z hlavy. Dlažba, po ktorej chodíte, nie je tá pôvodná. Tá leží asi sedemdesiat centimetrov pod vami. Mesto niekoľkokrát vyhorelo a suť sa nikdy nevynášala von, len sa rozhrabala a stavalo sa na nej ďalej. Niektorým domom tak časom zanikli pivničné okienka.

Kamenný chlapec Bardejova, ktorého skoro nikto nenájde

Na renesančnom vstupe do radnice je malá kamenná postava chlapca, ktorý má hlavu medzi nohami a vystrkuje zadok na meštianske domy. Objavil sa tam vraj z večera do rána. Umiestnil ho kamenár, ktorému nezaplatili toľko, koľko mu sľúbili. Za tie storočia z mesta zmizlo všeličo, ale chlapca nikto nedal dole.

• TIP: Našiel som ho až na tretí pokus a musel som ustúpiť pár krokov dozadu, zblízka ho neuvidíte.

Pri reštaurovaní radnice sa navyše ukázalo, že sa tu kedysi niekto poriadne nudil. Na stene sa našli kresby, ktoré sa dnes označujú za erotické. Nahá žena a papagáje v dosť jednoznačnej polohe. Seggs.

V bazilike má kat vlastnú lavicu a svoje dvere

Bazilika svätého Egídia je nabitá oltármi, ale mňa najviac dostala jedna obyčajná drevená lavica. Je to katova lavica. Keď na nej sedel, ľudia z hlavnej lode ho nevideli. A hneď za ňou sú dvere, ktoré urobili priamo preňho, aby nemusel vchádzať hlavným vchodom ako ostatní.

Pritom to bol najlepšie platený človek v meste. Mesto ho potrebovalo, vykonával najvyššie tresty, odvážal nakazené zvieratá a počas epidémií čistil ulice. A zároveň mal v krčme vlastný stôl, po niektorých uliciach nesmel chodiť, na ulici musel nosiť kuklu a ženiť sa mohol v podstate len do rodín iných katov. Funkcia bola dedičná.

Tá lavica je podľa mňa najúprimnejší predmet v meste. Mesto si zaplatilo človeka na špinavú prácu a potom preňho postavilo vchod, aby ho pri modlení nemuselo vidieť. Ešte dve veci, ktoré tam hľadajte. Počas covidu tu reštaurovali staré vstupné dvere. Pri meraní dreva im niečo nesedelo a pod dverami našli ďalšie dvere, o ktorých nikto netušil, že tam sú.

A jeden starý obraz dali v 19. storočí opraviť zlému majstrovi. Postava na kraji má namiesto rúk kýpte, nohy sú pokrivené a Ježiš je nezvyčajne tučný. Historickú hodnotu to stratilo, ale nechali to visieť, a mne to prišlo sympatickejšie, ako keby to schovali.

Z veže vidno kopec, kde stála šibenica

Na vežu som vyšiel po úzkom jednosmernom schodisku, kde platí jednoduché pravidlo: kto ide hore, má prednosť. Zhora je vidno celý pôdorys mesta a na kopci oproti dvojkríž. Volá sa to Šibeňa hora a stála tam šibenica. Čiže kat mal svoju lavicu dole v kostole a svoju robotu tam hore. Jedno od druhého je na dohľad.

Školská bašta a trieda z roku 1962

Bardejovské opevnenie patrí k najzachovalejším na Slovensku a každú baštu kedysi spravoval niektorý cech. Do jednej z nich som sa dostal vďaka človeku, ktorý si ju počas covidu zobral do správy a vyčistil ju. Výstava vnútri ale nie je o stredoveku. Je o roku 1962, keď baštu naposledy rekonštruovali. Je tam kompletne zariadená školská trieda zo šesťdesiatych rokov, lavice, mapy, učebnice. Veľkú časť tých vecí ľudia darovali alebo sa našli pri kontajneroch.

Bavilo ma to viac, ako som čakal. Stredoveké mesto si viem predstaviť z filmov. Ako vyzerala trieda za socializmu, to si pamätá čoraz menej ľudí.

Ulička Johna Lennona

Toto som nečakal a je to moje obľúbené miesto v meste. Jeden človek zasvätil veľkú časť života pamiatke na Johna Lennona. Na dome má noty z Give Peace a Chance, na plote tabule s názvami kapiel a pri ceste kamene s menami členov a rokmi vzniku a zániku. Dnes sa tomu hovorí skôr rockový dom a uličke pri ňom Ulička Johna Lennona. Pokojne to môže byť najkratšia ulica na Slovensku, tvoria ju v podstate dva domy.

Nie je to oficiálne múzeum. Keď je majiteľ doma, ľudí púšťa dnu. Mesto s pečiatkou UNESCO a stredovekým námestím, a mňa najviac potešila celoživotná posadnutosť jedného chlapa.

Suburbium synagóga, pamätník holokaustu a Židia v Bardejove

Historických námestí je vo svete veľa. Pri zápise Bardejova do UNESCO v roku 2000 výrazne zavážilo niečo iné: zachovaný súbor židovských stavieb na okraji historického jadra, kde je pokope všetko, čo komunita potrebovala.

Tá komunita tvorila v meste viac než tretinu obyvateľov. Deportovaných bolo viac ako 3700 ľudí a dnes v Bardejove nežije ani jeden Žid. V centre pritom stojí modlitebňa zachovaná inak než väčšina podobných budov v strednej Európe. Nie preto, že by ju niekto chránil. Po deportáciách si jedna žena zobrala na starosti kľúč a zatemnila okná, aby budova nepútala pozornosť.

Pri suburbiu stojí pamätník holokaustu. Presadil ho muž, ktorý sa v Bardejove narodil, deportáciu prežil, dnes má vyše deväťdesiat rokov a stále sem chodí. Na mramorových tabuliach sú mená deportovaných. Nie sú len v abecednom poradí. Rodiny sú pokope, otec, matka a za nimi deti podľa veku. Keď idete popri tabuliach a čítate roky narodenia, nájdete medzi menami aj trojročné deti. Nikto z tých ľudí neodchádzal pracovať a v meste sa to vedelo. Posledná tabuľa je prázdna zámerne. Mená stále pribúdajú.

Vedľa je tabuľa spravodlivých. Mená ľudí, ktorí svojich susedov ukrývali, hoci vedeli, že ich to môže stáť život. Sprievodkyňa mi povedala vetu, ktorá sedí na celý tento článok: oficiálne čísla si vygooglite, ale to bardejovské sú príbehy rodín, ktoré si tu starší ľudia stále pamätajú. Jeden z nich mi zostal v hlave:

„Keď kolónu odvádzali, malý chlapec z jednej z tých rodín tlačil kolobežku. Chlapec, ktorý stál na chodníku, sa spýtal, či mu ju požičia. Nechcel mu ju dať. Otec mu povedal, nech mu ju dá, že ju už nebudú potrebovať.“

Melódia, ktorú poznáte, sa volá Spomienka na Bardejov

A teraz sľúbený koniec príbehu z úvodu. Béla Kéler sa narodil v Bardejove v roku 1820 a písal tance, ktoré sa hrali po celej Európe. Jednu zo svojich skladieb nazval Bártfai emlék, čiže Spomienka na Bardejov.

Brahms tú melódiu použil ako základ svojho Uhorského tanca č. 5, lebo bol presvedčený, že je to ľudovka. Keď sa Kéler ohradil, Brahms mu odpísal v štýle, že väčšiu poklonu skladateľ dostať nemôže, než keď jeho melódiu spievajú dedinčania ako svoju vlastnú. Mimochodom, v meste sa občas hovorí, že Kéler zomrel doma v Bardejove. Nezomrel, zomrel v nemeckom Wiesbadene. Čiže jedna z najhranejších melódií klasickej hudby má v origináli v názve toto mesto. A skoro nikto o tom nevie.

Čo vidieť v Bardejovských kúpeľoch pri návšteve Bardejova

Šesť kilometrov od mesta sú Bardejovské kúpele, kde som býval. Osem minerálnych prameňov na krytej kolonáde, najstarší skanzen na Slovensku a rozhľadne v okolí. Ja som si to rozdelil tak, že dva dni patrili kúpeľom a jeden mestu. Tu si prečítajte čo vidieť v Bardejovských kúpeľoch.

Cestujte!

*článok vznikol v spolupráci s Ministerstvom dopravy a cestovného ruchu & a Oblastnou Orchanizáciu Cestovného Ruchu Šariš Bardejov