Lanzarote: čo vidieť, kde bývať a tipy podľa Milana Bez Mapy

Z Kanárskych ostrovov sa mi najviac páči Fuerteventura, no na Lanzarote som sa už viackrát vrátil. Cestovku naň podľa mňa nepotrebujete, stačí letenka, týždeň času a požičané auto. Raz som celý týždeň zvládol autobusmi a loďou, no k plážam Papagayo ani do Timanfaye autobus nejazdí.

Rýchle faktypodľa Milana Bez Mapy

Koľko dní

Týždeň, ostrov prejdete autom zhruba za hodinu

Doprava

S autom stihnete viac, autobus do Timanfaye ani k Papagayu nejazdí

Timanfaya

30 eur aj s autobusom po parku, lístok online na presný čas

La Graciosa

Loď z Órzoly za 25 minút, okolo 15 eur jedným smerom

Kde bývať

Puerto del Carmen je blízko letiska, Playa Blanca pri Papagayu

V zime

V januári okolo 20 stupňov, no voda na Papagayu bola ľadová

Čo vidieť na Lanzarote? Už cestou z letiska je tu vidieť zvláštnu vec. Domy sú nízke a biele, s modrými alebo zelenými oknami. Pri cestách nestoja bilbordy a hotelové veže tu skoro nenájdete. Nie je to náhoda.

V rokoch 1730 až 1736 tu sopky chrlili lávu takmer šesť rokov a zasypali zhruba štvrtinu ostrova. Z tejto krajiny je dnes národný park Timanfaya. O dve storočia neskôr prišiel César Manrique, maliar a architekt z Lanzarote. Spolu s miestnymi úradmi presadil pravidlá, ktoré ostrov chránia pred betónovými letoviskami. Najvyššou budovou ostrova preto dodnes ostáva 15-poschodový Gran Hotel v Arrecife z roku 1974.

Ja som Lanzarote spoznal viackrát a zakaždým inak. V roku 2022 som tu strávil týždeň sám a bez auta. Spal som v maringotke v púšti, na lodi v prístave aj na ostrove La Graciosa. V januári 2026 som sa vrátil na rýchly výlet. Spiatočnú letenku s Ryanairom som kúpil za 75 eur, tam z Viedne a späť do Bratislavy.

Tentokrát som bol s kamarátom, mali sme požičané auto a bývali sme v Puerto del Carmen. Chodil som behať aj do fitka. Žiadne tropické teplo, no modrá obloha a slnko robia v januári strašne veľa. Domov som sa potom vrátil do zasneženej Bratislavy, viac o tom píšem v denníku za január 2026.

Koľko dní na Lanzarote, kedy ísť a aké je tam počasie

Mne na Lanzarote stačil týždeň. Za sedem dní som stihol juh, sever, hlavné mesto Arrecife aj dve noci na La Graciose. Ostrov je totiž malý, z juhu na sever ho autom prejdete zhruba za hodinu. V januári 2026 som tu bol len štyri noci a ako rýchly výlet to fungovalo výborne.

Počasie je tu príjemné celý rok. V januári som zažil okolo 20 stupňov a slnko. More je však v zime chladnejšie, má zhruba 18 až 19 stupňov. Keď som bol v januári na pláži Papagayo, voda bola ľadová a na kúpanie to nebolo. Najteplejší je oceán v septembri a októbri, keď má okolo 23 stupňov.

Na vietor sa ma v komentároch pýtate často. Áno, na Lanzarote fúka, no nie je to nič, čo by sa nedalo prežiť. Najsilnejšie bývajú pasáty, teda stále severovýchodné vetry, zvyčajne v lete. Najviac som vietor pocítil na ostrove La Graciosa, kde mi pre neho nevyšiel ani výlet na bicykli. Ak hľadáte teplo v zime, ďalšie tipy mám v článku kam ísť na dovolenku vo februári.

Kde bývať na Lanzarote: Puerto del Carmen, Playa Blanca alebo Arrecife?

Na Lanzarote som spal už na viacerých miestach. Každé sa hodí na niečo iné, preto som ich zhrnul do tabuľky.

V januári 2026 sme s kamarátom bývali v apartmáne v Puerto del Carmen. Z letiska je to kúsok, taxíkom zhruba 15 minút a priamym autobusom asi pol hodiny. Mesto má síce taký rezortný vibe, s dlhou promenádou a reštauráciami pre turistov, ale bolo to fajn.

Na klasickú dovolenku pri pláži sa hodí aj Playa Blanca na juhu. Odtiaľ je najbližšie k plážam Papagayo a z prístavu tu chodí trajekt na Fuerteventuru. Ubytovanie si na kratšie cesty zvyčajne rezervujem vopred. Netradičné miesta, ako maringotku alebo loď, som v roku 2022 našiel cez Airbnb.

Prenájom auta na Lanzarote alebo autobus?

V roku 2022 som celý týždeň jazdil len autobusmi, ktorým tu hovoria guagua. Väčšina liniek pritom začína na autobusovej stanici v Arrecife. Jazda stojí podľa vzdialenosti zhruba od jedného do necelých troch eur. Dnes sa dá platiť v hotovosti aj kartou. Spoje som hľadal v Google Maps, prípadne v aplikácii Moovit. Bezplatné autobusy na Kanároch, o ktorých ste možno počuli, sú pre miestnych s rezidentským preukazom. Turisti teda platia bežné cestovné.

Autobusom sa však nedostanete všade. Do národného parku Timanfaya ani k plážam Papagayo nejazdí žiadna linka. Do Caleta de Famara chodí autobus z Arrecife len niekoľkokrát denne. Práve pre zlé spoje som pri prvej návšteve nestihol pláže Papagayo. V januári 2026 sme s kamarátom mali požičané auto a za pár dní sme stihli Famaru na severe aj Papagayo na juhu.

Kanárske ostrovy sú Španielsko a patria do Európskej únie. Na požičanie auta preto stačí slovenský vodičský preukaz a mobilné dáta fungujú rovnako ako doma.

• Tip od Milana Na základné ošetrenie stačí Európsky preukaz zdravotného poistenia. Či vám stačí, alebo potrebujete aj cestovné poistenie, rozoberám v článku stačí európsky preukaz zdravotného poistenia.

Daňovo sa však Kanárske ostrovy správajú ako zahraničie. Namiesto DPH tu platí miestna daň IGIC so všeobecnou sadzbou 7 %. Pri návrate domov preto platia limity na alkohol a cigarety, napríklad 200 cigariet alebo liter tvrdého alkoholu.

Kempovanie a spanie v aute na Lanzarote

Veľa ľudí brázdi Lanzarote karavanom alebo spí v aute. Stanovať vo voľnej prírode sa tu nesmie, stany patria len do oficiálnych kempov a zón s povolením. Strážcy prírodného parku napríklad v lete 2026 rozdávali pokuty 150 eur za stany na pláži Bajo Risco. Pri spaní v aute je dôležité nerozkladať vonku stoličky, stôl ani markízu, inak hrozí pokuta. Pravidlá sa navyše líšia podľa obce.

@milan_bezmapy+249 000 sledovateľov

Sledujte ma na Instagrame

Sledovať

Čo vidieť na Lanzarote podľa Milana Bez Mapy

Na klasickú dovolenku stačí bývať pri pláži a spraviť si dva výlety, do Timanfaye a k Jameos del Agua. Proti takejto dovolenke nič nemám a raz si ju s kamošmi určite dám aj ja. Ostrov som však chcel spoznať trochu inak. Preto tu nájdete aj miesta mimo hlavných turistických trás.

Národný park Timanfaya: koľko stojí vstup a oplatí sa?

Timanfayu vám na Lanzarote odporučí každý. Osobne nemám rád, keď mi niekto hovorí, čo musím vidieť, no pozrieť som sa išiel. Či to stálo za to? Mne ani nie. S našimi národnými parkami, kde máme zelené hory a plesá, sa to porovnať nedá. Ale jasné, prečo by som porovnával ostrov v Atlantiku so Slovenským rajom.

Čitateľ Tomáš mi naopak v komentároch napísal, že Timanfaya bola pre neho pecka. Takže je to aj vec vkusu. Krajina tu však naozaj vyzerá ako z Mesiaca a zem je stále horúca. Na Islote de Hilario do nej zamestnanci nalejú vodu a o chvíľu vystrelí ako gejzír. V reštaurácii El Diablo zasa grilujú jedlo na teple zo zeme, nad päťmetrovou studňou s teplotou okolo 250 stupňov.

Po parku sa nedá jazdiť vlastným autom ani chodiť na vlastnú päsť. Autom dôjdete na parkovisko pri Islote de Hilario a odtiaľ vás po trase Ruta de los Volcanes vezie autobus asi 35 minút. Vstupenka stojí 30 eur a autobus je zároveň v cene. Lístok treba kúpiť online na presný dátum a čas, zmeniť ani vrátiť ho nejde. Celá návšteva zaberie zhruba hodinu a štvrť, otvorené je denne od 9.00 do 15.45.

Správa národného parku ponúka aj bezplatné túry so sprievodcom po trase Tremesana. Rezervácia ide cez stránku španielskych národných parkov. Ja som Timanfayu spojil s El Golfo a vinicami v La Geria, čo dáva zmysel aj logisticky, všetko je blízko seba.

El Golfo, zelená lagúna Charco de los Clicos a Los Hervideros

Kúsok od Timanfaye leží rybárska dedinka El Golfo. Hneď pri nej je lagúna Charco de los Clicos, ktorá svieti nazeleno. Farbu jej dávajú riasy, ktoré v nej žijú. O pár kilometrov južnejšie sú Los Hervideros, útesy zo stuhnutej lávy, do ktorých sa pri vlnách tlačí oceán. Obe miesta sú navyše zadarmo a autom ich spojíte s Timanfayou do jedného dňa.

Vinice La Geria: prečo tu rastie víno v jamách?

V oblasti La Geria som bol na degustácii vína. Vinič tu nerastie v radoch ako u nás, ale v jamách v čiernom sopečnom štrku. Každú jamu navyše chráni polkruhový múrik z lávových kameňov.

Prečo? Na Lanzarote prší veľmi málo a fúka tu takmer stále. Sopečný štrk, ktorému miestni hovoria picón, funguje ako prikrývka a udrží v zemi vlhkosť aj živiny. Múrik zasa chráni rastlinu pred vetrom. Stroje sa medzi jamy nedostanú, preto tu všetko robia ručne. Najtypickejšie je biele víno z odrody malvasía volcánica. Po ceste som videl bodegu Stratvs, kde som sa nezastavil a dodnes to ľutujem.

Caleta de Famara a pláž Famara

Do surferskej dedinky Caleta de Famara na severozápade ostrova som sa dostal až v januári 2026, autom s kamarátom. Ulice sú tu piesočné a nad dedinou sa týčia útesy Risco de Famara, vysoké 400 až 600 metrov. Pod nimi sa ťahá pláž Famara, dlhá viac ako päť kilometrov. Pred Atlantikom ju nič nechráni, preto tu bývajú poriadne vlny a chodia sem hlavne surferi. Pri veľkých vlnách je kúpanie riskantné.

Zastavil som sa tu na jedlo v reštaurácii Grill La Posada priamo v dedine. Mal som dobré, také domáce jedlo. Čitateľ Tomáš mi v komentároch písal, že Famara bola pre neho najlepšia pláž na vlny a surf. Bez auta je to však ďaleko, autobus sem z Arrecife chodí len niekoľkokrát denne.

Teguise a nedeľný trh na Lanzarote

Teguise bolo hlavným mestom Lanzarote viac ako štyri storočia, od roku 1418 až do roku 1852. Leží vo vnútrozemí, aby bolo ďalej od pirátov. Potom sa hlavným mestom stalo Arrecife, ktoré malo chránený prístav. Dnes sa tu každú nedeľu od 9.00 do 14.00 koná trh s viac ako 400 stánkami.

O trhu som počul veľa, no ani v roku 2026 mi to nevyšlo. V roku 2026 som priletel v utorok a odletel v sobotu. Parkoviská sa podľa turistických sprievodcov plnia okolo pol jedenástej a od jedenástej prichádzajú autobusy s turistami.

Jameos del Agua, Cueva de los Verdes a Jardín de Cactus: Lanzarote Césara Manriqueho

Na severe ostrova sú miesta, ktoré navrhol alebo prerobil César Manrique. Cueva de los Verdes je lávový tunel, ktorý vytvorila sopka La Corona. Prehliadka so sprievodcom trvá asi 50 minút a stojí 17 eur, lístky predávajú len online.

Jameos del Agua je časť toho istého tunela, kde sa prepadol strop. Manrique z nej spravil kultúrne centrum s jazierkom, bazénom a koncertnou sálou. V jazierku žijú drobné slepé biele kraby, ktoré inde ako v tomto lávovom tuneli nenájdete. Vstup stojí od 17 eur.

Jardín de Cactus v dedine Guatiza bol pôvodne opustený lom na sopečný štrk. Manrique presvedčil úrady, aby ho nezasypali, a spravil z neho záhradu so 4 500 kaktusmi zo stoviek druhov. Otvorili ju v roku 1990 a je to jeho posledné veľké dielo na ostrove. Manrique zomrel o dva roky neskôr a v roku 1993 sa celé Lanzarote stalo biosférickou rezerváciou UNESCO. Vstup stojí 9 eur, rovnako ako na vyhliadku Mirador del Río. Odtiaľ je vidieť na celý ostrov La Graciosa.

Ja som sa týmto miestam v roku 2022 pre davy vyhol. Kaktusy som mal aj tak priamo pred svojou maringotkou v púšti. Na viacero miest predávajú aj kombinované vstupenky, ktoré vyjdú lacnejšie.

Charco del Palo, nudistická dedina, kam som sa dostal náhodou

Priznám sa, nudistickú dedinu Charco del Palo som objavil len náhodou. Na Airbnb som našiel ubytovanie v maringotke uprostred púšte, neďaleko mestečka Mala. To však nemá potraviny a najbližšie boli podľa Google práve v Charco del Palo. Zbalil som si ruksak a cez púšť som tam prešiel za pol hodinku. Na vstupe ma privítal veľký billboard s holými zadkami.

Pri smetnom koši som potom stretol manželský pár, celý nahý, ako ide vyhodiť smeti. Oukej. Vo vnútri som sa smial, no navonok som bol úplný profesionál. Na raňajky som chcel kúpiť párky s vajcami. A tie som aj dostal, len trochu inak, ako som si predstavoval.

Pri mori sú tu prírodné bazény, v ktorých sa dá kúpať, a pekná prechádzka popri útesoch. Na balkónoch hotelov sú samí nudisti, takže sa nečudujte. O nudistických mestách som dovtedy počul skôr v súvislosti s Chorvátskom. Netušil som, že sa v jednom ocitnem úplne náhodou. V Mala som v roku 2022 večeral každý večer v reštaurácii Arepera Bar a ich víno stojí za ochutnanie.

View this post on Instagram

Puerto Calero a Puerto del Carmen

Puerto Calero ma dostalo. Je to príjemný mix reštaurácií a promenády v prístave, no bez lacných suvenírových obchodov a opitých Britov. Podľa mňa je to taká pokojnejšia verzia vedľajšieho Puerto del Carmen. Cez Airbnb som tu našiel loď Vientos del Sur, na ktorej som spal dve noci. Spať na lodi nie je sranda, stále sa kývala a nevyspal som sa ani jednu noc. Zážitok to však bol mega.

Kapitán mi rozprával, že na nej oboplával zemeguľu. Potom ju vraj skoro prevrátila vlna a slaná voda ju takmer zničila, preto ju priebežne opravuje. Dni v Puerto Calero mi prešli rýchlo, pri víne v maríne a na prechádzkach popri pobreží. Medzi Puerto Calero a Puerto del Carmen vedie popri útesoch pekný chodník.

V pizzerii MargheRita som mal ich hruškovú pizzu s gorgonzolou a bola fakt skvelá. Čitateľ Igor mi neskôr napísal, že v menu ju už nemajú, no na požiadanie ju vraj ochotne pripravia. Do Puerto del Carmen som sa vrátil v januári 2026 a bývali sme priamo v ňom, viac o tom píšem pri ubytovaní.

View this post on Instagram

Arrecife, hlavné mesto Lanzarote

Arrecife som si v roku 2022 nechal na koniec a nič som od neho nečakal. Ubytoval som sa v úplnom centre s výhľadom na hrad v oceáne. Mesto ma nakoniec veľmi milo prekvapilo. Má dobré reštaurácie, malú scénu remeselného piva a historické pamiatky roztrúsené medzi budovami.

Castillo de San Gabriel je malá pevnosť na ostrovčeku Islote de los Ingleses, teda Ostrove Angličanov. S pevninou ho spája most a vnútri je mestské historické múzeum. V centre je aj lagúna Charco de San Ginés plná malých rybárskych člnov. V kaviarňach okolo nej sa dá dobre sedieť a sledovať príliv a odliv. Nad mestom sa týči Gran Hotel, najvyššia budova ostrova, o ktorej píšem v úvode.

Pláže Papagayo: ako sa na ne dostať

Pri prvej návšteve som sa k plážam Papagayo pre zlé autobusové spoje nedostal. Neskôr áno a pláž sa mi páčila. Na malom priestore tu však bolo dosť ľudí a do reštaurácie nad plážou sa skoro nedalo dostať. V januári 2026 sme sem prišli s kamarátom autom. Na kúpanie to nebolo, voda bola ľadová. Čitateľka Adriana mi zasa v komentároch odporúčala rannú prechádzku z Playa Blanca popri pobreží až k Papagayu.

Všetky pláže ležia v chránenej oblasti Los Ajaches na juhu ostrova. Je ich päť: Playa Mujeres, Playa de Papagayo, Playa de la Cera, Caleta del Congrio a Playa del Pozo. Autom sa sem ide asi 5,5 kilometra po prašnej ceste z Playa Blanca. Pri vjazde sa platia 3 eurá za auto, a to len kartou. Peši je to z prístavu Marina Rubicón zhruba hodina a pol popri pobreží. Z mariny chodia v sezóne aj lode. Toalety ani sprchy na plážach nie sú.

Výlet loďou na La Graciosa z Órzoly

La Graciosa je malý ostrov hneď na sever od Lanzarote. Žije tu zhruba 700 ľudí a ulice nemajú asfalt, sú len z piesku. Bežné autá tu nejazdia, iba pár vozidiel so špeciálnym povolením. Podobne je to na mexickom ostrove Holbox, kde som tiež bol. V roku 2018 uznal španielsky Senát La Graciosu za ôsmy Kanársky ostrov. V praxi sa tým však zmenilo málo.

Loď chodí z prístavu Órzola na severe Lanzarote a plavba trvá asi 25 minút. Premávajú tu dve spoločnosti, Biosfera Express a Líneas Romero, každá zhruba osem spojov denne. Jedna cesta pritom stojí okolo 15 eur. Ja som si sadol na hornú palubu naľavo v smere jazdy a výhľady na útesy boli nenormálne. Do Órzoly jazdí z Arrecife aj autobus, no len párkrát denne.

Na La Graciose toho veľa nenájdete, a to je dobre. Strávil som tu dve noci a bohato mi stačili. Najobľúbenejší program je prenajať si bicykel a obísť ostrov dookola. V roku 2022 stál požičaný bicykel desať eur na deň. Trasy pre bicykle nájdete na stránke Visit La Graciosa.

Pedro Barba a pláže na La Graciose

Na ostrove sú len dve osady, Caleta del Sebo s prístavom a Pedro Barba. Pre silný vietor som namiesto bicykla išiel pešo naprieč ostrovom do Pedro Barba. Takmer nikto tu totiž trvalo nebýva, sú to hlavne letné domy, takže to pôsobí ako mesto duchov. Naspäť do Calety som išiel po pobreží okolo pláže Barranco de los Conejos, s výhľadmi na útesy Lanzarote. Najznámejšia pláž ostrova je Playa Francesa. Hovorí sa tiež, že tu piráti zakopali poklad. Ak ho nájdete, spomeňte si na mňa.

La Graciosa vo mne zanechala zmiešané pocity. Možno to bolo tým, že extrémne fúkalo, alebo tým, že tu bolo málo ľudí. Nevidieť za celý deň živého človeka ide trochu na mozog, verte mi. Vrátil by som sa, no len vtedy, keď nebude fúkať a budem sa môcť bicyklovať.

Z Lanzarote na Fuerteventuru trajektom

Z prístavu v Playa Blanca chodí trajekt do Corraleja na severe Fuerteventury. Plavba trvá 25 až 35 minút a jazdí tu viac spoločností, napríklad Fred. Olsen Express a Líneas Romero. Lístky jedným smerom začínajú zhruba na 17 eurách. Za jeden deň sa tak dajú stihnúť duny v Corraleje aj návrat na Lanzarote.

Na Fuerteventuru sa vraciam takmer každý rok a z Kanárskych ostrovov sa mi páči najviac. Má viac dlhých piesočných pláží, Lanzarote má zasa výraznejšiu sopečnú krajinu. Moje obľúbené miesta som spísal v článku 8 miest, čo vidieť na Fuerteventure. Z Kanárskych ostrovov som písal aj o Tenerife a Gran Canarii.

Lanzarote v skratke: ceny a moje tipy

• Letenka: spiatočná za 75 eur v januári 2026, tam z Viedne a späť do Bratislavy
• Autobus: zhruba 1 až 3 eurá za jazdu, do Timanfaye a k Papagayu nejazdí
• Timanfaya: 30 eur vrátane autobusu po parku, lístok online na presný čas
• Cueva de los Verdes 17 eur, Jameos del Agua od 17 eur, Jardín de Cactus a Mirador del Río po 9 eur
• Loď na La Graciosu: okolo 15 eur jedným smerom, plavba asi 25 minút
• Pláže Papagayo autom: 3 eurá za auto, platí sa len kartou
• Trajekt na Fuerteventuru: od 17 eur jedným smerom

Ceny vstupov a dopravy som overoval v októbri 2026, pred cestou sa ešte môžu zmeniť.

Viac mojich tipov k téme nájdete v prehľade Španielsko a Kanárske ostrovy.

Cestujte!