Work and travel skúsenosti a presná suma, koľko som zarobil

Aktualizované: 3. októbra 2026

Work and Travel v USA cez agentúru Camp Leaders odporúčam každému, kto chce zažiť iné leto než to doma. Ja som robil v letnom tábore, kde som býval aj jedol, a za osem týždňov som skoro nič neminul. Pred prihlásením si overte aktuálne poplatky a podmienky agentúry.

Tento článok som napísal v roku 2017. Ceny, otváracie hodiny a spoje sa odvtedy mohli zmeniť, preto si ich pred cestou overte.

Aké sú moje work and travel skúsenosti? Vyskúšal som agentúru Camp Leaders a napísal viacero článkov o tejto agentúre. Všetky prikladám nižšie a ty sa môžeš rozhodnúť, či leto v Amerike stráviš aj ty. Ja môžem len odporučiť a po mojich stopách sa vydal aj môj brat. 

Work and travel skúsenosti

Prečítaj si moje ostatné články na tému Work and Travel v USA:

• Amerika na vlastnú päsť: Ako precestovať USA zadarmo

Prečo som sa vlastne rozhodol stráviť leto v Amerike? Chcel som konečne zažiť iné leto, než to klasické doma sa nudenie, prípadne (nudenie sa) niekde na brigáde. Práca v letnom tábore mi prišla ako výborný spôsob, ako stráviť leto v Amerike, zarobiť si a cestovať. Hneď z týchto troch dôvodov:

1. Počas pobytu v kempe som mal ubytovanie aj stravu zadarmo. A čo to bolo za stravu, mňam! Keďže bolo v tábore okolo 400 deciek, variť museli naozaj pestro, dobre a zdravo.
2. Tým pádom som za 8 týždňov neminul skoro nič. Mohol som sa účastniť dobrovoľných výletov do okolia, ako napríklad na Harvardovu univerzitu pri Bostone.
3. Po 8 týždňoch som dostal výplatu, ktorú som mohol celú minúť na cestovanie po Amerike.

Koľko zarobím na Work and Travel v USA?

Úplne úprimne a na rovinu, za 8 týždňov práce som si zarobil zhruba 1150 dolárov, čo je asi 990 €. Keď k tomu prirátam to, že som mal letenku do USA zadarmo a osem týždňov neminul skoro nič, keďže som žil a jedol v tábore, celkom slušné, nie? Čekni Camp Leaders stránku, poplatky a podmienky.

Ako som si prácu v tábore vybavil krok po kroku

Celé som to vybavoval cez Camp Leaders. Najskôr som si však dohodol stretnutie vo viacerých agentúrach na Slovensku. Rozhodol osobný prístup a priateľská atmosféra. V jednej agentúre sa dokonca tvárili, že ich obťažujem, tak som ich prospekty hneď vyhodil.

• Registrácia a profil. Zaregistroval som sa na stránke agentúry a vyplnil online profil. Ten vidia zamestnávatelia z celých USA, preto ho vyplňte poctivo a bez chýb.
• Video pohovor. Krátko po registrácii mi volali a pozvali ma na video pohovor. Trval najviac 10 minút, pýtali sa na moje schopnosti a záľuby a overili si aj angličtinu.
• Video vizitka. Nie je povinná, no zvyšuje šance, že si vás nejaký tábor vyberie. Ja som ju natočil a bavilo ma to.
• Dokumenty. Papierov je naozaj veľa: potvrdenie od lekára, referencie, výpis z registra trestov, biometrický pas a ďalšie. Spísal som si ich na papier a postupne odškrtával.
• Výber zamestnávateľa a zmluva. Prácu nehľadáte vy, tábor si vyberie vás podľa profilu. Bez podpísanej zmluvy agentúra nemôže začať vybavovať víza, preto si o ňu u zamestnávateľa pokojne pripomeňte.
• Vízový pohovor. Na americkej ambasáde v Bratislave som dostal úplne základné otázky, napríklad kde študujem a kde budem pracovať. Samotný pohovor trval menej ako päť minút, najdlhšie bolo čakanie.
• Predodletové stretnutie a odlet. Zhruba mesiac pred odletom bolo povinné stretnutie, kde som dostal letenku a všetky inštrukcie. Môj let do New Yorku odlietal z Budapešti okolo šiestej ráno, tak som spal na letisku. A nebol som tam jediný.

Po skončení práce máte na víze J1 ešte 30 dní na cestovanie po USA. Pozor, ak počas týchto 30 dní z USA vycestujete, napríklad do Kanady alebo Mexika, späť sa na J1 už nedostanete. Na návrat budete potrebovať iné povolenie na vstup, Slováci zvyčajne ESTA.

Ako vyzeral môj deň v tábore

Býval som v tábore Camp Wah-Nee na severe Connecticutu, neďaleko mesta Torrington. Bol uprostred lesa, signál tam nebol a mobil som za celé leto zapol asi dvakrát. WiFi sme však mali v hlavných častiach tábora.

Robil som v kuchyni. Najskôr som nebol nadšený, no ostatní mi hneď povedali, že som mal šťastie. Mali pravdu. Po raňajkách, obede a večeri sme umyli riady a odpracoval som najviac päť hodín denne. V tábore bolo okolo 400 detí a 200 ľudí z personálu, takže riadov bolo dosť. Odvtedy nikdy nenatieram arašidové maslo na tanier. Môj šéf Stu bol najlepší šéf, akého som mal. V lete prekonal rakovinu, a keď nám so slzami v očiach prišiel povedať, že je zdravý, všetci sme tlieskali. Cítil som sa ako v americkom filme.

Môj bežný deň vyzeral takto:

• 8.00 budíček
• 8.30 raňajky
• 9.00 až 10.30 riady po raňajkách
• 10.30 až 12.00 voľno, zvyčajne internet
• 12.00 až 12.30 obed
• 12.30 až 14.40 riady po obede
• 14.40 až 17.00 voľno, zvyčajne bazén
• 17.00 až 17.30 večera
• 17.30 až 19.00 riady po večeri
• 19.00 až 20.00 oddych
• 20.00 až 21.30 posilňovňa
• 21.30 sprcha a posteľ

Voľno som trávil pri jazere, v bazéne a v posilňovni, ktorá bola pre personál tiež zadarmo. Trikrát do týždňa sme mohli ísť večer do mesta. Z tábora sme chodili aj na výlety: na univerzitu UConn, do Waterbury, na bejzbalový zápas v New Britain a k vodopádom Kent Falls. Raz sme si viacerí vybavili voľno, požičali si od šéfa auto a spravili road trip do Bostonu a k Harvardu v Cambridge.

Jedna vec ma prekvapila. Angličtinu som si veľmi nezlepšil, lebo väčšina kolegov bola z Poľska, Maďarska a Česka. Ak chcete hlavne trénovať jazyk, myslite na to. A ešte jedna rada: ja som išiel až po štátniciach, v poslednom možnom termíne. Dnes by som išiel hneď v prvom ročníku a potom každé leto.

Milan „Bez Mapy“ Bardún, cestovateľský blog, ktorý trhá Slovákov z kancelárskych stoličiek od roku 2013

PS: Páčil sa alebo ti pomohol môj článok? Pozri sa do môjho obchodu.

Cestovaniu zdar!

Viac mojich tipov k téme nájdete v prehľade USA.