Aká je vlastne úloha travel influencera v cestovnom ruchu? Túto otázku dostávam často, väčšinou s malou narážkou, že ide hlavne o reklamu s peknými fotkami. Tento týždeň som na ňu dostal nečakane konkrétnu odpoveď, a to vďaka jazde z letiska za trinásť eur, ktorá sa nikdy neuskutočnila. A úprimne, tú odpoveď som nenapísal ja, ale vy.
Vyjadrenie Milana Bez Mapy ku kauze s Bolt taxíkmi na letisku v Bratislave
Stručne čo sa stalo, ak ste to nezachytili
V sobotu 19. 9. 2026 sme s Jankou Travel Hacker priletili z Košíc do Bratislavy. Obyčajný večer, boli sme unavení a chceli sme byť čo najskôr doma. Objednal som si Bolt do centra za približne trinásť eur. Prvý vodič jazdu prijal a po chvíli ju zrušil. Druhý to isté. Tretí tiež. Janka medzitým skúšala Uber za 8,50 eura a dopadla rovnako, asi štyrikrát po sebe. Chvíľu nám trvalo, kým nám to došlo.
Tie autá neboli nikde ďaleko, stáli pár metrov od nás a vodiči postávali vedľa nich. Keď som sa ich spýtal, prečo jazdy rušia, dostal som odpoveď v angličtine, že cena je nízka a počkajú, kým stúpne. Keď som vytiahol mobil, začali sa vyhrážať políciou. Domov sme nakoniec išli autobusom číslo 61.
Napísal som o tom na svojich sieťach, Janka tiež. Čakal som pár súhlasných komentárov, nič viac. Namiesto toho sa oba príspevky spolu dostali k takmer trom miliónom pozretí a prišli mi stovky správ v štýle „mne sa to stalo tiež“. Z letiska, z festivalov, z iných miest. Jeden človek zo Žiliny opisoval, ako mu cena z pôvodných siedmich eur vyskočila na štyridsať. Vtedy mi došlo, že to nie je môj zlý večer, ale niečo, čo tu nefunguje dlhšie a ľudia to doteraz len potichu znášali.
Tu je pôvodný status, ktorý všetko spustil:
Ďalšie dni boli turbulentné, a nielen pre mňa. Téma sa z našich profilov rozšírila ďalej, prebrali ju desiatky médií, od celoštátnych denníkov cez spravodajské portály a tlačovú agentúru až po regionálne weby.
Na sieťach začali vznikať vtipy o taxíkoch pred terminálom, čo som naozaj nečakal. Keď si tému preberie humor, znamená to, že už nepatrí vám. A presne vtedy je dobré dávať si pozor na to, čo hovoríte.
Ako reagovalo letisko a Bolt na kritiku taxikárov od Milana Bez Mapy
A potom sa stalo niečo, v čo som úprimne ani nedúfal. Výsledok prišiel v priebehu pár hodín. Letisko sa mi ozvalo samo, spojilo sa s Boltom a ten sprísnil pravidlá pre jazdy z letiska. Vodiči už nemôžu objednávky z letiska opakovane odmietať, inak prídu o prístup k letiskovým jazdám.
Nahlásené prípady Bolt spätne preveruje a pri potvrdení hrozí vodičovi aj trvalé vyradenie z platformy. Chcem byť v tomto úplne úprimný. Toto som nevyriešil ja. Vyriešili ste to vy. Jeden status od jedného človeka je sťažnosť. Tisíce komentárov, zdieľaní a správ od ľudí, ktorí zažili to isté, sú dôkaz, že problém existuje.
Presne to dalo celej veci váhu a za to vám patrí obrovské ďakujem. Tento článok však nie je o tom, čo sa stalo. Je o tom, prečo som o tom vôbec písal.
Aká je úloha travel influencera v cestovnom ruchu?
Popravde, na pár chvíľ som uveril tomu, že som urobil niečo zlé. Že som ublížil reputácii Letiska Bratislava, Boltu či samotným taxikárom. Potom som si uvedomil, že som urobil presne to, čo robím od roku 2013, keď som založil tento blog. To, na čom stoja piliere značky Milan Bez Mapy. Čo to je? Podeliť sa so svojou skúsenosťou, ktorá je relevantná pre moje cestovateľské publikum.
Cestujem, píšem a hovorím ľuďom o cestovaní už viac ako trinásť rokov. Čo sa mi osvedčilo, čo nie, na čo si dať pozor a kde môžete naraziť na problém. Práve preto má podľa mňa obsah cestovateľa hodnotu aj vtedy, keď v ňom nie je žiadna spolupráca.
Na letisku som zažil situáciu, ktorá mi prišla ako problém z pohľadu bežného cestujúceho, teda presne takého, akým je väčšina z vás. Tak som o nej povedal. Nie preto, že by som hľadal kauzu, ale preto, že to zapadá do toho, čo robím celé roky. Keby som mlčal, robil by som niečo iné, než za čo sa vydávam.
Následne sme s Jankou zverejnili ešte jeden príspevok. V komentároch sa totiž hnev začal pomaly presúvať na samotné letisko a to nebolo fér. Letisko tie autá pred terminál neposiela a Bolt mi v aplikácii ponúkol normálnu cenu. Problém vznikol u niekoľkých konkrétnych vodičov, ktorí si z miest na čakanie urobili vlastný biznis a obchádzali pravidlá aplikácie.
A tu je podľa mňa jadro celej veci. Ak má influencer hovoriť iba vtedy, keď za to dostane zaplatené, a len pekné veci, potom je v podstate reklamný priestor s tvárou. Chcem, aby každý vedel, že keď niečo odporúčam, niečo, čo funguje, hovorím to preto, že tomu verím.
A keď narazím na niečo, čo podľa mňa nefunguje, poviem to tiež. Inak by som postupne stratil to najdôležitejšie, čo som si za tých trinásť rokov vybudoval. Dôveru.
Možno práve v tom je rozdiel medzi billboardom a tvorcom, ktorý si okolo svojej práce vybudoval vlastné médium. Billboard hovorí to, za čo je zaplatený. Médium hovorí aj to, čo považuje za dôležité.
O situácii na letisku som nedal ani jeden rozhovor do médií
Za tie dni ma oslovili desiatky redakcií a televízií. Neposkytol som ani jeden rozhovor a chcem vysvetliť prečo, lebo časť ľudí to prekvapilo, najmä redaktorov. Téma bola všade a pozornosť bola na vrchole. Lenže ja som nechcel byť tvárou toho problému, chcel som ho vyriešiť v prospech cestujúcich.
Na prvý pohľad to vyzerá rovnako, ale nie je. Vo chvíli, keď začnete chodiť po štúdiách a komentovať vlastnú kauzu, téma sa nenápadne presunie od problému k vám. A ja som chcel, aby ostala tam, kde vznikla, teda pred terminálom. Všetko podstatné som povedal v jednom príspevku. Suma, počet zrušení, miesto aj presná veta, ktorá padla. Nič z toho som nepotreboval opakovať v štúdiu.
Redakciám, ktoré sa témou zaoberali, však chcem poďakovať. Bez nich by z toho zostal príspevok, ktorý za týždeň zapadne. Práve tým, že sa pýtali priamo zainteresovaných strán, sa z neho stala vec, ktorú bolo treba riešiť. To je práca novinárov, nie moja, a patrí sa to povedať nahlas.
A úprimne ďakujem aj letisku. Mohlo sa uraziť, mohlo sa brániť alebo vydať vyhlásenie, že situáciu monitoruje. Namiesto toho mi zavolali sami a problém, ktorý ani nespôsobili, zobrali za svoj. Z hľadiska krízovej komunikácie je to ukážkový postup a myslím, že si to zaslúži viac pozornosti než samotná kauza. Rovnako ďakujem Boltu, ktorý nič nezľahčoval, reagoval vecne a namiesto všeobecného stanoviska prišiel s konkrétnymi pravidlami, ktoré chránia nás cestujúcich.
Čo si z toho odnášam?
Že má zmysel ako infuencer hovoriť aj o veciach, za ktoré nikto neplatí. Zároveň si uvedomujem, akú mám výhodu, a nechcem ju zľahčovať. Keď podá sťažnosť anonymný cestujúci, čaká. Keď o tom istom napíšem ja, reaguje sa v priebehu dní.
Nie je to celkom spravodlivé.
Skôr to beriem tak, že ak už taký priestor mám, mal by som s ním narábať opatrne. Lebo s vplyvom prichádza zodpovednosť. Virálny dosah totiž nie je dôkaz pravdy, je to len pozornosť. Rovnaký mechanizmus, ktorý tento týždeň pomohol cestujúcim, dokáže inokedy poškodiť niekoho, kto nič neurobil.
Môj príspevok pomenoval jednu konkrétnu skúsenosť, silu jej dali až stovky ďalších ľudí, ktorí ju potvrdili. Takže ešte raz, každému, kto napísal, zdieľal, komentoval alebo len poslal ďalej: ďakujem. Ukázali ste, že keď sa ozve dosť ľudí naraz, veci sa naozaj dajú zmeniť.
Cestujte a ozývajte sa, Milan Bez Mapy.
