Ako vyzeralo cestovanie s Danube Wings? Ak ste ho nezažili, predstavte si let bez aplikácie a bez palubného lístka v mobile. Prišli ste na letisko k okienku, vypýtali si letenku a odišli domov. Na letisko ste sa vrátili až v deň odletu. Presne takto som v roku 2010 letel prvýkrát v živote do Košíc.
Mal som študentský rozpočet a jednosmernú letenku za 49 eur, na cestu späť už peniaze nezostali, tak som išiel vlakom. Vtedy som o lietaní nevedel skoro nič. Dnes o lietadlách a letiskách robím obsah a túto trasu letím takmer každý mesiac. Možno aj preto sa k tomu prvému letu tak rád vraciam.
Cestovanie s Danube Wings bolo také, že…

Môj prvý let s Danube Wings a cena letenky z Bratislavy do Košíc v roku 2010
Dnes sa letenka kupuje v mobile za pár sekúnd. V roku 2010 som sa kvôli letenke vybral na bratislavské letisko, podišiel k okienku a letenku do Košíc si jednoducho vypýtal, podobne ako keď si na stanici kupujete lístok na vlak. Potom som išiel domov a na letisko som sa vrátil až v deň odletu. Žiadne porovnávanie cien, žiadne sledovanie akcií mesiace dopredu. Samozrejme, letenku ste si mohli kúpiť aj online, ale mne prišlo úplne normálne cestovať kvôli nej na letisko a vybaviť ju pri okienku.
Zaplatil som 49 eur za jeden smer. Pre študenta to boli peniaze, pri ktorých sa človek zamyslí dvakrát. Ja som sa zamyslel a kúpil si len jednu cestu, na spiatočnú letenku mi rozpočet už nevydal. Keď sa na to dnes pozerám s odstupom, bol to celkom presný obraz toho, čím bolo vtedy lietanie po Slovensku.
Dalo sa, ale nebolo samozrejmé. Letieť do Košíc v roku 2010 nebolo mainstream a pôsobilo to skôr ako vec, ktorú za vás platí firma, než ako bežný spôsob cestovania.
Aké bolo cestovanie s Danube Wings
Keď som nastúpil, bolo jasné, že do tohto lietadla úplne nezapadám. Bolo poloprázdne a všetci ostatní cestujúci boli podnikatelia v oblekoch, minimálne trikrát starší ako ja. Žiadni turisti, žiadne rodiny, žiadni ďalší študenti. Pre nich to bola bežná služobná cesta, pre mňa prvá cesta do Košíc v živote. To bol Danube Wings.
Poznáte ten pocit, keď ste v miestnosti najmladší a snažíte sa tváriť, že je to pre vás úplne normálne? Presne tak som tam sedel. Dnes sa na tom úprimne zasmejem. Keby mi vtedy niekto povedal, že raz budem túto linku lietať takmer každý mesiac a o lietadlách budem rozprávať státisícom ľudí, asi by som mu neveril.
Malé lietadlo ATR 72, v ktorom bolo cítiť všetko
Danube Wings lietala s turbovrtuľovými lietadlami ATR 72. Je to menšie lietadlo s približne 70 sedadlami, krídlami nad trupom a vrtuľami, ktoré vidíte priamo z okna. Vnútri bolo tesné, ale moderné a voňavé. Malé regionálne lietadlo si človek často predstaví ošúchané, toto také vôbec nebolo. Letušky boli príjemné a v poloprázdnej kabíne pôsobila celá cesta komorne, skoro ako súkromný let.


Potom prišli turbulencie. V takom malom lietadle bolo každú turbulenciu cítiť niekoľkonásobne viac ako vo veľkých dovolenkových lietadlách. Dnes už viem prečo. ATR je oveľa ľahšie ako prúdové lietadlá a lieta nižšie, častejšie cez oblaky, kde býva vzduch nepokojnejší, takže s ním rovnaký poryv vetra pohne viac.
Pre lietadlo je to bežná vec, s ktorou konštruktéri počítajú. Pre mňa to vtedy bol zážitok, ktorý som cítil v žalúdku, zatiaľ čo pre pánov v oblekoch to bola zrejme rutina. Let do Košíc trval zhruba hodinu, no v hlave mi z neho zostalo viac ako z mnohých dlhších letov.
Prvá návšteva Milana Bez Mapy v Košiciach a návrat domov vlakom
Do Košíc som priletel ako biznismen a domov som sa vracal ako študent. Na spiatočnú letenku mi rozpočet nevydal, tak som si kúpil lístok na vlak. Vlaky zadarmo pre študentov vtedy ešte neexistovali, prišli až v novembri 2014, takže aj ten lístok som si musel zaplatiť. Tam, kam som priletel za hodinu, som sa vracal niekoľko hodín.
Ten rozdiel medzi hodinou vo vzduchu a pol dňom vo vlaku hovorí o Slovensku viac ako akákoľvek mapa. Na jednej strane lietadlo, ktoré vás prenesie z jedného konca krajiny na druhý, na druhej strane cesta, pri ktorej máte dosť času pozerať sa z okna a premýšľať. Mne sa na tej ceste ušlo oboje.

Prečo Danube Wings skrachovali
S Danube Wings som na tejto linke letel aj v ďalších rokoch. V novembri 2013 však aerolinka zastavila všetky lety a v roku 2014 na ňu bol vyhlásený konkurz. Bola to slovenská letecká spoločnosť so základňou v Bratislave, lietala aj do zahraničia a bola dokonca oficiálnym prepravcom slovenskej hokejovej reprezentácie. Jej riaditeľ pri rušení linky do Košíc vysvetlil, že nenašli dosť cestujúcich ochotných zaplatiť skutočné náklady.
Lietadlo vraj vedeli naplniť, keď letenka stála okolo 40 eur, lenže z takej sumy po zaplatení DPH a letiskových poplatkov takmer nič nezostalo.

Spätne mi to celé zapadá do seba. Moja letenka za 49 eur bola pre študenta drahá, ale pre aerolinku lacná. Obe veci platili naraz. Poloprázdne lietadlo, ktoré mi vtedy pripadalo príjemne komorné, bolo v skutočnosti znakom problému. A páni v oblekoch neboli len kulisa môjho prvého letu. Boli to presne tí zákazníci, na ktorých linka stála, a bolo ich jednoducho málo. Vtedy som to nevidel. Videl som len voňavú kabínu, príjemné letušky a vrtuľu za oknom.
Cestovanie z Bratislavy do Košíc lietadlom dnes a čo sa zmenilo od môjho prvého letu s Danube Wings
Dnes letím z Bratislavy do Košíc takmer každý mesiac. Na trase lieta Wizz Air s Airbusom, ktorý má viac ako trikrát toľko sedadiel ako vtedajšie ATR, a najlacnejšie letenky začínajú na 19,99 eura.
Lietadlo je väčšie, turbulencie cítiť menej a letenka stojí menej ako tá moja z okienka. Z dobrodružstva sa stala rutina a ja už dávno nie som ten študent, ktorý sa medzi pánmi v oblekoch snaží tváriť, že sem patrí. Napriek tomu mám k tomu prvému letu slabosť. Bolo v ňom niečo, čo dnešné lietanie stratilo.

Pohodlie ani cena to nie sú, tie sú dnes lepšie. Skôr pocit, že let je udalosť. Že si letenku idete kúpiť osobne, sadnete si do malého lietadla s vrtuľami a každý poryv vetra vám pripomenie, že ste naozaj vo vzduchu. Dnes je let do Košíc pre mňa presun. V roku 2010 to bol zážitok.
Čo navštíviť v Košiciach, keď tam priletíte z Bratislavy
Košice, kam som v roku 2010 prvýkrát priletel s Danube Wings, sú dnes mestom, do ktorého sa rád vraciam a kde mám svoje obľúbené podniky. Moje tipy na historické centrum, reštaurácie aj výlety do okolia nájdete v článku Čo navštíviť v Košiciach podľa Milana Bez Mapy.
A ak ste s Danube Wings leteli aj vy, napíšte mi do komentárov, čo si z toho pamätáte. Som zvedavý, či ste aj vy sedeli medzi pánmi v oblekoch, alebo ste boli jedným z nich.
Cestujte!
