Čo vidieť v Prahe podľa Milana Bez Mapy: pamiatky, pivo a praktické tipy

Klasiky ako Karlov most, Pražský hrad a orloj sa oplatí vidieť v Prahe aspoň raz. Podľa mňa vám však raz aj stačia. Ja v Prahe nikdy nevynechám Olšanské cintoríny a pivo U Fleků. Ďalšie pivo vám tam donesú skôr, než si ho stihnete objednať.

Rýchle faktypodľa Milana Bez Mapy

Klasiky

Karlov most, Pražský hrad a orloj, podľa mňa stačia raz

Na pivo

U Fleků, ďalšie pivo nosia bez objednávky

MHD

lístok na 24 hodín za 140 Kč v aplikácii PID Lítačka

Z letiska

linka 59 a metro A za 46 Kč, asi 35 minút

Menej turistov

Vyšehrad a Olšanské cintoríny, vstup zadarmo

Z Bratislavy

vlakom necelé 4 hodiny na Praha hlavní nádraží

Čo vidieť v Prahe? Sedím U Fleků a čašník bez slova položí na stôl ďalšie pivo. Na papierik pripíše čiarku a odíde. Nič som si neobjednal.

O Prahe som pôvodne ani nechcel písať. Ako Slovák som tu bol toľkokrát, že som ju nikdy nevnímal ako turistickú destináciu, ako napríklad Londýn či Madrid. Lenže Praha má aj druhú vrstvu, ktorú väčšina návštevníkov prejde bez povšimnutia.

Pod Staromestským námestím ležia pôvodné prízemia stredovekých domov. Vedľa orloja dodnes zíva prázdne miesto, ktoré tam nechala vojna. Tancujúci dom zase stojí tam, kde v roku 1945 dopadli americké bomby. V článku preto nájdete klasiky aj príbehy, ktoré vysvetľujú, prečo Praha vyzerá tak, ako vyzerá. Pridal som aj ceny dopravy a vstupného na rok 2026 a krčmy, kam chodím na pivo.

Tip od Milana Ubytovanie vám odporúčam riešiť čo najskôr, izby s dobrou polohou a rozumnou cenou miznú ako prvé. Tu nájdete ponuky ubytovania v Prahe platné dnes.

Ako sa dostať do Prahy z Bratislavy: vlak, autobus alebo auto

Z Bratislavy do Prahy je to po diaľnici asi 330 kilometrov. Vlakom cesta trvá necelé štyri hodiny a vystúpite na stanici Praha hlavní nádraží. Odtiaľ ide metro C a do centra dôjdete aj pešo.

Priame vlaky jazdia cez Brno viackrát denne. Prevádzkujú ich České dráhy so Železničnou spoločnosťou Slovensko a RegioJet, ktorý býva o pár eur lacnejší. Pri kúpe vopred stojí lístok v RegioJete zhruba od 10 €. Od 30. apríla 2026 pridal Leo Express dva spoje denne cez Přerov a Otrokovice, s lístkami od 4 €.

Autobusy zo Slovenska zase väčšinou končia na stanici Florenc. Stretávajú sa tu linky metra B a C, takže sa odtiaľ dostanete kamkoľvek do mesta.

Do Prahy autom: diaľničná známka 2026 a parkovanie

Ak idete autom, potrebujete českú elektronickú diaľničnú známku. V roku 2026 stojí desaťdňová 300 Kč, tridsaťdňová 480 Kč a jednodňová 230 Kč. Jednodňová platí len do polnoci, nie celých 24 hodín. Oficiálne ju predáva web edalnice.cz, iné stránky si často pripočítajú poplatok.

Parkovanie v centre Prahy je navyše drahé a modré zóny patria rezidentom. Lacnejšie vyjde nechať auto na parkovisku P+R pri niektorej stanici metra na okraji mesta. Do centra potom pokračujete MHD.

Ako sa dostať z letiska Václava Havla do centra Prahy

Lety zo Schengenu, teda aj z Košíc, pristávajú na Termináli 2. Najlacnejšia cesta do centra vedie autobusom 59 na stanicu Nádraží Veleslavín, kde prestúpite na metro A. Do centra to trvá asi 35 minút a stačí bežný lístok na 90 minút za 46 Kč v aplikácii.

Druhou možnosťou je autobus 100 na Zličín, odkiaľ ide metro B. Priamo na hlavnú stanicu jazdí expresný autobus AE za 200 Kč a cesta trvá asi 45 minút. V noci premávajú linky 907 a 910 každých 30 minút.

• Tip od Milana Lístky na 24 a 72 hodín v autobuse AE neplatia, lebo má vlastný tarif. S lístkom na 24 hodín sa preto oplatí ísť linkou 59.

MHD v Prahe: aký lístok kúpiť a koľko stojí v roku 2026

Ja si v Prahe kupujem lístok na 24 hodín. Platí neobmedzene na metro, električky, autobusy aj lanovku na Petřín. Oplatí sa, ak za deň pôjdete aspoň štyrikrát. Od 1. januára 2026 stoja lístky takto:

Lístok kúpite napríklad v aplikácii PID Lítačka alebo v automate na zastávke. Papierový lístok treba hneď pri nástupe označiť v označovači, inak neplatí. V aplikácii sa lístok aktivuje sám v čase, ktorý si zvolíte.

Peniaze v Prahe: koruny, platba kartou a zmenárne

Česko má vlastnú menu, korunu. V októbri 2026 stálo jedno euro približne 24,3 Kč, takže 100 Kč je zhruba 4,10 €. Kartou som v Prahe zaplatil všade.

• Tip od Milana Keď sa vás terminál alebo bankomat opýta, či chcete platiť v eurách, alebo v korunách, vyberte koruny. Pri prepočte na eurá vám obchodník alebo banka účtuje horší kurz.

Zmenárne v centre Prahy mali roky zlú povesť pre nevýhodné kurzy. Od roku 2019 preto platí zákon, podľa ktorého môžete od výmeny do 1 000 € odstúpiť do troch hodín. V reštauráciách sa bežne necháva prepitné okolo 10 %.

Kde sa ubytovať v Prahe a ktorá štvrť sa oplatí

V roku 2018 som v Prahe býval cez Airbnb minútu pešo od Václavského námestia. Za noc som vtedy zaplatil 20 €. Odvtedy sa však ceny zmenili, preto si ich overte priamo pri rezervácii. Inokedy som býval v hoteli Almanac X Alcron kúsok od Václaváku. Je to hotel, ktorý preslávili Pelíšky, a najviac ma v ňom dostali raňajky.

Pri výbere štvrte rozhoduje hlavne to, čo od Prahy čakáte:

• Staré Mesto a Malá Strana: všetko máte pešo, no ubytovanie je najdrahšie a v noci tu býva rušno.
• Nové Mesto pri Václaváku: dobré spojenie metrom aj električkou a blízko k hlavnej stanici.
• Vinohrady a Žižkov: obytné štvrte s kaviarňami a krčmami, do centra to máte električkou pár minút.
• Karlín: moderná štvrť s reštauráciami a rýchlym spojením metrom B.

@milan_bezmapy+249 000 sledovateľov

Sledujte ma na Instagrame

Sledovať

Koľko dní v Prahe stačí na pamiatky aj krčmy?

Na hlavné pamiatky v Prahe stačia dva celé dni. Prvý deň zaberie Pražský hrad, Malá Strana a Karlov most. Druhý zase Staré Mesto, Josefov a Vyšehrad. Tretí deň sa oplatí na miesta, kam turisti chodia menej, napríklad na Olšanské cintoríny alebo na Letnú. Celú trasu aj s cenami nájdete na konci článku.

Čo vidieť v Prahe podľa Milana Bez Mapy

Tu je zoznam miest, ktoré sa oplatí v Prahe navštíviť. Klasiky sú pekné, no podľa mňa stačia raz. Potom sa oplatí ísť hľadať najlepšie pivo v Prahe, a o tom je druhá časť článku.

Prezývku Stovežatá dostala Praha v 19. storočí, keď jej veže spočítal matematik Bernard Bolzano. Dnešné odhady však hovoria o viac ako 500 vežiach a vežičkách.

Klasiky som zoradil tak, aby sa dali prejsť pešo v logickom poradí. Začnete na Hrade, prejdete Malou Stranou a cez Karlov most dôjdete na Staromestské námestie.

Pražský hrad a Katedrála sv. Víta: čo je zadarmo a koľko stojí vstupné

Pražský hrad je podľa Guinnessovej knihy rekordov najväčší starobylý hradný komplex na svete. Do areálu a na nádvoria môžete vojsť každý deň od 6:00 do 22:00 zadarmo. Bez lístka uvidíte aj slávnostnú výmenu stráže, ktorá býva na poludnie pri hlavnej bráne.

Za vstup do budov už zaplatíte. Základný okruh stojí 450 Kč a platí dva dni po sebe. Zahŕňa Katedrálu sv. Víta, Starý kráľovský palác, Baziliku sv. Jiří a Zlatú uličku. Budovy majú od apríla do októbra otvorené od 9:00 do 17:00, v zime do 16:00.

Katedrálu sv. Víta zaraďujem medzi veci, ktoré v Prahe určite treba vidieť. Do jej prednej časti nazriete aj bez lístka. V nedeľu ju pre turistov otvárajú až o 12:00, lebo doobeda v nej slúžia omše.

Karlov most: prečo ho začali stavať presne o 5:31 ráno

Karlov most je pekný, no podľa mňa ho stačí prejsť raz. Zaujímavejší ako samotný most je dátum, keď ho začali stavať. Podľa pražského turistického portálu položil Karol IV. základný kameň 9. júla 1357 o 5:31 ráno. Keď to napíšete za sebou, vznikne rad 1 3 5 7 9 7 5 3 1. Čísla stúpajú k deviatke a potom klesajú, takže dátum zrejme nevybrali náhodou.

Most meria asi 516 metrov a stojí na ňom 30 sôch a súsoší. Väčšina z nich sú však kópie. Originály, ktoré poškodila voda a počasie, uvidíte v Lapidáriu Národného múzea a v kazematách Gorlice na Vyšehrade. Najstaršia socha, ktorá na moste stojí v pôvodnej podobe, je svätý Ján Nepomucký z roku 1683.

Cez deň je most plný ľudí. Pokojnejší ho zažijete len skoro ráno.

Staromestské námestie a orloj: prečo je to najznámejšia atrakcia Prahy

Dlho som nechápal, prečo je orloj najznámejšia turistická atrakcia v Prahe. Každú celú hodinu od 9:00 do 23:00 sa pred ním zhromaždí dav, aby videl dvanásť apoštolov v okienkach. Predstavenie však trvá len chvíľu a ľudia sa potom rozídu.

Vysvetlenie je jednoduché. Orloj tu stojí od roku 1410 a je to najstarší astronomický orloj na svete, ktorý stále funguje. Neukazuje len čas. Ukazuje aj polohu Slnka a Mesiaca, znamenia zverokruhu a kalendár so sviatkami.

Okrem orloja stojí za návštevu aj veža Staromestskej radnice. Vstup stojí 350 Kč a za výťah zaplatíte 100 Kč navyše. Vyhliadková ochodza je vo výške 42 metrov. Od apríla do decembra majú otvorené od 9:00 do 20:00, od januára do marca od 10:00 do 19:00.

Všimnite si aj voľné miesto vedľa veže. Kedysi tu stálo východné krídlo radnice. Počas Pražského povstania v máji 1945 ho ostreľovali nemecké jednotky a vyhorelo. Nové krídlo nikdy nepostavili, hoci súťaže na jeho podobu vypísali viackrát.

V starej verzii tohto článku som písal, že pod námestím sú katakomby. V skutočnosti sú pod radnicou a okolitými domami ich pôvodné románske a gotické prízemia. Vltava kedysi Staré Mesto často zaplavovala. V 13. storočí preto terén umelo zvýšili a staré prízemia skončili dva až osem metrov pod dnešnou ulicou. Podzemie radnice si môžete pozrieť s prehliadkou, za ktorú sa platí navyše.

Václavské námestie: prečo je to v skutočnosti bulvár

Václavák je skôr dlhý bulvár ako námestie. Na jeho hornom konci stojí Národné múzeum a socha svätého Václava. V novembri 1989 sa tu počas Nežnej revolúcie zhromažďovali státisíce ľudí.

Hornú časť námestia pri múzeu teraz rozkopávajú, lebo sa sem vracia električka. Dokončiť ju majú v roku 2027.

Židovská štvrť Josefov: synagógy a Starý židovský cintorín

Židovská štvrť sa v Prahe zachovala vo veľmi dobrom stave a nájdete v nej niekoľko synagóg. Mňa osobne prehliadka veľmi nebavila. Najviac ľudí však zaujme Starý židovský cintorín.

Židovská obec sa kedysi nemohla rozšíriť za hradby geta. Mŕtvych preto pochovávali do vrstiev a na niektorých miestach ich je vraj až dvanásť. Na malom priestore tu stojí asi 12 000 náhrobkov natlačených tesne pri sebe. Synagógy a cintorín spravuje Židovské múzeum v Prahe, ktoré má v sobotu a počas židovských sviatkov zatvorené.

Vyšehrad: Praha bez davov a najstaršia rotunda v meste

Vyšehrad stojí v tieni Pražského hradu, no podľa mňa je veľmi zaujímavý. Veľa turistov sem nechodí, možno preto, že je na kopci. A práve to sa vám tu bude páčiť.

Hradisko tu stálo pravdepodobne už v 10. storočí. Do areálu môžete vojsť kedykoľvek a zadarmo. Nájdete tu Rotundu sv. Martina z druhej polovice 11. storočia, najstaršiu zachovanú rotundu v Prahe. Dnu sa bežne nedostanete, no zvonka ju obídete za minútu.

V kazematách Gorlice uvidíte originály sôch z Karlovho mosta, za tento vstup sa platí. Na Vyšehradskom cintoríne ležia Antonín Dvořák, Bedřich Smetana, Alfons Mucha aj Karel Čapek. Najznámejšia je spoločná hrobka Slavín. Na Vyšehrad sa dostanete metrom C do stanice Vyšehrad, odkiaľ je to asi desať minút pešo.

Olšanské cintoríny: moje obľúbené miesto v Prahe

Olšanské cintoríny sú moje obľúbené miesto v Prahe. Turisti sem chodia málo, hoci ide o najväčšie pohrebisko v Česku. Zaberajú viac ako 50 hektárov a podľa odhadov tu leží okolo dvoch miliónov ľudí.

Mesto tu kúpilo pozemok na cintorín už v roku 1558. V roku 1680 sem pochovali viac ako 30 000 obetí moru. Dnes tu nájdete hroby Karla Havlíčka Borovského, Karla Jaromíra Erbena, Jana Wericha aj Jana Palacha, symbolu odporu proti okupácii. Najbližšie sú stanice metra A Flora a Želivského.

Petřín a Malá Strana: rozhľadňa, lanovka a Lennonova stena

Petřín je kopec plný zelene nad Malou Stranou. Na vrchu stojí rozhľadňa z roku 1891, ktorú inšpirovala Eiffelova veža v Paríži. Meria vyše 60 metrov a na vrchol vedie 299 schodov. Na konci roka 2026 má začať jej rekonštrukcia, preto sa oplatí pred cestou overiť, či je otvorená.

Na vrchol Petřína vyjdete pešo alebo lanovkou zo zastávky Újezd. Po dvoch rokoch mimo prevádzky opäť jazdí od 22. septembra 2026, zatiaľ v skúšobnom režime. Samostatný lístok stojí 90 Kč v aplikácii a 100 Kč v hotovosti či kartou. Lístky na 24 a 72 hodín však na lanovke platia.

Pod Petřínom na Malej Strane nájdete Lennonovu stenu. Po smrti Johna Lennona v roku 1980 na ňu mladí ľudia začali písať odkazy a texty piesní. Za komunizmu ju polícia pretierala, no nápisy sa vždy vrátili. Hoci tu má Lennon vlastnú stenu, Prahu nikdy nenavštívil.

Mne návšteva steny neprišla ničím výnimočná, má podľa mňa skôr historickú ako estetickú hodnotu. Od novembra 2019 tvorí väčšinu steny galéria pod holým nebom. Písať môžete len na vyhradené miesta fixkou alebo kriedou a sprejovať sa nesmie.

Letenské sady: výhľad na pražské mosty a metronóm namiesto Stalina

Z Letenských sadov je jeden z najznámejších výhľadov na pražské mosty cez Vltavu. V teplých mesiacoch tu funguje pivná záhrada. Nad schodmi k Vltave stojí obrovský metronóm, ktorý má za sebou zvláštny príbeh.

Na jeho mieste stál od roku 1955 pomník Stalina, najväčšie súsošie v Európe. Vydržal len sedem rokov. V roku 1962 ho odpálili 800 kilogramami výbušnín a od roku 1991 na podstavci tiká metronóm.

Tancujúci dom: prečo stojí práve na tomto mieste

Tancujúci dom sa mi nikdy nepáčil. Jeho príbeh je však zaujímavejší ako jeho tvar. Dňa 14. februára 1945 zhodilo bomby na Prahu vyše 60 amerických bombardérov. Piloti si mesto pre chyby v navigácii a zlé počasie podľa historikov pomýlili s Drážďanmi. Zomrelo 701 ľudí.

Na nábreží pri Jiráskovom moste vtedy zostala diera po zbombardovanom dome. Zaplnil ju až v roku 1996 Tancujúci dom od architektov Vlada Milunića a Franka O. Gehryho. Ľudia mu hovoria aj Ginger a Fred.

ZOO Praha a botanická záhrada v Tróji

Pražská ZOO leží v Tróji na severe mesta a na jej prehliadku potrebujete aspoň pol dňa. Hneď vedľa je Botanická záhrada Praha so skleníkom Fata Morgana.

Mám slabosť na botanické záhrady. Najkrajšiu som videl v Kapskom Meste a najškaredšiu v Buenos Aires. V Prahe ma zatiaľ najviac chytila malá botanická záhrada Prírodovedeckej fakulty pri Karlovom námestí. Píšem o nej v článku 3 menej turistické miesta v Prahe, ktoré ma chytili za srdce.

Najlepšie krčmy a bary v Prahe: kde majú najlepšie pivo

Praha má výborné reštaurácie a ešte lepšie pivo. Keby som mal z brucha vymenovať dva podniky, ktoré mám v Prahe rád, bude to U Pinkasů a U Fleků. Ten druhý je môj absolútny favorit. Jeden čitateľ mi pod článok napísal, že do oboch chodil na pivo už pred 23 rokmi. Už vtedy to vraj bola špička.

U Fleků: pivovar z roku 1499, kde pivo nosia bez objednávky

U Fleků som už dlhšie nebol. Pri mojej poslednej návšteve však nosili pivo bez objednávky. Čašník prišiel, položil pohár a na kúsok papierika napísal čiarku. Hotovo.

Prvá písomná zmienka o pivovare pochádza z roku 1499. Varia tu Flekovský tmavý ležiak 13°, ktorý vznikol v roku 1843 a ochutnáte ho len tu. Čapujú ho do pohárov s objemom 0,4 litra, nie do klasických pollitrov. Podnik má osem sál a záhradu pre 1 200 hostí a nájdete ho na Křemencovej ulici na Novom Meste. Ceny sú tu citeľne vyššie ako v bežnej pražskej krčme.

• Tip od Milana Čašníci U Fleků nosia po sálach aj podnos s panákmi Becherovky. Nie je to pozornosť podniku, každý panák sa objaví na účte.

U Pinkasů: prvá plzeň v Prahe od roku 1843

U Pinkasů stojí pri Jungmannovom námestí, pár krokov od Václaváku. Prvým majiteľom bol krajčír Jakub Pinkas. Na jar 1843 mu plzenský furman priviezol na ochutnanie dve vedrá nového ležiaka. U Pinkasů sa tak stal prvým podnikom v Prahe, kde čapovali plzeň, dnešný Pilsner Urquell.

U Medvídků: pivovar z roku 1466 a najsilnejšie české pivo

Tento tip som prevzal od magazínu Time Out. Pivovar tu v roku 1466 založil Jan Medvídek. Dnes varia nefiltrované pivo starými postupmi a majú aj X-Beer 33, podľa obsahu alkoholu najsilnejšie pivo v Česku. Nájdete ich na ulici Na Perštýně 7 v Starom Meste.

Zlý časy v Nusliach: 48 kohútikov piva z malých pivovarov

Druhý tip od Time Outu je pivnica Zlý časy v Nusliach, kúsok pod Vyšehradom. Na 48 kohútikoch čapujú ležiaky, tmavé aj pšeničné pivá z malých a stredných pivovarov z Čiech a Moravy. Návštevu môžete spojiť s prechádzkou po Vyšehrade.

Time Out odporúčal aj strešnú terasu T-Anker na obchodnom dome Kotva. Kotvu však v februári 2024 zavreli kvôli rekonštrukcii, ktorá má skončiť koncom roka 2027. Terasa zatiaľ nefunguje.

Absintherie: múzeum absintu a mýtus o halucináciách

Zaujalo ma aj múzeum absintu. Najskôr som nechápal, prečo by mal absint vlastné múzeum. Potom mi niekto povedal, že ho kedysi v mnohých krajinách zakázali. Ani sa nečudujem, veď piť ho je čistá vražda. Francúzsko ho zakázalo v roku 1915 a v USA je opäť legálny od roku 2007.

Vraj má halucinogénne účinky, a preto ho pili umelci, aby si privolali múzu. To je však mýtus. Látka tujón z paliny v ňom nie je v množstve, ktoré by spôsobilo halucinácie. Zlú povesť mu urobil vysoký obsah alkoholu a lacné napodobeniny z 19. storočia. Výrobcovia do nich pridávali aj jedovatú modrú skalicu.

Ochutnať ho môžete napríklad v bare Absintherie s malým múzeom na Jilskej ulici v Starom Meste.

Ako sa pije pivo v Prahe: čiarky, hladinka, šnyt a mlíko

V českej krčme vám čašník píše čiarky na papierik na stole. Na konci podľa nich platíte. Keď dopijete, často donesie ďalšie pivo bez pýtania. Ak už nechcete, stačí mu to povedať alebo položiť pivný tácok na prázdny pohár.

Česi riešia aj to, ako pivo načapujú. Hladinka je klasické pivo s hustou penou. Šnyt je zase menšia porcia, v ktorej je zhruba polovica peny. Mlíko je takmer celé pena a pije sa naraz. V mnohých krčmách navyše čapujú tankové pivo, ktoré prichádza z pivovaru nepasterizované vo veľkých tankoch, nie v sudoch.

Česi pijú najviac piva na osobu na svete. V rebríčku japonskej spoločnosti Kirin sú na prvom mieste nepretržite od roku 1993. Spotreba však klesá. Podľa Českého zväzu pivovarov a sladovní vypil v roku 2025 priemerný Čech 121 litrov piva, najmenej v histórii merania.

Praha sa zároveň snaží zbaviť alkoturistov. Od októbra 2024 mesto zakázalo organizované nočné ťahy po baroch, takzvané pub crawls. Sprievodcovia so skupinami preto môžu chodiť len od 6:00 do 22:00.

Mýty o Prahe, ktoré sa stále opakujú

Pri aktualizácii článku som narazil aj na tvrdenia, ktoré sa o Prahe šíria roky. Niektoré z nich som kedysi napísal aj ja.

• Hitler chcel v Prahe stráviť dôchodok. Nie je to pravda. Túto informáciu som pôvodne prevzal od jednej pražskej cestovky. Hitler však plánoval dožiť v rakúskom Linzi, kde prežil mladosť, a chcel ho prestavať na kultúrne centrum ríše.
• Nacisti chceli v Josefove múzeum vyhynutej rasy. Dlhoročný riaditeľ Židovského múzea v Prahe Leo Pavlát hovorí, že to nedokazujú žiadne dokumenty. Vojnové múzeum v roku 1942 navrhol Karel Stein zo židovskej obce. Židovskí odborníci tak zachraňovali predmety, knihy a archívy z vyrabovaných obcí.
• Majstra Hanuša po dokončení orloja oslepili. Ide o legendu. Orloj postavil v roku 1410 Mikuláš z Kadane a Hanuš ho len neskôr vylepšil.

Trasa po Prahe na víkend a ceny v skratke

1. Prvý deň Pražský hrad: areál zadarmo, základný okruh 450 Kč
2. Malá Strana, Lennonova stena a Petřín, lanovka 90 Kč alebo s lístkom na 24 hodín
3. Karlov most, najpokojnejší skoro ráno
4. Staromestské námestie a orloj, veža radnice 350 Kč
5. Večer pivo U Fleků alebo U Pinkasů
6. Druhý deň Vyšehrad zadarmo, metrom C do stanice Vyšehrad
7. Tancujúci dom, Václavské námestie a Josefov
8. Tretí deň Olšanské cintoríny a Letná, večer Zlý časy

Lístok na MHD na 24 hodín stojí 140 Kč v aplikácii, na 72 hodín 340 Kč. Z letiska sa do centra dostanete linkou 59 za 46 Kč.

Táto skladba mi vždy pripomenie Prahu. Je to Vltava od Bedřicha Smetanu, ktorý leží na Vyšehradskom cintoríne. Prvá časť jeho cyklu Má vlasť sa mimochodom volá Vyšehrad.

Brno a ďalšie tipy na výlety v Česku

Ak cestujete do Prahy z Bratislavy, Brno máte priamo po ceste. Prečítajte si môj článok Najlepšie podniky v Brne, ktoré odporúčajú čitatelia Bez Mapy a tipy, čo vidieť v Brne.

Ak chcete z Prahy pokračovať ďalej po Česku, inšpiráciu nájdete v článkoch najkrajšie miesta v Česku a návšteva južných Čiech. Viac mojich tipov nájdete v prehľade Výlety k susedom a na mojom blogu o Česku.

Cestujte!