Všetko čo mi vzal (a dal) koronavírus z pohľadu travel blogera

Najskôr som tento článok nechcel písať. Hovoril som si, že vo svete sú kvôli koronavírusu aj horšie problémy ako to, že jeden z mnohých travel blogerov nemôže cestovať. Potom som si ale uvedomil, že to nie je iba to, že nemôžem cestovať. Sú to problémy, ktoré sa týkajú aj blogovania, môjho podnikania a úprimne, zatvorené hranice sú to posledné, čo ma aktuálne trápi.

Som nesmierne vďačný, že toto sú moje jediné ťažkosti, no stále to problémy sú a sú dosť vážne, keďže sa priamo týkajú môjho živobytia.

Koronavírus z pohľadu travel blogera a cestovného ruchu

V tomto článku sa v žiadnom prípade neplánujem ľutovať. Stojím pevne nohami na zemi aj v časoch koronavírusu, lebo som jednu vec spravil dobre. O nej sa dočítate nižšie. Avšak, spätne som sa pozrel na uplynulý mesiac marec 2020 a vyhodnotil čísla návštevnosti blogu, dosahov a mojich zárobkov z podnikania. Všetko sa zmenilo a síce väčšina išla smerom k horšiemu, fascinuje ma sledovať celý tento vývoj. Sledovať, ako projekt, ktorý človek buduje 8 rokov nepretržite, môže zo dňa na deň v priamom prenose padnúť na kolená.

Skončím kvôli koronavírusu s podnikaním a blogom o cestovaní?

Toto sa ma pýta hádam každý. S blogovaním ani zďaleka nekončím, koronavírus ma zasiahol maximálne a vo všetkých smeroch, lebo práve cestovný ruch je najviac postihnutým podnikateľským segmentom zo všetkých. No a ja podnikám v cestovnom ruchu. Avšak, aj pandémia raz pominie a všetko sa skôr či neskôr vráti do normálu. Viac to ale vnímam ako test toho, či blog, ktorý som založil a budoval osem rokov, stojí na pevných základoch, alebo na blate.

Doposiaľ všetky moje zrušené súkromné a pracovné cesty kvôli koronavírusu:

1. Odessa na Ukrajine a s ňou spojená návšteva Moldavska,
2. návšteva kamarátky a koncertu Within Temptation a Evanescence v Londýne,
3. návšteva severného Škótska a jazera Lochness,
4. výlet do Budapešti a wellness víkend v Permone,
5. dvojtýždňová dovolenka v Peru s mamou (v čase písania tohto článku mi prišla SMS, že aj tento let bol zrušený, snažil som sa tváriť prekvapene).

Klesajúca návštevnosť blogu versus stúpajúce dosahy fotiek na Instagrame

Pred pár mesiacmi som sa mesiac čo mesiac pýšil číslami návštevnosti tohto webu. Každým mesiacom išli hore a bez mojej väčšej námahy dosahovali články na blogu Bez Mapy viac ako 100 000 prečítaní každý mesiac. Spolu za minulý rok to bolo viac ako jeden milión prečítaní, no všetko sa ale zlomilo v marci 2020. Aké nečakané, že? Pozrite si tabuľku vývoja. Každý stĺpček predstavuje jeden mesiac, ten ružový je marec 2020.

Akonáhle sa kvôli koronavírusu začali uzatvárať hranice, ľudia jednoducho prestali na internete vyhľadávať informácie o cestovaní, o tipoch na reštaurácie, lacné letenky a všetko, čo s tým súvisí. Ja tomu rozumiem, no zaujímavé bolo sledovať graf vývoja mojej návštevnosti. V marci sa čítanosť tohto blogu prepadla o viac ako polovicu a dosiahla tak hodnoty z roku 2016. Fascinujúce, nie?

Na druhej strane, Instagram sa, opäť raz, stal živnou pôdou pre čísla a dosahy. Hoci mi bola väčšina spoluprác pozastavená a zrušená, čísla išli raketovo hore. Je to celkom logické, ľudia sedia doma a hľadajú zábavu. A hoci sa mi čítanosť blogu rapídne prepadla a stále klesá, dosahy na Instagrame @milan_bezmapy mi stúpli o približne 25 %. Osobne z toho nič nemám (asi), no klienti s ktorými spolupracujem aj v tomto období, sa tešia. Možno je teraz správny čas na prečítanie si môjho článku 5 rád ako získať followerov na Instagrame?

View this post on Instagram

A post shared by Milan Bez Mapy (@milan_bezmapy)

Zrušené spolupráce ma trápia najviac

Vec, ktorá ma trápi najviac, sú zrušené spolupráce, ktoré som mal mať na najbližšie obdobie. Ešte vo februári, hneď po tom ako som sa po mesiaci vrátil z Argentíny, som behal z jedného stretnutia za druhým a veľmi sa tešil. Mal som na pláne niekoľko spoluprác, o ktorých môže každý jeden travel bloger iba snívať. Prečo?

1. Tieto spolupráce sa netýkali iba Instagramu, čo je posledné obdobie rarita. Agentúry zabudli, že content je viac ako fotka na Instagrame.
2. Tieto spolupráce sa priamo týkali cestovania a pohybu na čerstvom vzduchu. Mal som veľa cestovať po Slovensku, mal som dve kampane s Rakúskym turizmom a tiež som mal zmeniť spôsob, akým sa prepravujem :))) Tiež ma k sebe zavolala jedna z naších ambasád v Ázii na prezentáciu Slovenska…no uvidíme.
3. Tieto spolupráce boli slušne zaplatené a hoci peniaze sú moja motivácia, nie sú na prvom mieste. Mrzí ma to preto, lebo kombinácia „dobre zaplatená kampaň“ + „nie iba Instagramová kampaň“ + „cestovania sa týkajúca kampaň“ sa nevidí tak často. A ja som ich mal mať hneď niekoľko po sebe v prvom polroku 2020. Potom prišiel koronavírus a mne takto dokopy ušla päť ciferná suma. Bolo úplne komicko strašidelné sledovať, ako mi chodil jeden email za druhým s tou typickou vetou „Vzhľadom na aktuálnu situáciu musíme kampaň zrušiť/preložiť na neurčito.“ Bolo to ako keď pozeráte ako vám piesok preteká medzi prstami. Ani som tie mejly nemusel otvárať aby som vedel, čo v nich bude. Rovnako som musel ukončiť spoluprácu so svojim asistentom, ktorý pre mňa robil dva roky.

Avšak, spravil som si zoznam všetkých zrušených a presunutých kampaní na neurčito a keď sa celá situácia ukľudní, postupne sa k nim budem vracať, nech aspoň z tých najzaujímavejších niečo bude. Teším sa na to a som zvedavý.

Milan Bez Mapy na Šancovej bez gatí

Je dosť pravdepodobné, že ste už videli moju fotografiu zo Šancovej, na ktorej držím laptop a nohavice mám stiahnuté od pol pása dole. Bol to odkaz na to, ako vnímam koronavírus ja v mojej hlave. Tu je text:

„Zobudil som sa do iného rána. V uliciach mesta všetko stíchlo, električky ostali prázdne a v potravinách nie je cukor. Korporáty stiahli žalúzie, meetingy boli zrušené a slovo „rozpočet“ mi zrazu príde úplne povrchné.⁣ ⁣ Kávomaty vychladli a laptopy sa vybili. Zobudil som sa do rána, kde peniaze nie sú všetko. Do rána, kde zdravie a rodina sú viac ako obedová pauza, call s klientom o tretej, či vietnamské menučko za gastráč. Biznis prišiel o gate a na knihy o ekonomike sadá prach.⁣ ⁣ Minca má však dve strany.

Z oblohy zmizli lietadlá a opäť počuť vtáky. Mäso v chladničkách nahradila zelenina a ľudia odložili bagety. Začali si umývať ruky a jesť ovocie. Stres z práce odložili do šanónov, začali sa zaujímať o svojich blízkych a zistili, že byť zdravý je to najdôležitejšie.⁣ ⁣ Chce nám týmto celým planéta niečo naznačiť a ukázať kto je tu šéf? Možno.“ Milan Bez Mapy

Táto fotografia bola moja najúspešnejšia za posledných osem rokov blogovania, ak sa na to pozrieme z hľadiska čísel. Na Facebooku ju videlo takmer jeden milión ľudí, na Instagrame skoro 100 000. Konečne som sa prvýkrát cítil ako influencer, haha. Celá myšlienka vznikla v priebehu pár sekúnd, kedy som si dal budík na východ slnka a poprosil kamoša, nech ma odfotí.

Prečo s gaťami dole? Vyplýva to z textu, biznis prišiel o gate. Rád prepájam text fotky s tým, čo je na nej a nechávam ľuďom priestor na fantáziu. Drvivá väčšina tých, čo fotografiu videli, ju pochopili a keď som videl, ako sa začala šíriť po internete rýchlosťou svetla, musel som si v ten deň vypnúť mobil. Trošku som bol z toho nervózny, lebo som nevedel, kam sa až dostane. Fotografiu tiež nevedelo predýchať pár blogerov, no som rád, že sa im to podarilo 🙂  Po dávnejšej skúsenosti s jednou slovenskou travelblogerkou som si povedal, že za žiadnu cenu nebudem vstupovať do internetových vojen a nebudem nikoho verejne kritizovať.

Navyše, môj text z fotografie prebrala hádam každá jedna motivačná stránka bez toho, aby uviedla autora. Nuž, to sú úskalia internetu. Komentáre typu „Nechutná fotka.“ pravidelne striedali komentáre „Krásne napísané.“ a tie negatívne písali v 99% muži a staršie ženy. Kým poztívne komentáre písali najmä mladé ženy a gayovia. Avšak na moju obranu, pomer pozitívnych komentárov k negatívnym bol tak v pomere 10:1.

Jednu vec som ale spravil dobre…hoci moje príjmy klesli o viac ako 40%

Od prvého momentu, kedy som začal podnikať v cestovnom ruchu, som si začal tvoriť finančnú rezervu. Od začiatku som vedel, že ide o veľmi nestabilný segment podnikania a jednoducho nemôžem žiť „od výplaty do úst“. Každý jeden mesiac som si odkladal, čo oceňujem najmä dnes.  V dobe, kedy moje príjmy klesli o viac ako 40%, no z toho stres nemám. Dokonca som ani nepožiadal o odklad platenia preddavkov do zdravotnej a sociálnej poisťovne – nechcem si zbytočne vyrobiť dlhy.

S mojou finančnou rezervou by som vedel vyžiť najbližších 5 rokov za predpokladu, že by som sa uskromnil, necestoval a iba jedol a existoval. Čo je aktuálne to, ako žijem teraz, haha. Mojim cieľom ale nie je žiť z finančnej rezervy.

Ponaučenie: Nič netrvá večne, a predsa len, aj Titanic sa potopil, hoci bol nepotopiteľný. Opatrujte sa a hlavne buďte zdraví.