Aké zaujímavosti o Dóme svätej Alžbety v Košiciach poznáme? Do Košíc som sa rozhodol vyraziť a o našom najväčšom kostole na Slovensku zistiť niečo málo viac, ako sa píše v klasických bedekroch. Ide o moju poslednú cestu v rámci spolupráce s Panta Rhei „Prečítaj sa Slovenskom„, kde na základe kníh cestujem po Slovensku a spoznávam naše záhady a tajomstvá. Aj na tieto knihy máte do 31.8.2020 v obchodoch a na internete až 80% zľavy.
Toto leto som vystúpil na Tribeč a išiel po stopách záhadných zmiznutí. Prišiel sa tiež osobne pozrieť na hrad Sklabiňa, ktorý stojí nad dedinou Sklabiňa. Tá bola prvým oslobodeným mestom v bývalom Československu. Dnes som sa vybral do Košíc, poriadne sa pozrieť na zub Dómu svätej Alžbety, ktorý je opradený viacerými tajomstvami a skrytými odkazmi.
Z tejto návštevy som si pre vás pripravil niekoľko zaujímavosti, o ktorých ste určite ešte netušili. Alebo áno? V článku sa dočítate:
- prečo nepoznáme autorov dómu a čo sa stalo, že je tomu tak,
- čo stálo na mieste kostola predtým, ako bol postavený,
- prečo sú obrazy v kostole plné tajných a vtipných odkazov,
- aké sú otváracie hodiny a cena vstupného do veže a kostola,
- kto vyhĺbil záhadné jamky v omietke pri vstupe do kaplnky a prečo.
Zaujímavosti o Dóme svätej Alžbety v Košiciach, veža a otváracie hodiny
Dóm svätej Alžbety v Košiciach, najväčší kostol na Slovensku, zaujímavosti a legendy
Hoci ide o jeden z najznámejších kostolov na Slovensku, vieme o ňom veľmi málo. Prečo? Väčšina podkladov, stavebných návodov a postupov pri stavbe, zhoreli pri viacnásobných požiaroch v priebehu niekoľkých storočí. Zachovalo sa toho tak málo, že môžeme len hádať, ako bol Dóm svätej Alžbety v Košiciach postavený a kto je jeho autorom. Je však vysoko pravdepodobné, že tu nájdeme tajné miestnosti a chodby, ktoré bez plánov tak ľahko neobjavíte. Čo ukrýva veža? Jediní, kto si pamätá autorov, sú kostolné zvony. Zaujímavosťou je, že ručné zvonenie patrí medzi UNESCO pamiatky kultúrneho dedičstva Slovenska, podobne ako Skalický trdelník či bryndza.
Čo som dlho netušil je fakt, že na mieste na ktorom dnes stojí Dóm svätej Alžbety, stál v minulosti iný, menší kostol. Dóm začal vznikať tak, že pôvodný kostolík obstavali novým, rozobrali ho a materiál použili na novú stavbu, ktorú poznáme v jeho dnešnej podobe. To, kto je autorom plánov a kto vyrobil oltár, je dodnes tajomstvom. Kým nebudú objavené historické listiny, nedozvieme sa to. Kovový oltár, vraj jediný v Európe, bol postavený bol v roku 1931 na pamiatku obetiam prvej svetovej vojny. Hovorí sa, že bol odliaty zo zbraní vojakov. Ja síce nie som nadšenec kostolov, tento v Košiciach ma fascinoval. Prečo? Má príbeh.
Majstri, ktorých dodnes nepoznáme, tu zanechali množstvo odkazov, ktoré sa nikomu zatiaľ nepodarilo vysvetliť. Či už v obrazoch, ako je nočník na obraze na oltári pod posteľou, alebo najvyššiu severnú vežu, ktorú zdobí nenápadný pás z ruží. Každá je iná. Vysekať ruže do pevného andezitu muselo byť nesmierne náročné, no práca je aj napriek tomu veľmi precízne spravená a prevedená do najmenších detailov. Prečo tu je tento pás z ruží a prečo je tak detailne prepracovaný, aj keď ho nikto v tej výške nevidí?
Veža má toho oveľa viac. Pozrite si na oficiálnej stránke otváracie hodiny a vybehnite hore. Ten výhľad naozaj stojí za to. Cena vstupného bola v čase mojej návštevy tri eurá. Kedysi to tu fungovalo tak, že kvôli úzkym schodom púšťali skupinky ľudí hore len raz za pol hodinu, to sa našťastie zmenilo. Vraj je výhľad krásny hlave v noci, keď celé Košice svietia nočmými svetlami. Do veže sa platí zvlášť vstup ako do kostola. Doň vás pustia iba mimo omše za dve eurá. Určite odporúčam ísť aj dnu minimálne kvôli železnému oltáru.
Výhľad z veže Dómu svätej Alžbety na centrum Košíc
Majstri pracovali pre „vyššie dobro“ a nie pre potešenie ľudského oka či seba samých. Aj preto sa nikde nepodpísali. Severná časť kostola je však ešte viac ešte záhadná, ako by sme si mysleli. Prečo? Severný portál je najviac vyzdobená časť vonkajšej strany kostola, čo je sranda, lebo v stredoveku bol sever považovaný za zlo. Išla odtiaľ zima a nesvietilo slnko.
Preto väčšina kostolov na svojej severnej strane nemá ani len dvere, nieto dáku honosnú výzdobu s ružami. Severnú vežu dlho používali aj hasiči, ktorí kontrolovali, či niekde v Košiciach nehorí. Medzi ďalšie znaky tajných odkazov a zmyslu pre humor autorov, je aj jeden z chrličov vody na dážď na západnom portáli.
Vyzerá ako škaredá žena a nie je to náhoda. Povráva sa, že žena majstra bola alkoholička a raz sa tak opila, že ju majster našiel spadnutú v potôčiku v bezvedomí. Vraj sa jej chcel pomstiť a preto jej nešťastnú podobu vytesal na kostol.
Do kaplnky svätého Michala ryli čarodejnice, chceli omietku do elixíru mladosti
Zastavte sa aj pri Kaplnke svätého Michala a všimnite si zvláštne otvory pri vstupe do kaplnky. Vraj ich tu vyhĺbili čarodejnice, ktoré omietku z kaplnky používali do elixíru mladosti. Neskôr ich upálili.
Keď budete mať cestu okolo Košíc, určite sa zastavte. Odporúčam vám aj môj článok s tipmi na bary a reštaurácie v Košiciach. S láskou, Milan Bez Mapy
