Čo vidieť v Sisimiut v Grónsku podľa Milana Bez Mapy

Čo vidieť v Sisimiut? Sisimiut je oproti rušnému Nuuku malé a tiché mesto pod dramatickou horou a na jeho návštevu mi stačili dva celé dni. Najviac mi z neho ostala túra k chate v tvare UFO. Celý deň som počas nej nemal signál a nestretol som ani človeka.

Rýchle faktypodľa Milana Bez Mapy

Poloha

asi 40 km za polárnym kruhom, západné pobrežie Grónska

Ako sa dostať

Air Greenland z Kodane s prestupom v Nuuku, z letiska do centra pešo hodina, autom 10 minút

Koľko dní

dva celé dni

Polnočné slnko

približne od začiatku júna do 10. júla

Do batoha

nepremokavé topánky, sieťka proti komárom, krém s SPF

Múzeum a suveníry

zvyčajne otvorené len v dni, keď v meste kotví výletná loď

Grónske leto tu však znamená aj mokrú tundru a roje komárov. Bez nepremokavých topánok a sieťky na hlavu by som sem preto už nešiel.

Čo vidieť v Sisimiute v Grónsku? Ja som sem prišiel s jednoduchým cieľom, chcel som vidieť, ako vyzerá grónske leto. Návštevu som si preto zámerne naplánoval na obdobie okolo 21. júna, keď je najdlhší deň v roku. V ten deň je zároveň grónsky štátny sviatok, ktorý si Grónčania vybrali práve kvôli najdlhšiemu dňu. Slnko vtedy nad Sisimiutom vôbec nezapadá, pretože mesto leží asi 40 kilometrov za polárnym kruhom. S približne 5 400 obyvateľmi je to druhé najväčšie mesto Grónska, no stále sa dá celé prejsť pešo.

Poloha tesne za polárnym kruhom však vysvetľuje oveľa viac než len polnočné slnko. Sisimiut je totiž najjužnejšie mesto na západnom pobreží, kde sa smú chovať záprahové psy. Severne od tejto hranice zase nesmú Grónčania chovať iné plemená, aby sa grónsky záprahový pes nekrížil a ostal zdravý.

Tu je moj dokumentárny vlog z tejto návštevy Grónska, kde som sa zastavil aj v Sisimiute:

Psov som pri meste videl, no v lete len odpočívali, lebo bez snehu nemajú čo ťahať. Zároveň je to najsevernejšie grónske mesto, ktorého prístav nezamŕza ani v zime. Aj preto tu vyrástol najdôležitejší rybársky prístav celej krajiny. Sisimiut tak spája dva svety, záprahové psy severu a celoročne otvorené more juhu.

Ako sa dostať do Sisimiutu v Grónsku a koľko stojí letenka s Air Greenland

Do Sisimiutu som letel s Air Greenland z Kodane s prestupom v Nuuku. Hlavné mesto Grónska má od novembra 2024 nové letisko s dlhšou dráhou, takže tryskové lietadlá z Kodane dnes pristávajú priamo tam. Predtým sa do Grónska z Európy lietalo hlavne cez Kangerlussuaq.

Z Nuuku potom do Sisimiutu pokračujú menšie vrtuľové lietadlá. Lacné to nie je, mňa vyšla spiatočná letenka z Kodane 1 200 eur. Celú cestu som si platil sám. Do samotnej Kodane sa pritom z Viedne dostanete priamym letom, drahší úsek začína až tam.

Letisko v Sisimiute je malé a leží len niekoľko kilometrov od centra. Keďže bolo slnečno a úplne bezvetrie, rozhodol som sa ísť do mesta pešo. Trvalo mi to asi hodinu, autom je to zhruba desať minút. Už táto cesta bola pre mňa prvým zážitkom.

Viedla okolo zálivu a pláže, kde sa Grónčania kúpali, hoci vonku bolo len okolo ôsmich stupňov. Nad mestom sa pritom týči Nasaasaaq, 784 metrov vysoká hora, ktorá je dominantou Sisimiutu. Jej meno odkazuje na tvar čiapky a Dáni ju volajú Kællingehætten, teda Starenkina čiapka.

Ubytovanie v Sisimiute, koľko dní stačí a na čo si dať v lete pozor

Ubytovanie som si našiel normálne cez Booking. Sisimiut je malý a dá sa celý prejsť pešo, takže auto som tu nepotreboval. Medzi grónskymi mestami navyše nevedú cesty, preto som si ho nepožičiaval ani na výlety. V meste je aj bankomat a väčšina obchodov berie zahraničné karty.

Na čo som si musel v lete dať pozor, boli komáre. Je ich tu naozaj veľa, no takmer v každom obchode predávajú sieťky na hlavu, takže som si jednu hneď kúpil. Miestni ich bežne nosia aj na ulici. Druhá vec je slnko. Počas polárneho dňa je veľmi silné a svieti nonstop, preto som mal so sebou krém s SPF. Výhodou je, že sa netreba nikam ponáhľať, lebo tma jednoducho nepríde.

• Tip od Milana Na Sisimiut som si vyhradil dva celé dni a stačili mi na mesto, túru k UFO aj ostrov so starými hrobmi.
• Tip od Milana Sieťku proti komárom som si kúpil hneď prvý deň. Predávajú ich takmer všade, takže ju netreba voziť z domu.

@milan_bezmapy+249 000 sledovateľov

Sledujte ma na Instagrame

Sledovať

Čo vidieť v Sisimiute podľa Milana Bez Mapy

Sisimiut nemá veľa klasických pamiatok, väčšinu času som preto strávil vonku. Toto sú miesta, ktoré som si prešiel sám, od celodennej túry až po kávu pri jazere.

Arctic Circle Trail: najznámejšia polárna trasa z Kangerlussuaq končí v Sisimiute

Sisimiut je cieľom Arctic Circle Trail, jednej z najznámejších polárnych turistických trás. Spája mesto s letiskom v Kangerlussuaq a meria približne 160 kilometrov. Skúsení turisti ju prejdú za 7 až 10 dní a spávajú v jednoduchých chatách. Všetko jedlo si nesú so sebou, pretože po ceste nie je jediný obchod. Ja až taký zdatný turista nie som, preto som celú trasu nešiel. Posledný úsek pred Sisimiutom si však môže prejsť ktokoľvek a zo Sisimiutu vedú aj kratšie jednodňové túry.

UFO Trail v Sisimiute: jednodňová túra k chate v tvare UFO

Hlavnou túrou môjho pobytu bol UFO Trail. Na konci dlhého údolia stojí jedna z najzvláštnejších atrakcií Sisimiutu, horská chata v tvare lietajúceho taniera. Nádete ju na týchto súradniciach. Prespať v nej môže ktokoľvek, platí pravidlo, kto prv príde, ten prv melie. Dá sa k nej však zájsť aj tam a späť za jeden deň, dokonca aj v zime, keď sa chodí po stopách psích záprahov.

Od UFO som mal výhľad na 180 stupňov na fjord Kangerluarsuk Tulleq a na vysoké hory, za ktorými sa skrýva ľadovec Aqqutikitsoq. Celá túra má tam a späť zhruba 24 kilometrov. Chodník je úzky, no má dobré značenie a väčšinou len mierne stúpa. Na začiatku sezóny alebo po daždi však môžu byť náročné brody cez potoky.

Na tabuli pri chodníku sa mi veľmi páčila veľká poznámka, že vodu sa dá piť z každého potôčika. Celú cestu som pritom nemal žiaden signál a nestretol som ani jedného človeka, ale tak to v Grónsku na túrach chodí. Cestou som minul vodopád aj zamrznutú rieku. Pri UFO som si potom dlho posedel a užíval si výhľad. Nechýba tu ani toaleta. Dovnútra UFO sa dá normálne vojsť, nič tam však nie je, len návštevná kniha a lekárnička.

Čo si zobrať na túru k UFO v Grónsku: mokré topánky a 50 000 krokov

Túra ma úprimne vyčerpala, aj keď nie je extrémne dlhá. Nachodil som skoro 50 000 krokov, lebo na kamenistom chodníku som robil len malé kroky. Grónske leto navyše znamená, že sa topí sneh a ľad a všade je veľa vody. Tundra je plná močiarov a jazierok, ktoré nevidno, pretože ich prekrýva vegetácia. Niekoľkokrát som do takého nenápadného jazierka stúpil a topánky som mal úplne premočené. Výhodou zase je, že slnko v tomto období nezapadá, takže som sa nemusel ponáhľať domov pred zotmením.

• Tip od Milana Na túry v Grónsku odporúčam naozaj nepremokavé topánky. Moje to po niekoľkých krokoch do skrytého močiara nezvládli.
• Tip od Milana Na túru som si bral krém s SPF a sieťku proti komárom. Slnko je za polárnym kruhom silné aj vtedy, keď vonku nie je teplo.

Polnočné slnko v Sisimiute: kedy slnko nezapadá a kde som ho videl

Večer po túre som si ešte vyšiel na malý kopček priamo v centre Sisimiutu, aby som o polnoci videl polnočné slnko. Je to jednoduchá, ale celkom fajn atrakcia. Polárny deň trvá v Sisimiute približne od začiatku júna do 10. júla. Keďže mesto leží len kúsok za polárnym kruhom, slnko sa o polnoci drží nízko nad obzorom, no nezmizne za ním. Cestou som sa zastavil aj na miestnom cintoríne.

Bethel Kirke v Sisimiute: najstarší zachovaný kostol v Grónsku zaplatený veľrybím tukom

V starej časti mesta som si prešiel areál Sisimiut Museum, ktoré sídli v koloniálnych budovách z 18. storočia. Stojí tu aj modrý Bethel Kirke, najstarší zachovaný kostol v Grónsku. Zaujímavý je jeho príbeh.

Kostol vyrobili v Dánsku ako stavebnicu, poslali ho loďou do vtedajšieho Holsteinsborgu, ako sa Sisimiut volal, a vysvätili v roku 1775. Zaplatili ho veľrybím tukom, ktorý sa vtedy v Európe predával ako palivo do lámp. Dnes je kostol súčasťou múzea a bohoslužby sa konajú v červenom kostole z roku 1926 hneď vedľa.

Pri vstupe do areálu múzea stojí brána z veľrybích kostí, presnejšie z čeľustí veľryby grónskej. Postavili ju v rokoch 1906 až 1907 pred domom vtedajšieho správcu obchodnej stanice. Samotné múzeum som však našiel zatvorené. Vystavuje pritom aj nálezy kultúry Saqqaq, teda prvých ľudí, ktorí sa v Grónsku usadili pred zhruba 4 500 rokmi. Zvyčajne otvára len vtedy, keď v meste kotví výletná loď, a rovnako to funguje aj s mnohými obchodmi so suvenírmi. Sisimiut pritom za leto navštívi okolo 40 výletných lodí.

• Tip od Milana Nabudúce si pred cestou pozriem, kedy do Sisimiutu prichádza výletná loď. V ten deň mám najväčšiu šancu nájsť múzeum aj obchody so suvenírmi otvorené.

Ostrov Tele (Sallinnguit) pri Sisimiute: inuitské hroby, v ktorých dodnes ležia kostry

Najviac sa mi v Sisimiute páčila prechádzka na ostrov Sallinnguit, ktorý Dáni volajú Tele Ø podľa telekomunikačných zariadení na jeho vrchole. Leží kúsok od centra a s mestom ho spája mostík. Ja som k nemu išiel asi hodinu popri prístave.

Ľudia tu podľa archeológov žili s prestávkami posledných 4 000 rokov, najprv kultúry Saqqaq a Dorset, neskôr predkovia dnešných Inuitov z kultúry Thule. Na začiatku ostrova je mapa s očíslovanými zastávkami, ktoré vysvetľujú zvyšky obydlí aj hroby. Okrem histórie sú odtiaľto aj pekné výhľady na Sisimiut.

Najsilnejší zážitok sú však staré kamenné hroby. Inuiti svojich mŕtvych nepochovávali do zeme. Pôda je tu tenká, kamenistá a pod povrchom často zamrznutá, takže vykopať hrob sa jednoducho nedalo. Telo preto uložili na zem a obložili ho kameňmi. V niektorých hroboch dodnes vidno skutočné kostry, ktoré sa vďaka studenému a suchému podnebiu zachovali stovky rokov. Rovnaký princíp stojí aj za slávnymi múmiami z Qilakitsoq, ktoré lovci našli v roku 1972 na severozápade Grónska. Konkrétne kostry z fotky nájdete presne na týchto súradniciach.

Kultúrne centrum Taseralik a jazero Spejdersø v Sisimiute

Priamo v meste leží jazero, ktoré má dve mená. Grónčania ho volajú Nalunnguarfik, Dáni Spejdersø, teda Skautské jazero. Okolo neho vedie pekný okruh a ráno som tu videl veľa ľudí behať. Na jeho brehu stojí kultúrne centrum Taseralik, ktoré otvorili v roku 2008.

Má koncertnú sálu, ktorá funguje aj ako kino, priestor na výstavy a kaviareň s výhľadom na jazero. Práve tu som si dal veľmi dobrú kávu a ako pokojnú prestávku medzi túrami ju odporúčam. V zime odtiaľto zase vyrážajú psie záprahy a štartujú tu aj lyžiarske preteky Arctic Circle Race.

Tradičná grónska kuchyňa v Sisimiute: halibut, veľryba a mattak v Hoteli Sisimiut

Na tradičnú grónsku kuchyňu som išiel do reštaurácie Nasaasaaq v Hoteli Sisimiut. Ochutnal som tu krevety, halibuta, veľrybie mäso aj mattak, čiže surovú veľrybiu kožu s vrstvou tuku. Grónčania ho jedia nakrájaný na malé kocky a patrí k ich tradičným pochúťkam. Celé jedlo bolo veľmi mastné a ťažké, s výraznou chuťou.

Dáva to však zmysel, pretože v zime tu telo potrebuje veľa kalórií. Mattak aj veľrybu som namáčal do citrónovej šťavy alebo cesnakového dipu, aby lepšie chutili. V meste je aj niekoľko ďalších reštaurácií a kaviarní, ale Sisimiut je naozaj malý, takže výber nie je veľký. Viac o tom, čo sa v Grónsku je, som spísal v článku o typických grónskych jedlách.

Kam pokračovať zo Sisimiutu: Kangerlussuaq, Aasiaat a ďalšie mestá v Grónsku

Zo Sisimiutu som pokračoval loďou Sarfaq Ittuk do mestečka Aasiaat a späť som sa vrátil nočnou plavbou. Práve v Aasiaat som zažil aj oslavy štátneho sviatku 21. júna, o celej ceste pripravujem samostatný článok. Najbližším veľkým bodom na mape je však Kangerlussuaq, ktorý leží asi 130 kilometrov na východ, blízko okraja grónskeho ľadovcového štítu.

Práve odtiaľ začína Arctic Circle Trail a čo som tam zažil, nájdete v článku Čo robiť v Kangerlussuaq. Grónsko som okrem toho spoznával aj v hlavnom meste Nuuk, ktoré je z grónskych miest najrušnejšie. Z celého Grónska sa mi však najviac páčil Ilulissat s ľadovcovým fjordom plným obrovských ľadovcov. Čo vidieť v Sisimiut? Prečítajte si tento článok.

Cestujte!